Vrábeľ si návrat vysníval na koncerte IMT Smile, Zigo sa konečne dočkal

Vôľa vyhrať bola silnejšia ako rozsiahle problémy spôsobené obrovskou maródkou. Hokejisti HC Košice vykorčuľovali do šlágra 43. kola Tipos extraligy bez desiatich hráčov základnej zostavy a po nešťastnom momente z polovice prvej tretiny museli otáčať skóre. V predĺžení čelili dvojminútovému oslabeniu, no napokon si predsa len našli cestu k víťazstvu.
„Začali sme veľmi dobre, ale inkasovali sme nešťastný gól. Nevychádzali nám presilovky, ale po výpadku viacerých hráčov sme ich nanovo nacvičovali iba ráno,“ pustil sa do hodnotenia víťazstva 3:2 po nájazdoch tréner Dan Ceman. V istých fázach hry sa podľa neho na oboch stranách prejavila aj únava. „Slovan cestoval k nám, my sme mali za sebou dlhú cestu zo Zámkov. Som však hrdý na chlapcov, ktorí si dokázali vynútiť tlak. Druhú tretinu sme odohrali takmer celú v ich pásme. Pochváliť musím aj Filipa Vrábeľa, ktorý k nám naskočil a pomohol prihrávkou i nájazdom.“
Cemanom spomínaný žolík z Humenného zožal po zápase ovácie sedemtisícového publika. Dvadsaťosemročný košický odchovanec absolvoval návrat do materského klubu po takmer štyroch rokoch a svoj výkon korunoval asistenciou i premeneným nájazdom. Bonusom bolo ocenenie pre najlepšieho hráča zápasu.
„V pondelok mi zavolal humenský manažér pán Tirpák a opýtal sa, či chcem ísť do Košíc. Zahrať si proti Slovanu. Taká ponuka sa samozrejme odmietnuť nedá a išiel som sem s tým, že si to chcem užiť,“ pousmial sa Vrábeľ. „Som veľmi vďačný za túto šancu a zásluhou plnej haly som si to skutočne užil. Keď som bol v Steel aréne pred mesiacom na koncert IMT Smile, tak som manželke vravel – kiežby som si tu ešte zahral aspoň jeden zápas. Určite som však nedúfal, že sa tak stane v košickom drese v takomto prestížnom zápase proti Slovanu.“
Z vydareného dňa žolíka z prvoligového Humenného vyťažil i Tomáš Zigo. Po prihrávke Vrábeľa strelil svoj prvý gól od príchodu do Košíc a zároveň prvý od 3. marca 2023.
„Bolo to už veru poriadne dávno. Odvtedy ma brzdili zranenia a veľa som toho nenahral. Ten gól som už určite potreboval a tímový pokladník Radek Deyl si ma už aj doberal, že keď konečne skórujem, tak mi pripraví nejakú zľavu,“ zareagoval na ukončenie gólových suchôt 31-ročný center. Svoj posledný gól strelil ešte v drese Slovana, teraz sa dočkal práve proti „belasým“. Pri záverečnom podávaní rúk mu to vyčítali viacerí bývalí spoluhráči. „Jasné, že ma trochu „skritizovali“ a pýtali sa, či som musel skórovať práve proti nim. To však k hokeju patrí. Teraz som v košickom drese a bojujem za tento klub.“
Košičania napokon rozhodli o svojom víťazstve až v sérii samostatných nájazdov. Šťastie v nich si možno priklonili aj celozápasovou aktivitou, ktorú korunovali streleckou prevahou 38:26. Vyrovnať sa pritom museli aj s psychicky nepríjemným momentom z polovice prvej tretine. Počas hry piatich proti trom prihral brankár Rastislav Eliaš puk priamo na hokejku Samuela Takáča, ktorý poslal hostí do vedenia.
„Pre mňa to bol psychicky náročný zápas. Nemal som nejaký zákrok, od ktorého by som sa odrazil a v prvej tretine prišiel ten smolný moment. Chcel som tam Takáča oklamať, naznačiť rozohrávku z forhendu a potom to poslať smerom k našej striedačke. Nevyšlo to však a napokon „zjedol“ on mňa. Škoda toho,“ povzdychol si reprezentačný brankár, ktorý si však následne vylepšil náladu asistenciou pri góle Oliviera Archambaulta. „Veru tak, napokon som mal dve asistencie. Za prvú rád nie som, za druhú určite áno. Pre mňa to bol nezvyčajný zápas. Chalani hrali výborne a súpera nepúšťali takmer do ničoho. Zväčša som tam teda iba stál a to nemajú brankári radi.“
V rozhodujúcej sérii samostatných nájazdov prekonal Eliaša jedine Sena Acolatse. „Nemusel to byť gól. Puk mi lízol lapačku a bolo to teda tesné. Našťastie sme to však potom otočili a máme dva body,“ odfúkol si brankár „oceliarov“.
Na Acolatseho gól odpovedal ako prvý Filip Vrábeľ a víťaznú bodku za stretnutím urobil „forsbergovským“ nájazdom kapitán Michal Chovan.
„Keď mi povedali, že idem, tak som už vedel, čo urobím. Nebol to jeden z mojich najlepších zápasov a som preto rád, že som pomohol aspoň týmto spôsobom,“ poznamenal „Chovy“, ktorý si pred úvodným buly prevzal pamätný dres za 700 bodov v extralige. Víťazným gólom navýšil toto číslo na 703. „Teší ma hlavne víťazstvo, pretože to bol veľmi ťažký zápas. Obe zostavy boli trochu pozliepané. V prvých dvoch tretinách sme boli určite lepší a mali sme tlak v útočnej tretine. Chcelo to však viac striel. Napokon sme vďační aj za dva body a poďakovať sa musím výborným fanúšikom.“
„Oceliari“ využili zaváhanie Spišskej Novej Vsi s Michalovcami a svoj tabuľkový náskok navýšili na šesť bodov.
„Keď vyhrávame a tímy pod nami nie, tak je to samozrejme fajn. Stále sa však musíme starať sami o seba. Pre nás je dôležité tešiť divákov a týmto spôsobom ich lákať do haly vo väčších počtoch,“ skonštatoval Tomáš Zigo.
Ďalšie body do tabuľky môžeme pridať už v piatok, keď privítame opäť v domácej Steel aréne východniarskeho rivala z Michaloviec.
„Pre mňa to bude posledný zápas a uvidíme, či ma pošlú tréneri do bránky. Verím, že som tu podával dobré výkony a príde ešte táto posledná šanca. Ak sa tak stane, tak sa pokúsim o víťaznú rozlúčku,“ poznamenal brankár R. Eliaš, ktorý sa v súlade s pôvodnou dohodou pripravuje na návrat do fínskeho IFK Helsinki.