Začiatky hokeja v Košiciach

Hokej sa v Košiciach začal hrať v roku 1921. V tom čase sa v Českej republike už hral ľadový hokej (kanadský), na Slovensku sa ešte hral bandy-hokej (s loptičkou).

Tradícia hokeja v metropole Východného Slovenska je bohatá a na Slovensku má toto mesto niekoľko primátov:

• v sezóne 1922/23 usporiadali v Košiciach prvú organizovanú súťaž na Slovensku - Majstrovstvá mesta,
• boli tu prvé mládežnícke družstvá,
• v Košiciach vyrástol aj prvý Slovák, ktorý obliekol reprezentačný dres Československa – Ladislav Troják. Tento vynikajúci športovec tragicky zahynul pri havárii lietadla nad La Manche s časťou reprezentačného mužstva ČSR v r. 1948. Na jeho počesť od r. 1970 usporadúvali v Košiciach tradičný medzinárodný turnaj juniorov (neskôr dorastencov) s medzinárodnou účasťou nielen klubových celkov ale aj reprezentačných mládežníckych výberov.

Počiatočná živelnosť hokeja v Košiciach sa zmenila v systematickú činnosť. Veľkú zásluhu na tom mali pražskí funkcionári Dr. Brož a Dr. Fleischmann, ktorí pôsobili v tomto meste. Ich pričinením v sezóne 1922/23 vznikol prvý hokejový klub – I. ČsČK Košice. Na čele tohto klubu stál Dr. Brož - výborný hokejista AC Sparta Praha, ktorý po skončení aktívnej činnosti hral za tento košický celok niekoľko zápasov. Zakrátko vznikli v Košiciach ďalšie mužstvá. Najprv KAC a KSC, neskôr ŠK Slávia, Tőrekverés a Hakoah.

V zimných mesiacoch sa každý deň napĺňala ľadová plocha veľkého prírodného klziska v dnešnom „Petrovom sade“. Korčuľovali a hrali na nej muži s hokejkami šiestich košických mužstiev. V ďalších rokoch patril košický hokej medzi najlepšie na Slovensku.

Hokej v KE - 30. roky

Prvé majstrovstvá Košíc v sezóne 1922/23 sú oficiálne považované za prvú organizovanú súťaž na Slovensku. Víťazom sa stalo mužstvo I. ČsČK so skóre 34:2.

Za priekopníkov hokeja v Košiciach treba považovať hráčov tohto kolektívu: Janderu, Navrátila, Mráza, Dr. Broža, Karáska, Ženiška, Haška, Adlera a Lepiera. Menovaní sa aj neskôr podieľali na rozvoji tohto športu. Celok I. ČsČK bol v tom čase na Východnom Slovensku bez konkurencie. Vzhľadom na jeho vtedajšiu výkonnosť bol celok pozývaný na rôzne turnaje, ktoré sa pravidelne konali vo Vysokých Tatrách, za účasti hokejistov z Rumunska, Maďarska, Poľska ako aj popredných kolektívov z Československa. Klub I. ČsČK za svoju priekopnícku činnosť obdržal od Československého hokejového zväzu v Prahe sedem čestných strieborných medailí.

Koniec bandy-hokeja, vznik kanadského hokeja – r. 1927-1928

Sezónou 1927/28 bol už bandy-hokej na východnom Slovensku „vytlačený“ do úzadia. V českých krajoch to bolo už v dvadsiatych rokoch a udomácnil sa tam ľadový - kanadský hokej.

Hokej v KE - 30. roky

Hokej v KE - 30. roky

Osobitnú pozornosť vo vývoji košického hokeja si zasluhuje turnaj usporiadaný v r. 1934 na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách. Košickí hokejisti na ňom porazili SK Olomouc, remizovali s SK Prostějov a podľahli silnému celku LTC Praha len najtesnejším pomerom 1:2. V drese Košíc zvlášť vynikol mladý hokejista, ktorého kolegovia oslovovali „Džindži“. Vedúci klubu LTC ako aj ďalší funkcionári z pražských klubov prejavili maximálny záujem získať ho. O niekoľko dní sa už „Džindži“ – Ladislav Troják sťahoval z Košíc do Prahy. Jeho veľký hokejový talent mu umožnil už na druhý rok obliekať aj reprezentačný dres Československa.

LADISLAV TROJÁK

V tridsiatych rokoch vynikli v hokejovom drese Košíc popri L. Trojákovi aj hráči Forgáč, Žolcer, Brutovský a neskôr aj Štempel, Herdický, Nepko a L. Bardoš.

Hokej po II. svetovej vojne v Košiciach

Po II. svetovej vojne sa v Košiciach obnovila organizovaná činnosť, avšak táto neskôr začala silne stagnovať. Mesto reprezentovali v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch hokejisti Lokomotívy, ktorí hrali krajskú súťaž. Aj v krajskom meradle zaostali Košice za Prešovom a Popradom. Z košických hokejistov vtedy nad priemer vynikol len Rudolf Zibrinyi, ktorý hral aj za vybrané mužstvo Slovenska. Určitý náznak k lepšiemu nastal po otvorení zimného štadióna v r. 1960, keď sa konečne naskytla možnosť pravidelného tréningu už v prípravnom období. Prvým úspešným ročníkom košického hokeja, po ktorom športová verejnosť tak veľmi túžila bola sezóna 1962/63, kedy vznikol hokejový oddiel Dukla Košice.

JEDNOTA KOŠICE - 1947

LOKOMOTÍVA KOŠICE - 1960

Vznik Dukly Košice – r. 1962

Sezóna 1962/63: začala sa písať novodobá história vrcholového hokeja v Košiciach. Telovýchovná jednota Lokomotíva mala v tom čase v krajskej súťaži dve mužstvá a súhlasila, aby jedno z nich (doplnené predovšetkým o vojakov)  mohlo štartovať ako vojenské družstvo pod hlavičkou Dukly.

• Oficiálne sa uvádza, že hokejový klub Dukla Košice vznikol z iniciatívy vtedajšej hokejovej sekcie ÚV ČSZTV a Ministerstva národnej obrany. Sledoval sa tým záujem rozvoja ľadového hokeja na východnom Slovensku. Vývoj tohto športu dovtedy stagnoval, nebolo trénerov, hráčov ani funkcionárov.
• Košice sa rozrastali zásluhou VSŽ, rodilo sa veľkomesto a tým vznik Dukly dostával reálne a optimálne podmienky. Kolektív Dukly hneď v prvom roku svojej existencie vyhral Krajské majstrovstvá i postup do II. ligy. Záslužná činnosť Dukly netkvie iba v spomínanom úspechu. V prvom rade išlo o zvýšený záujem o hokej celkový. Jednotlivým majstrovským zápasom  sa často prizeral vypredaný zimný štadión. Na zápasoch, ba aj na tréningoch mužstva, bolo vždy mnoho mladých nadšencov hokeja, prevažne z radov študentov a žiakov odborných učilíšť.
• Káder vtedajšieho mužstva tvorili: Černický, Kvasnica, Kolláth, Klíma, Vyleta, Hes, Agh, Bouška, Kríž, Tunka, Opichal, Orly, Ressler, Mokrý, Harazím, Markuzy, Frühwald, Lancman, Terner, Šikl, Hajduk, Hoštický, Longauer a Dratva. Trénerom bol Miroslav Nitka.
• Prvý zápas zohralo toto mužstvo 16. októbra 1962 s reprezentačným mužstvom Maďarska. Košice prehrali 5:7. Napriek tomu vyše 3000 divákov nebolo hrou Dukly sklamaných. V priebehu sezóny 1962/63 sa konal turnaj o „Štít mesta Košice“ na ktorý pozvali pražskú Spartu a VŽKG Ostravu. Dukla turnaj vyhrala.
• V novembri 1962 Dukla Košice odohrala prvý zápas Majstrovstiev kraja s celkom Spišského Podhradia, s výsledkom 13:1. Tým sa začala písať nevídaná séria víťazstiev a postup z Krajskej súťaže až po I. hokejovú ligu – čo rok, to postup. Veľkými patrónmi hokeja v tom čase boli Ing. Knižka – riaditeľ VSŽ, Ing. Šaroši – ekonomický riaditeľ VSŽ, Kudělásek, Michal Blažej a ďalší.

V sezóne 1963/64 Dukla Košice vyhrala pohár II. ligy a potom aj „D“ skupinu II. ligy a následne aj kvalifikáciu o postup do I. hokejovej ligy pred pražským Motorletom. Kvalifikácia sa hrala v Prahe. Konečné poradie kvalifikácií: 1. Dukla Košice 8 bodov, 2. Motorlet Praha 7 bodov, 3. Královopolská Brno 7 bodov, 4. České Budějovice.

DUKLA KOŠICE - 1963

Postup do I. hokejovej ligy vybojovali v sezóne 1963/64 títo hráči: Procházka, Holeček, Mekyňa, Dratva, Čuchar, Vacula, Šaloun, Lang, Kvasnica, Hildebrand, Rössler, Rob, Kolláth, Tunka, Šafránek, Balvín, Rys, Pešek, Bavor, Šiller, Brabec, Dědek, Landsman a Tajcnar. Trénerom mužstva bol Miroslav Nitka.

Sezóna 1964/65: od tejto sezóny Košice patria medzi hokejovú elitu. Ich postup do I. ligy za taký krátky čas bol veľkým prekvapením aj pre samotných Košičanov. Z funkcionárov sa o postup pričinili: Generál major Jaroslav Tykal – predseda oddielu, ďalej to boli: pplk. G. Talan a pplk. A. Valenta a ďalší. Vlastný postup do I. ligy vyvolal problémy – nebol krytý zimný štadión. Aj túto prekážku zvládli a za tri mesiace postavili ochozy a zakryli svoj zimný stánok ( jeseň r. 1964). Veľkú pomoc pri týchto prácach dostali od Východoslovenských železiarní. Brigádnicky pomohli vlastne všetci – vojaci i občania mesta. Zápasy I. ligy v sezóne 1964/65 sa hrali už na krytom zimnom štadióne. Premiérovým duelom bol zápas Košice – Gottwaldov 3:1, na ktorý sa predalo „iba“ 4.227 lístkov, no stovky divákov v snahe vidieť tento zápas obsadili aj nedokončené nebezpečné miesta, takže nakoniec v hľadisku bolo v skutočnosti 7.000 divákov.

GEN. TIKAL-MICHALEC-M.GREGOR- KORDIAK

DUKLA KOŠICE - 1964

• V prvej ligovej sezóne skončila Dukla na 7. mieste. Z 32 odohraných zápasov dosiahla 11 víťazstiev, 5 remíz, 6 prehier a skóre 112:138. Celkovo získala 27 bodov.
• Káder tvorili: Holeček, Procházka, Selvek, Dratva, M. Gregor, E. Svoboda, Guryča, Kocourek, Nedvěd, Michalec, Rob, Šaloun, Rys, Kordiak, I. Pažitný, Pokorný, Šimonov, Lang, Herman a Kolláth. Najlepším strelcom v družstve bol Nedvěd (18 gólov), nasledovali: Rys (17 gólov) a Kordiak (13 gólov). Z ligy vypadli VŽKG a titul získala ZKL Brno.

Sezóna 1965/66: bola charakteristická tým, že došlo k reorganizácii najvyššej hokejovej súťaže z dôvodu jej skvalitnenia. Prvýkrát bojovalo o body desať družstiev. Košice vstupovali do sezóny s vyrovnaným a kvalitným hráčskym kádrom, zásluhou posíl už z minulej sezóny a to: Selvek, Brtáň, Pažitný, M. Gregor, Pokorný, Michalec, Svoboda, Nedvěd a Kocourek. Naviac prišli ešte hráči Lang a Guriča. K presunu došlo aj na poste trénerov, kde M. Nitku vystriedal Ondrej Bendík, no už v priebehu sezóny 1965/66 ho striedal Ladislav Štemprok, ktorý pôsobil v Poľsku.

OLDŘICH MACHAČ

• V sezóne 1965/66 Dukla Košice skončila na 7. mieste. Najlepším strelcom Dukly bol Kolláth (18 gólov), za ktorým nasledovali  Nedvěd (14 gólov) a Rys s Kordiakom (po 10 gólov). Majstrom Československa sa stalo mužstvo ZKL Brno. Zo súťaže vypadla Plzeň.
• Hráčsky káder Dukly tvorili hráči: Holeček, Procházka, M. Gregor, Svoboda, Dratva, Selvek, Macháč, Lang, Brunclík, Guryča, Šimonov, Šoula, Stehlík, Kocourek, Nedvěd, Michalec, Rob, Šaloun, Pokorný, Pažitný, Kordiak, Kolláth, Rys, Zavěšický, Houška a Partl.
• B-mužstvo Dukly hralo v sezóne VSL kraja, ktorú vyhralo,  avšak pre protest Spišskej Novej Vsi kvalifikáciu odohralo mužstvo Spišskej Novej Vsi. B-mužstvo viedol ako tréner O. Bendík. Mužstvo bolo zložené z vojakov a civilov (došlo k spojeniu Dukly a Lokomotívy Košice).

Sezóna 1966/67: Bola to veľmi kuriózna a úspešná sezóna. Družstvo Dukly sa posilnilo o ďalšie výrazné talenty. V zíme sa začali presadzovať hráči: Holeček, Macháč, Brunclík, Tajcnár a Stehlík. Niektorí z nich sa stali aj reprezentantmi Československa. Najlepším strelcom v družstve bol Stehlík (18 gólov), nasledovali: Brunclík (17 gólov), Nedvěd (15 gólov), I. Pažitný a Rys (po 10 gólov) atď.

RYS, MIKITA, KOLLÁTH

• Mužstvo Košíc sa umiestnilo na 6. mieste. Majstrom sa stala Dukla Jihlava a vypadli VZKG.
• Hráčsky káder v sezóne 19766/67 tvorili: Holeček, Macháč, M. Gregor, Selvek, Houška, Kolláth, Pažitný, Srovnal, Šoula, Zavěšický, Nedvěd, Stehlík, Rys, Brunclík, Tajcnar, Partl, Novák, Stránsky, Plánička, Alexy, Korvin, Stankovský, Ágh, Stiburek, Hertl a Pagáč. Vedúcim mužstva bol Polkořab F. a trénerom mužstva bol Štemprok L.

Vznik VSŽ Košice – r. 1967

Začiatkom januára 1967 prešla Dukla pod TJ VSŽ. Generálnym sponzorom sa stali Východoslovenské železiarne a klub sa pretransformoval z vojenského na civilný s názvom VSŽ Košice. Svoj prvý zápas s novým logom na drese odohrali títo hráči: Holeček, Selvek, Tajcnár, Gregor, Machač (Houška), Kolláth, Brunclík, Stehlík, Srovnal, Zavěšický, Rys, Nedvěd, Pažitný a Partl. Trénerom mužstva bol L. Štemprok.

JIŘÍ HOLEČEK - BRANKÁR 1967

JÁN SELVEK A GREGOR MILAN 1967

Týmto sa začala písať nová kapitola histórie hokeja v Košiciach. Mužstvo VSŽ Košice skončilo v lige na 6. mieste pred Kladnom (s náskokom 8 bodov), Gottwaldovom, Litvínovom a VŽKG. Majstrom ligy sa stala Dukla Jihlava, vypadli VŽKG Ostrava.

Sezónu 1967/68 možno považovať za jednu z najkritickejších. Prechodom do civilnej telovýchovnej jednoty nastali problémy so stabilizáciou hráčskeho kádra, pretože sa zastavil príliv mladých talentov – vojakov. Nepodarilo sa vybaviť zamýšľané prestupy hráčov, nakoniec sa uskutočnil len prestup B. Brunclíka. Tento do ligových bojov zasiahol až od 12. kola. Odišli opory mužstva Macháč, Stehlík, Nedvěd a Partl. Mužstvo bolo doplnené neznámymi a neskúsenými hráčmi. Košice sa stali kandidátom na zostup.

VSŽ KOŠICE - 1967

RUDOLF TAJCNÁR A EDUARD SVOBODA

• Vynikajúci záver súťaže dopomohol k umiestneniu na 9. mieste. Majstrom sa stala Dukla Jihlava, vypadol Chomutov. Najlepším strelcom mužstva bol Rys (20 gólov), nasledovali: Brunclík (12 gólov), Zavěšický (9 gólov), Korvin a Kolláth (po 8 gólov).
• Pre ligové zápasy základnú zostavu tvorili vo väčšine títo hráči: Holeček, M. Gregor, Kiš, Houška, Tajcnar, Rys, Staňkovský, Smerčiak, Faith, I. Pažitný, Stránsky, Zavěšický, Selvek, Bálek, Kolláth, Svoboda, Srovnal, Korvín, Alexy, Plánička, Zupka, Pagáč a Brunclík.

Sezóna 1968/69: táto sezóna bola poznačená ďalším odchodom hráčov. Odišiel celý rad hráčov, ktorým skončil posledný rok vojenskej služby. Trénersku činnosť v klube ukončil aj tréner L. Štemprok, ktorý získal angažmán vo Švajčiarsku. Novými trénermi boli od 15.06.1968 Anton Haukvic a František Giba. Podarilo sa im s vedením oddielu pomerne úspešne doplniť hráčsky káder o hráčov Skopal, Kostúr, Biely, Kyselica a Janák. Vyriešili sa prestupy Metelku, Kuriša a Pláničku.

VSŽ KOŠICE - 1968

• Hráčsky káder tvorili títo hráči: Metelka, Holeček, Faith, Bálek, Janák, Zavěšický, Smerčiak, Sopko, Biely, Svoboda, K. Pažitný, Selvek, Plánička, Kišš, M. Gregor, Kuriš, Kyselica, I. Pažitný a Brunclík. Predsedom oddielu bol plk. J. Kovaľ a tajomníkom L. Kriller. Handicapom v príprave mužstva bol malý počet zohratých prípravných zápasov pre augustové udalosti roku 1968.
• V sezóne reprezentovali náš klub: Faith, Brunclík a Janák na zájazde v USA s mužstvom ČSSR „B“. Klubové mužstvo v prestávke súťaže sa zúčastnilo zájazdu do Švajčiarska.
• Majstrom I. ligy sa stalo mužstvo Dukly Jihlava. Z ligy vypadol tím Českých Budějovíc. Najlepším strelcom  nášho mužstva bol Kolláth (15 gólov), nasledovali: Janák (14 gólov) a Faith (11 gólov). Košice v konečnej tabuľke skončili na 7. mieste.
• Hokejový klub okrem „A-mužstva“ mal v súťaži divízie zaradené aj „B-mužstvo“ VSŽ, ktoré sa využívalo pre štart hráčov, ktorí nehrali pravidelne prvú ligu. Káder tvorili hráči: Kostúr, Tarásek, Dolník, Dorčák, Piro, Kertész, Matisko, Sajko, Schwartz, Bodnár, K. Pažitný (zároveň aj tréner), Kovács, Kyselica, Azari, Kovarík a Ondrejčík.

Sezóna 1969/70: Vstup do nového ročníka 1969/70 začal náročnou prípravou, ktorá vyvrcholila usporiadaním turnaja II. ročníka o Pohár VSŽ, za účasti mužstiev: Slovan Bratislava, Plzeň, Opava a Košice. Košice sa umiestnili na 3. mieste.

VSŽ KOŠICE - 1969

• Košice si v povedomí hokejového Československa našli primerané postavenie. Najväčšie víťazstvo sezóny zaznamenali VSŽ so Spartou Praha, ktorú porazili 7:0. Bol to najlepší výkon železiarov. Neskôr sa v kolektíve začali znižovať morálno-vôľové vlastnosti, čo malo za následok stratu kontaktu so stredom tabuľky. Pribúdala depresia a mužstvo sa dostávalo do hrozivého postavenia v tabuľke. Následne na to vedenie klubu odvolalo trénera Antona Hankvica, ktorého na zbytok súťaže vystriedal Luděk Bukáč s asistentom Františkom Gibom. Výmena trénera priniesla úspech. Dovtedy z 22 kôl získali VSŽ len 13 bodov, potom zo 14 kôl 15 bodov. Košice sa v lige zachránili, keď získali v 36. zápasoch 27 bodov a obsadili 8. miesto v tabuľke. Z ligy vypadol Gottwaldov a majstrom sa stala opäť Dukla Jihlava.
• V ligových zápasoch Košice nastupovali najčastejšie v tejto zostave: Holeček, Metelka, Houška, M. Kiš, M. Gregor, Selvek, E. Svodoba, Brunclík, Zavěšický, Kolláth, Biely, Faith, Smerčiak, Stránsky, I. Pažitný a Janák. Po skončení sezóny 1969/70 ukončili trénerskú činnosť obaja tréneri L. Bukáč i F. Giba. Najlepším strelcom mužstva bol Brunclík (16 gólov), nasledovali: Kolláth (11 gólov), Biely (10 gólov) a Faith (9 gólov).
• Významná udalosť tejto sezóny sa spája s dátumom 26. novembra 1969, keď sa na štadióne L. Trojáka odohral medzištátny zápas medzi ČSSR a Kanadou, s výsledkom 4:1. Bol to aj posledný medzištátny zápas.

Sezóna 1970/71: túto sezónu v histórii TJ VSŽ možno považovať za najúspešnejšiu z dvoch hľadísk. Prvoligové mužstvo absolvovalo jednu z najkvalitnejších príprav na zájazde v ZSSR, B-mužstvo postúpilo do I. ligy (hralo ju 1 sezónu) a úspechy sa dostavili aj v mládežníckom hokeji, ktorý sa postupne stával liahňou talentov. V tomto ročníku sa uskutočnil aj I. ročník juniorského turnaja v Memorial L. Trojáka, ktorý usporiadal Mestský hokejový zväz v spolupráci s TJ VSŽ Košice.

• Kvalitnú prípravu mužstva v ZSSR, ako aj štart v turnaji, kolektív železiarov značne zúžitkoval v majstrovskej súťaži. Klub obsadil 5. miesto pred mužstvami Pradubice, Litvínov, Sparty, Budejovíc a Plzne. Majstrom sa stala Dukla Jihlava a s ligou sa rozlúčila Škoda Plzeň. Trénermi mužstva boli Ing. Bretislav Guryča a Juraj Ferenc.
• V priebehu sezóny boli do hráčskeho kádra zaradení vlastní odchovanci: Imrich Lukáč, Ján Bačo, Vladimír Šandrik, Štefan Onofrej a Karol Köver. Nové tváre doniesli oživenie medzi samotných hráčov i divákov. Dobrú výkonnosť mužstva ocenili aj tréneri reprezentačného celku ČSSR tým, že do reprezentačného mužstva zaradili dvoch hráčov Košíc - brankára Holečka a útočníka Brunclíka, ktorí nás reprezentovali na turnaji „Cena Izvestija“ v Moskve, ako aj v medzinárodných zápasoch so ZSSR a Švédskom. Aj ďalší hráči Košíc dosiahli možnosti reprezentácie ČSSR „B“ v Bukurešti a Rumunsku.
• Hráčsky káder tvorili: Holeček, Kuriš, Svitana, Rehák, Köver, I. Lukáč, Hegyi, Faith, Lukscheider, Bielička, Onofrej, Dedič, J. Pažitný, Brunclík, Šandrik, Piro, Bačo, F. Gregor, Smerčiak, Brtaň, Kolláth, Metelka a M. Gregor. Najlepším strelcom mužstva bol Brunclík (14 gólov), nasledovali: Brtaň (8 gólov) a Kolláth (7 gólov).
   

BRUNCLÍK A STEHLÍK

Sezóna 1971/72: úlohou mužstva pre túto sezónu bolo potvrdiť 5. miesto z uplynulého ročníka. Klub z tohto dôvodu pripravil mužstvu tie najlepšie podmienky. V lete hráči A-mužstva 14 dní trénovali pri Čiernom mori v Bulharsku. V termíne 21. – 30.8.1971 štartovali na turnaji v Leningrade o „Pohár Sovietskeho športu“. Káder bol doplnený o nové tváre z Popradu (J. Šterbák, K. Čapek z Třebiča) a z vlastného dorastu prišiel Vincent Lukáč. Aj napriek tomu, že v príprave boli zabezpečené výborné podmienky, mužstvu sa nepodarilo obhájiť úspechy zo sezóny 1970/71, naopak, narastali problémy. Kríza vyvrcholila a prichádzal strach o prvoligovú príslušnosť. Došlo k výmene trénera B. Guryču, ktorého nahradil Doc. L. Horský. Asistentom zostal naďalej Juraj Ferenc. Do funkcie vedúceho mužstva bol ustanovený Dušan Klinger.

• Mužstvo VSŽ sa v sezóne 1971/72 umiestnilo na 8. mieste. Majstrom ligy sa stala Dukla Jihlava, z ligy vypadli VŽKG Ostrava.
• Mužstvo hralo v zložení: Faith, Svitana, Biely, Kuriš, M. Gregor, Metelka, Kolláth, Onofrej, Smerčiak, Lach, I. Lukáč, Brunclík, Šandrik, Čapek, Šupler, J. Žec, V. Lukáč, Hegyi, Našticky, Belan, Kiš, Brtaň a Köver.
• V sezóne 1971/72 bol významným dňom 7.9.1971, kedy do Košíc zavítali reprezentanti Švédska „Tre kronov“, kde mali sústredenie pred začiatkom sezóny. Trénerom mužstva bol Kanaďan Harris. V rámci prípravy zohrali s mužstvom VSŽ Košice zápas (VSŽ Košice – Štokholm 0:0).
• Negatívom tejto sezóny bolo to, že už po začiatku sezóny bolo mužstvo VSŽ poznačené dlhodobým ochorením a zranením niektorých kľúčových hráčov. Po Holečkovi a Metelkovi prichádzali na maródku Kolláth, Faith, Brtáň a Brunclík. Tesne pred ligou na vojenčinu odišli Bačo a Onofrej (Onofrej sa neskôr vrátil). Vzťahy medzi trénerom a niektorými hráčmi boli taktiež narušené.
• Veľkú radosť nám urobili mládežnícke družstvá. Ligový dorast skončil v sezóne 1971/72 na 3. mieste, starší žiaci získali titul majstri Slovenska a mladší žiaci obsadili 3. miesto v rámci Slovenska. Rozpustilo sa B-mužstvo seniorov a kvalitnejší hráči sa uvolnili pre našich susedov do Prešova.

Sezóna 1972/73: táto sezóna sa pre mužstvo VSŽ mala niesť v duchu konsolidácie kolektívu, aby sme sa vyhli vypadnutiu. Cieľ bol stanovený umiestniť sa v strede ligovej tabuľky. Táto sezóna bola výnimočná a svojím spôsobom raritná. Mužstvo prenasledovali zranenia a choroby natoľko, že v ani jednom zápase nemohlo nastúpiť v kompletnej zostave. Niektoré zápasy odohralo dokonca s 10 hráčmi. Bola to posledná sezóna, v ktorej v I. lige bojovalo desať družstiev.

• VSŽ skončili na 9. mieste. Posledné skončili České Budějovice, ktoré sa zachránili víťazstvom v kvalifikácii. Majstrom sa stala Tesla Pardubice.
• Hráčsky káder tvorili hráči: Svitana, Dorčák, Čapek, Brunclík, Šandrik, M. Gregor, Holeček, Köver, I. Lukáč, V. Lukáč, Bačo, Kolláth, Hegyi, Onofrej, Metelka, Šterbák, Kišš, Faith, Smerčiak, Brtáň, Šupler, O. Ivanko a Socha. Trénerom mužstva bol Doc. Ladislav Horský, asistentom J. Ferenc.
• Systém reorganizácie súťaže bol vykonaný po 36. kole tak, že z ligy nikto nevypadne, ale odohrá sa kvalifikácia s dvoma mužstvami I. ČNHL a dvoma mužstvami Moravskej a Slovenskej národnej ligy. Z kvalifikácie postúpia do I. ligy tri kolektívy.

Sezóna 1973/74: bola to už desiata prvoligová sezóna mužstva HC Košice (ôsma pod hlavičkou firmy VSŽ). Priaznivci hokeja v meste Košice a okolia si toto jubileum pripomenuli na slávnosti za prítomnosti delegácie ČSZĽH na čele s predsedom Dr. Andrštom. Účinkovanie hokejistov v I. lige bolo dôstojným príspevkom k oslavám.

• V tejto sezóne VSŽ skončili na 6. mieste a prvýkrát v histórii sa umiestnili pred Slovanom Bratislava. Svoju prioritu na Slovensku potvrdili v tejto sezóne aj víťazstvom v Slovenskom pohári, keď porazili vo finále Slovan Bratislava. Pohár sa prvýkrát presťahoval do vitríny VSŽ Košice. S ligou sa rozlúčil Chomutov, majstrom bolo družstvo Dukly Jihlava. Košice boli najúspešnejším slovenským oddielom v I. hokejovej lige v tejto sezóne.
• Káder hráčov pozostával z mien Svitana, Rozsypal, Faith, M. Gregor, Šterbák, Šupler, Šandrik, Repašský, Smerčiak, Brunclík, Čapek, Bačo, Onofrej, Kőver, Lach, I. Lukáč, Brtaň, Kolláth, Hegyi a V. Lukáč.

Sezóna 1974/75: Po skončení tejto hokejovej sezóny nastalo v oddieli, ale aj u hokejovej verejnosti Košíc, veľké rozčarovanie. Prvoligové mužstvo skončilo v tabuľke najvyššej hokejovej súťaže až na 10. mieste (dovtedy bolo len raz na 9. mieste), čo znamenalo najhoršie umiestnenie v doterajšej histórii hokeja v TJ VSŽ. Obdobne možno hovoriť aj v mládežníckych družstvách, ktoré vo svojich súťažiach nedosahovali ani jeden výraznejší úspech. A-dorast v lige skončil na štvrtom mieste, B-dorast na Krajských majstrovstvách skončil na druhom mieste a žiaci (SŽ a MŽ) vo svojich skupinách na druhom až štvrtom mieste. Aj napriek neuspokojivým umiestneniam mládežníckych družstiev v súťažiach, práca s mládežou bola v oddiele TJ VSŽ hodnotená ako cieľavedomá. Tieto neúspechy v umiestnení družstiev nevyvolali zmeny na trénerskych postoch mládežníckych družstiev. Došlo len k odvolaniu trénerskej dvojice Horský – Ferenc a nahradila ju dvojica trénerov: Zábojník – Ágh.

FAITH, MAŽGUT, HROMJAK

• Každý rok sa káder prvoligového mužstva dopĺňal ďalšími odchovancami. V tejto sezóne to boli Jozef Lukáč a Michal Orenič (brankár) a pripravení boli ďalší adepti na prvoligový dres. Predsedom oddielu bol V. Závodský.
• Ligu v tejto sezóne opustil Gottwaldov, majstrom sa stalo mužstvo SONP Kladno. Po neúspešnej sezóne výbor hokejového oddielu dokázal konsolidovať pomery v A-mužstve tak, aby v sezóne 1975/76 mužstvo bojovalo medzi elitou Československého hokeja.
• Hráčsky káder tvorili hráči: Orenič, Svitana, Brunclík, Faith, Kolláth, Brtáň, V. Lukáč, I. Lukáč, Bačo, Mažgút, Čapek, J. Lukáč, Petričko, Repašský, J. Žec, Hegyi, Onofrej, Smerčiak, Šándrik, Brusil a Spodniak.

Sezóna 1975/76: bola to netypická sezóna pre ligovú súťaž tým, že po skončení 22 kôl, počas ktorých sa stretol každý s každým, bola tabuľka – súťaž rozdelená na dve časti. Mužstvá z hornej časti tabuľky bojovali o titul, z dolnej časti o vypadnutie. Táto štruktúra súťaže vznikla kvôli príprave reprezentantov ČSSR na Olympijské hry a Majstrovstvá sveta. Mužstvo hralo pod vedením trénerskej dvojice P. Zabojník, asistentom bol T. Ágh. Kolektív VSŽ sa po 22. kolách neprebojoval do skupiny najlepších. Pri rovnosti bodov s mužstvami Sparta (5. miesto) a Plzeň (6. miesto) rozhodlo lepšie skóre (o 1 gól). Nepostúpením do lepšej skupiny mužstvo VSŽ Košice začalo robiť prestavbu hráčskeho kádra. Do zápasov sa zaraďovali ďalší odchovanci z radov mládeže a to: Divulit, Gold, Petričko a iní. Kolektív mal už zabezpečenú ligovú príslušnosť, a preto táto snaha bola kladne hodnotená z hľadiska výchovy hráčov. V celkovej tabuľke sa to však predsa len odzrkadlilo – VSŽ Košice skončili na 9. mieste. Majstrom sa stalo SONP Kladno a súťaž opustil nováčik Ingstav Brno.

VSŽ KOŠICE - 1975

• Mužstvo Košíc bolo zostavené z týchto hráčov: Svitana, Orenič, Brunclík, Faith, Kolláth, Brtaň, V. Lukáč, I. Lukáč, J. Lukáč, Zábojník, Bačo, Šandrik, Mažgut, Čapek, Petričko, Repašský, J. Žec, Hegyi, Onofrej a Smerčiak. Trénermi mužstva boli P. Zábojník - hlavný tréner, asistentom bol T. Ágh, lekárom MUDr. Bohuš, masérom J. Križka, vedúcim mužstva D. Klinger, tajomníkom oddielu bol A. Heinrich a predsedom oddielu V. Závodský.

Sezóna 1976/77: Mužstvo do sezóny nastupovalo už bez hráčov J. Hegyiho a P. Brtaňa. Obaja sa vrátili do svojich materských klubov – Banskej Bystrice a Popradu. Na vojenčinu odišiel obranca Brusil. Kolektív doplnil talentovaný Filipovič z Liptovského Mikuláša a z dvojročnej vojenskej služby v Liberci sa vrátil brankár J. Rozsypal. Do kádra boli naviac zaradení aj odchovanci Gold, Petričko a Divulit. Došlo aj k výmene vedúceho mužstva – namiesto D. Klingera nastúpil E. Petričko.

BRATIA LUKÁČOVCI 1976

• Hráčsky káder mužstva pre túto sezónu tvorili: Brunclík, Svitana, Orenič, Kolláth, V. Lukáč, I. Lukáč, Faith, Šandrik, Čapek, Smerčiak, Onofrej, Gold, Repašský, J. Žec, Divulit, J. Lukáč, Filipovič, Rozsypal, Šterbák, I. Országh, Bačo a P. Petričko. Realizačný tím pozostával z: P. Zábojníka, T. Ágha – tréneri, E. Petrička – vedúci mužstva, MUDr. Bohuša – lekár, J. Križku – masér. Predsedom oddielu bol V. Závodský, tajomníkom Alfonz Heinrich. Mužstvo sa umiestnilo na 10. mieste.
• Príprava mužstva na sezónu prebiehala v domácom prostredí, v objektoch TJ VSŽ a v rekreačnom zariadení Zlatá Idka. Vyvrcholením prípravy bolo sústredenie v Hoteli FIS (Vysoké Tatry). Sústredenia sa nezúčastnil V. Šandrik, ktorý v tom čase reprezentoval ČSSR v NSR.

Sezóna 1977/78: nebola to sezóna dobrá a dosvedčujú to aj fakty: VSŽ Košice skončili na 10. mieste, len o bod pred Duklou Trenčín a poslednou Škodou Plzeň. O záchrane v lige rozhodol náš kolektív až v poslednej štvrtine ligy (boli na 4. mieste). Družstvo obdržalo najviac gólov (212) (viac než vypadávajúca Plzeň (186). O nepriaznivú bilanciu sa pričinili naše stretnutia, ktoré zároveň boli rekordmi ligy: Litvínov-Košice 10:0 a Košice-Brno 0:9. Najlepším strelcom kolektívu bol Vincent Lukáč (36 gólov), ďalej J. Lukáč (28 gólov) a Brunclík (16 gólov). Najlepšie strieľajúcim obrancom bol J. Šterbák s 12 gólmi.

• Kolektív VSŽ, ktorý nastúpil do sezóny pod vedením trénerskej dvojice – P. Zábojník a F. Kolláth, bol značne omladený. Výbor HO vytvoril mužstvu pre tréningový proces a pre celú sezónu veľmi dobré podmienky. Mužstvo absolvovalo záverečnú časť prípravy pri mori. Prípravu na ľade absolvovali hráči z počiatku v Novom Targu a pokračovala v domácom prostredí. Súčasťou prípravy na ľade bola účasť na Sliezskom pohári v Opave a Tatranskom pohári v Poprade.
• Hráčsky káder pre sezónu 1977/78 tvorili títo hráči: brankári Orenič, Svitana a Hamko a korčuliari Šterbák, Repašský, Bačo, Bačiak, Čapek, J. Žec, Roško, Brunclík, Lach, Mažgút, Divulit, J. Lukáč, Ľudma, Filipovič, I. Lukáč, A. Spišák, V. Lukáč, R. Zabojník ml., Gold, Markovič a Lipták.
• V priebehu sezóny došlo k výmene trénera P. Zábojníka, ktorého nahradil J. Ferenc. Takže dvojica trénerov pracovala v zložení J. Ferenc a F. Kolláth. Predsedom oddielu bol: V. Závodský, tajomníkom P. Matis, vedúcim mužstva E. Petričko.

Sezóna 1978/79: bola poznačená veľkými zmenami v hráčskom kádri a dobrými podmienkami, ktoré dostali hráči od vedenia klubu. Prípravu mužstva VSŽ Košice viedla trénerska dvojica M. Nitka a J. Selvek. Tréner Nitka sa do Košíc vrátil po 15-tich rokoch (predtým tréner Dukly). Letnú prípravu mužstva viedol tréner J. Selvek sám. Už vtedy niektorí hráči z pôvodnej sezóny neboli pojatí do prípravy z dôvodu neperspektívnosti športového rastu. Navyše brankár Orenič a obrancovia Šterbák a Repašský obliekli vojenské rovnošaty. Naopak, mužstvo sa doplnilo o hráčov, ktorí sa vrátili z vojenčiny: Šandrik (D. Jihlava), Brusil (D. Trenčín) a brankár Stankóczi. Ďalej hráčmi z iných klubov: Tesly Pardubice – obrancovia Bezdíček a Moučka, ako aj nádejného Petra Slaninu (z Banskej Bystrice). Navyše prípravu s ligistami absolvovali aj talentovaní obrancovia, vlastní odchovanci z dorastu: osemnásťroční J. Bakoš a J. Franc, ktorí sa v sezóne 1978/79 stali v histórii oddielu prvýkrát majstrami Slovenska. Posilnil sa aj útok mužstva. Po ročnom pôsobení v II. lige sa do Košíc vrátil J. Faith (LS Pprad) a Onofrej (Martin). Obaja patrili v II. lige medzi najlepších strelcov. Ďalšími posilami do útoku boli: Kocian (odchovanec Opavy) a nováčik v prvoligovej kabíne bol Maczosek (odchovanec Dubnice). Prípravu na ľade oranžovo-čierni započali na ľade u majstra Poľska Podhale Nowy Targ. Tu zohrali prvé prípravné zápasy s domácim klubom a poľskou reprezentáciou. Ďalej pokračovali na vlastnom klzisku. Neskôr sa zúčastnili turnajov o Sliezsky pohár v Opave, Pohár Oslobodenia vo Zvolene, o Tatranský pohár v Poprade. Konečné umiestnenie mužstva VSŽ Košice v sezóne 1978/79 – 8. miesto.

FRANC-ŠANDRIK-BRUSIL

• Zloženie hráčskeho kádra v sezóne 1978/79: Gold, Kocian, Moučka, Lach, Ľudma, Maczosek, Brusil, Mažgút, Saloň, Franc, Bačiak, Roško, Brunclík, Slanina, Šandrik, Spišák, Bezdíček, Čapek, Lach, Bakoš, Onofrej, Faith, Stankóczi, Svitana, Hamko, J. Lukáč a V. Lukáč. Predsedom oddielu bol Viliam Závodský.

Sezóna 1979/80: Letnú prípravu mužstvo VSŽ oproti minulým rokom započalo skôr takmer o mesiac (16. apríl 1979) pod vedením trénerov M. Nitku a J. Selveka. Príprava bola dvojfázová. Účelne využívali pre tréning objekty VŠA a okolité terény. Príprava na ľade započala 1.8.1979; prípravné zápasy odohrali s I. a II. – ligovými mužstvami. Okrem toho absolvovali turnaj o „spartakiádny pohár“ v Prešove, kde obsadili 1. miesto, Sliezsky pohár v Opave (1. miesto) a Tatranský pohár. Na záver prípravy absolvovali turnaj o cenu časopisu Sovietsky šport v Kyjeve, kde hrali v skupine s mužstvami: Krídla Sovietov, Sokol Kyjev a reprezentačným celkom Poľska (skončili na 3. mieste).

VSŽ KOŠICE - 1979

• Aj v tomto roku došlo v kádri mužstva k viacerým zmenám. Z kolektívu odišiel brankár Stankóczi do ZPA Prešov, obrancovia: Bačiak (ZV) a Roško (PP), útočníci: Saloň a Lach (PP). Na vojenčinu odišli hráči: Maczoszek, Mažgút a Franc do Dukly Trenčín; R. Spišák (Litomeřice), L. Kateržábek (Viškov). Z vojenčiny sa vrátili: Šterbák (Jihlava) a Filipovič (Michalovce). Novými hráčmi mužstva boli: brankár Švárny (LM), Barochovský (BB), Jančuška (LM), Liba (PO) a Meluš (TN). V riešení bol prestup Š. Jabcona. Z dorastu preradili Matisa, Prokopoviča, Petöa a Marušina. Celkovo prípravu absolvovalo 28 hráčov. Kuriozitou bolo ohlásenie odchodu hráča Brunclíka do Slávie Praha. Nakoniec zmenil svoj názor a zotrval v klube aj naďalej.
• Cieľ pre sezónu stanovil výbor HO umiestniť sa do 6. miesta. Pre splnenie tohto cieľu funkcionári klubu vytvorili mužstvu dobré podmienky a kvalitný program prípravy.
• Hráčsky káder pre sezónu 1979/80 tvorili: brankári: Svitava a Švárny, obrancovia: Slanina, Šandrik, Bakoš (19-ročný), Šterbák, Bezdíček, Moůčka, Brusil a Matis (19 ročný), útočníci: Brunclík, J. Lukáč, V. Lukáč, Kocian, Meluš, Faith, Jančuška, Čapek, Barochovský, Ľudma, Filipovič, Liba (19-ročný) a Onofrej.
• Realizačný tím tvorili: tréneri M. Nitka a J. Selvek; vedúcim mužstva bol E. Petričko a lekárom MUDr. B. Bohuš. Predsedom oddielu bol V. Závodský a tajomníkom P. Matis.
• V čase 5-týždňovej prestávky ZOH v Lake Placide naše mužstvo zohralo semifinále spartakiádneho pohára v Nitre, kde obsadilo 2. miesto a tým sa neprebojovalo do finále.
• Do reprezentačných výberov ČSSR boli povolaní hráči: J. Šterbák „B-mužstvo“, I. Liba a J. Bakoš reprezentovali ČSSR do 20 rokov na MS v Helsinkách. V. Lukáč bol nominovaný na ZOH v Lake Placide. Dorastenci M. Oros a J. Ontko boli vo výbere do 17-rokov.
• V sezóne 1979/80 mužstvo VSŽ Košice sa umiestnilo na 7. mieste.
• Najlepším strelcom tohto ročníka I. ligy sa stal V. Lukáč (43 gólov).

Sezóna 1980/81: sezóna sa hrala s 12-timi účastníkmi. Už v príprave mužstiev sa ukázalo, že bude pomerne vyrovnaná. Majstrom sa mohol stať každý z dvanástich účastníkov, vypadnúť tak isto. Raritou tohto ročníka ligy bola novinka, že zápasy museli vždy skončiť bez nerozhodných výsledkov. Ak sa stretnutie v riadnom čase skončilo nerozhodne, nasledovalo 10 min. predĺženie. Kto v ňom strelil gól, vyhral. Keď ani po desiatich minútach predĺženia gól nepadol, nasledovali penalty. Tento systém súťaže najlepšie vyhovoval Vítkoviciam, ktoré po 28-rokoch získali titul „Majstra Československa“. Z ligy vypadol Slovan Bratislava.

BRANKÁRI VSŽ ŠVARNY BAJTOŠ ORENIČ SVITAN

• Košickí železiari v tomto ročníku súťaže striedali dobré výsledky so slabšími. Nedarilo sa im hlavne v domácom prostredí. Z 22 zápasov získali len 24 bodov a skóre 88:84 (12 výhier, 10 prehier), čo odpovedalo priebežne 10. miestu. Ich hra bola poznačená veľkou nedisciplinovanosťou, preto patrili k najtrestanejším mužstvám. S mužstvom sa po skončení sezóny 1980/81 rozlúčil tréner Miroslav Nitka.
• Konečné umiestnenie mužstva VSŽ Košice v sezóne 1980/81 – 9.miesto. Zo štyroch predĺžení Košice nezískali ani jedno víťazstvo a všetky body stratili s Kladnom. Kruté prehry uštedrila Jihlava (1:9) a České Budějovice (3:11). Najvyššie víťazstvo dosiahli v súboji so Slovanom Bratislava (9:3). V tomto ligovom ročníku nastrieľal Vincent Lukáč 29 gólov a na rovnaký počet gólov prihral. Jeho gólový priemer na zápas bol 0,82. Vincent Lukáč bol aj najlepším strelcom mužstva. V jeho ligovej histórii dal 264 gólov. Najtrestanejším hráčom mužstva sa stal Marián Repašský so 42 trestnými minútami.
• Hráčsky káder tvorili: Bajtoš, Orenič, Švárny – brankári, Božík, Brúsil, Lojda, Moučka, Repašský, Šandrik, Šterbák – obrancovia, Barochovský, Brunclík, Čapek, Faith, Hromjak, Jabcon, Jesenský, Jančuška, Kepič, Liba, Lipták, J. Lukáč, V. Lukáč, Meluš, Staš, Svitek – útočníci.
• V rámci prípravy na sezónu VSŽ Košice štartovali na Tatranskom pohári, kde sa zúčastnilo 6 mužstiev: SC Riessersee, Sparta Praha, Poprad, Trenčín, Litvínov. Košice sa umiestnili na 2. mieste, len o skóre, za Pražskou Spartou.
• Aj druhý turnaj „Sliezsky pohár“ v Opave bol previerkou pripravenosti hráčov pred nastavajúcou ligou. Košice sa na turnaji umiestnili na 3. mieste.

Sezóna 1981/82: po skončení sezóny 1980/81, keď sa „A-mužstvo“ VSŽ Košice umiestnilo na 9. mieste, výbor HO sa rozhodol vykonať opatrenia pre nastávajúcu sezónu 1981/82. Nástupcom trénera sa stala dvojica J. Selvek a B. Brunclík. Novým vedúcim mužstva sa stal Š. Onofrej. Z hráčskeho kádra odišli bratia Lukáčovci (Vincent a Jozef) na vojenskú službu, ďalej Moučka a Meluš. Káder doplnili hráči: Mažgút, Franc, R. Spišák, M. Ihnačák a Tomko. Z dorastu boli zaradení hráči: Jesenský, Glankovič. Brankár Svitana bol v jednaní.

VSŽ KOŠICE - 1981

• Letná príprava sa tradične konala v objektoch TJ VSŽ a okolitých terénoch. Vyvrcholením prípravy bolo sústredenie v Juhoslovanskom Rovinji (6-26.6.1981).
• Prípravu na ľade začali Košičania už 20. júla s počtom 27 hráčov. Štartovali v rámci prípravy v Nowom Targu a Nemeckom GA-PA a Tatranskom pohári. Prípravu ukončili turnajom v Rige o pohár denníka „Sovietskij sport“, ktorý bol kvalitnou previerkou pre mužstvo. Košice skončili na 6. mieste.
• Súpiska mužstva na sezónu: brankári: Švárny, Orenič, Bajtoš, obrancovia: Repašský, Lojda, Šterbák, Božík, Šandrik, Brusil, Franc, Glankovič, Jesenský, útočníci: Barochovský, Faith, Liba, Staš, Jančuška, Jabcon, Mažgut, Svitek, Čapek, M. Ihnačák, Tomko, Lipták, Hromjak a L. Kateržábek.
• Cieľom mužstva vzhľadom na oslabený hráčsky káder výbor stanovil 11. miesto a prípravu mužstva na ďalšie sezóny. V skutočnosti po 44. kolách sa VSŽ Košice umiestnili na 8. mieste; čo bolo úspechom tohto mladého kolektívu. Víťazom sezóny sa stala Dukla Jihlava a z ligy vypadla Dukla Trenčín.
• V reprezentácii mal klub zastúpenie hráčmi: Liba, M. Ihnačák, Božík a Svitek.
• Najlepším strelcom I. ligy sa stal: I. Liga s 34 gólmi, pred Novým s 29 gólmi. V domácom mužstve poradie strelcov bolo nasledovné: Liba (34 gólov) Faith (23 gólov) a M. Ihnačák (22 gólov).
• Na záver sezóny 1981/82 ligové mužstvá odohrali súťaž o„Pohár oslobodenia“.

Sezóna 1982/83: bude v bohatej histórii košického hokeja zapísaná ako jedna z najúspešnejších. Mužstvo VSŽ vyrovnalo rekord spred 12 rokov, keď takisto obsadilo medzi československou hokejovou elitou 5. miesto. Odborníkom a divákom sa veľmi páčilo útočné ponímanie v hre mužstva Košíc. Hráč VSŽ Vincent Lukáč sa stal najúspešnejším strelcom so 49 gólmi. Získal prvenstvo aj v ankete týždenníka Tip o najlepšieho útočníka. Ako najlepší hokejista ČSSR 1983 vyhral aj Zlatú hokejku pred J. Králikom. Stal sa najproduktívnejším hráčom v ligovej sezóne 1982/83, keď dosiahol 68 bodov (49+19). Ďalším produktívnym hráčom z kádra bol J. Lukáč s 52 bodmi (19+33).

VINCENT LUKÁČ

• Cieľom mužstva bolo bojovať o stred tabuľky, aj keď na vojenčinu odišli skúsení hráči Liba, Božík a Staš.
• Mužstvo Košíc sa v konečnej tabuľke sezóny 1982/83 umiestnilo na 5. mieste. Majstrom ligy sa stala Dukla Jihlava. Z ligy vypadlo SONP Kladno.
• Do klubu „päťstovkárov“ v ligovej histórii sa zapísal svojimi 583 zápasmi (počas 16 sezón) Bedřich Brunclík a s 544 zápasmi v 15 sezónach Ján Faith.
• V súťaži slušnosti divákov sa klub VSŽ Košice umiestnil na 3. mieste so 110-timi kladnými bodmi z 22 hodnotených zápasov.
• V tabuľke jednotlivcov najtrestanejšími hráčmi v lige z tímu VSŽ Košice boli: J. Lukáč – 30 trestných bodov (druhý v poradí), P. Slanina – 30 trestných bodov (tretí v poradí) a V. Lukáč – 20 trestných bodov (ôsme miesto). V súťaži slušnosti oddielov VSŽ Košice z 12 klubov skončilo na 11. mieste s 97 bodmi.
• Zostava mužstva: brankári: Švárny, Orenič, Hamko, Bajtoš, obrancovia: Repašský, Lojda, Brusil, Franc, Bakoš, Glankovič, Jesenský, Slanina, J. Bondra, útočníci: Faith, Jabcon, Ihnačák, Svitek, V. Lukáč, J. Lukáč, Ľudma, Štefanovič, Mažgút, Hromjak, I. Čerevka, Barochovský.

Sezóna 1983/84: táto sezóna mala byť nadväzujúcou na úspechy predošlej, a to po každej stránke. Funkcionári klubu vytvorili veľmi dobré podmienky. Na domácu prípravu naväzovalo 10-denné sústredenie v Juhoslávii. Prípravu na ľade Košičania zahájili už 26. júla.

VSŽ KOŠICE - 1983

Vedelo sa, že dôjde k reorganizácii súťaže vo všetkých kategóriách – dospelých i mládežníckych. Týkalo sa to:

• U dospelých sa hrala kvalifikácia víťazov skupín Slovenska a Česka – národnej ligy spolu so zostupujúcim mužstvom prvej ligy. Víťaz turnaja postúpil do prvej ligy (sledovalo sa skvalitnenie najvyššej súťaže, víťaz kvalifikácie nebol vždy lepší ako vypadávajúci).
• Rozšíril sa počet hráčov na zápas, z doteraz 20-tich hráčov na 22 (podpora hrať na štyri kompletné päťky).
• Súťaž I. ligy bola atypická (kvôli príprave reprezentácie na ZOH 1984 v Sarajeve). Prestávka v súťaži nastala po 25. kole a trvala 2 mesiace.
• Náhradnou súťažou bol 3. ročník o „Pohár oslobodenia“ hrajúci sa v troch skupinách.
• Košice hrali v skupine s tímami: Gottwaldov, Bratislava, Trenčín. Mužstvo VSŽ Košice sa v sezóne 1983/84 umiestnilo na 7.mieste.
• U mládeže v kategórii starších a mladších dorastencov sa na Slovensku rozšírili dve skupiny (kategória po 8 účastníkov). O titul Majstra ČSSR bojovali dve mužstvá Čiech a Slovenska. Žiaci nehrali už o tituly SR, ale len v súťažiach v rámci kraja.
• Po poslednej sezóne došlo v hráčskom kádri k niekoľkým presunom. V nasledujúcej sezóne bude chýbať Faith, ktorý po 15-tich ligových sezónach (544 zápasov, 178 gólov) zanechal aktívnu činnosť a začal pracovať ako tréner mládeže. Odišiel obranca Repašský do Popradu. Novými členmi kádra sa stali juniorskí reprezentanti ČSSR i. Talpaš a O. Sýkora (z Banskej Bystrice), Marcinko (z Popradu) a z vlastného dorastu J. Schmiedl.
• Hráčsky káder tvorili: Orenič, Švárny, Hamko – brankári, Slanina, Bakoš, Brusil, Lojda, Franc, J. Bondra, Jesenský, Glankovič, Marcinko – obrancovia, V. Lukáč, J. Lukáč, Ľudma, M. Ihnačák, Vodila, Štefanovič, Barochovský, Svitek, Jabcon, Mažgút, I. Čerevka, Hromjak, Sýkora, Talpaš, Schmiedl – útočníci. 
  Trénermi mužstva boli: B. Brunclík a J. Ferenc; vedúcim mužstva: E. Petričko; lekárom: doc. MUDr. B. Bohuš, CSc.; predsedom oddielu: V. Závodský.
• Štatistika mužstva:
• všetky zápasy odohrali: J. Lukáč a J. Lojda
• najlepší strelci: V. Lukáč (49 gólov), Ihnačák (20 gólov), J. Lukáč (19 golov)
• najlepší nahrávači: J. Lukáč (33), V. Lukáč (19), Faith (19)
• najlepší hráči: V. Lukáč, J. Lukáč, Slanina.
• nováčikovia v I. ligovom drese boli: Talpáš, Sýkora (BB), Marcinko (PP) a Schmiedl (odchovanec).

Sezóna 1984/85: hokejisti VSŽ Košice v tejto sezóne obsadili v I. lige 2. miesto. Počas sezóny došlo k výmene trénerov. Dvojicu Brunclík – Ferenc, ktorá viedla mužstvo už počas prípravy, vystriedalo duo J. Kovács a F. Giba. Cieľom mužstva bolo 3. miesto. Stanovený cieľ bol podmienený hlavným sponzorom VSŽ, ktorý vytvoril pre prípravu mužstva a celú sezónu dobré podmienky.

PETRIČKO - LIBA, TALPÁŠ, SVITEK

• Príprava mužstva začala v polovici mája v objektoch TJ VSŽ a VŠA. Letná príprava vyvrcholila sústredením v Juhoslávii – v prímorských objektoch Crvenej Zvezdy Beograd. Prípravu na ľade začali Košičania v Nowom Targu a následne prešli 1. augusta na vlastné klzisko. Zúčastnili sa turnajov v Prešove, na Sliezskom pohári v Oprave a na záver prípravného obdobia aj na Tatranskom pohári v Poprade. Vrcholom prípravy bol zájazd do Sovietskeho zväzu tesne pred štartom I. hokejovej ligy.
• Mužstvo celkovo odohralo 44 súťažných zápasov. Víťazom sa stala Dukla Jihlava a z ligy vypadli TJ Vítkovice. Súťaž sa hrala s 12-timi účastníkmi.
• Hráčsky káder pre sezónu 1984/85 tvorili: brankári – Švárny, Orenič, obrancovia – Bakoš, Jesenský, Slanina, Božík, Brusil, J. Bondra, Franc, Lojda, Jančuška, útočníci- Jabcon, Spodniak, Talpaš, Mažgút, Štefanovič, Staš, Čerevka, Veselovský, Vodila, M. Ihnačák, J. Lukáč, Sýkora, V. Lukáč, Svitek, Srnka a Liba.
• Z kádra odišli: Marcinko (TN), Hromiak (výkonnostné dôvody). Z vojny sa vrátili: Jančuška, Liba, Staš, Božík.
• Nováčikmi v hráčskom kádri boli: Jurčišin (ZV), Veselovský, Spodniak (LM), Srnka (dorast Košice). V kádri sa vystriedalo 25 hráčov.
• Najlepšími strelcami boli V. Lukáč (30 gólov), Ihnačák (19 gólov), J. Lukáč a Vodila (po 15 gólov).
• Najproduktívnejšími  hráčmi boli: V. Lukáč (30 gólov + 20 asistencií), Ihnačák (19 gólov + 25 asistencií) a Liba (14 gólov + 18 asistencií). Predsedom oddielu bol V. Závodský, tajomníkom Matis.

Sezóna 1985/86: TJ VSŽ Košice - Majstri ČSSR.

Predseda hokejového oddielu: Ing. Volavka Ladislav, tajomník: P. Matis
Tréneri: J. Selvek, J. Kovacs
Vedúci mužstva: E. Petričko, 
Masér: R. Cholp
Hospodár: Z. Kosina
Lekár mužstva: MUDr. L. Krajč

VSŽ KOŠICE - 1985

Umiestnenie: I. miesto – Majstri ČSSR 1985/86

• Hráčsky káder: Brusil, Staš, Spodniak, Žabka, Kapusta, Hriňak, Belas, Štefanovič, Mažgút, Danko, Svitek, J. Bondra, Jabcon, Bakoš, Valko, Božík, Orenič, Vodila, Liba, Jančuška, Švarný, Slanina, Zaruba, Mucha, Sýkora, Talpaš, Ihnačák (v decembri odišiel).
• Play-off štvrťfinále hrali VSŽ Košice – Sparta Praha na zápasy 3:1, v semifinále VSŽ Košice hrali s mužstvom Pardubíc na zápasy 3:2. Finále play-off zohrali mužstvá VSŽ Košice a Dukla Jihlava. Celkom sa odohralo 5 zápasov s týmito výsledkami:
  Košice – Jihlava 2:0 (2:0, 0:0, 0:0); Góly: Spodniak, Belas
  Košice – Jihlava 4:2 (1:0, 2:0, 1:2); Góly: Belas, Štefanovič, Spodniak, Liba, resp. Dolana, Musil.
  Jihlava – Košice 5:1 (2:0, 1:0, 2:1); Góly: Žak, Řezníček, Vodila, Pašek, Šejba
  Jihlava – Košice 3:3 (1:1, 0:1, 2:1); Predĺženie 0:0, Trestné strieľania: 2:1; Góly: Vlk, Liba, Vodila, Řezniček, Svitek, Vlk, Čajka - rozhodujúci gól v trestnom strieľaní.
• Rozhodujúci zápas o titul sa odohral v piatok 21. marca 1986 na ZŠ L. Trojáka v Košiciach. Bol to historický deň celého mesta a východného Slovenska. Stretnutie sa v riadnom hracom čase skončilo remízou 3:3, góly Košíc dali Svitek, Liba a Vodila. Nasledovalo predĺženie 3x5 minút. Gól v ňom nepadol a nasledovali trestné strieľania. Aktérmi boli títo hráči: v I. sérii: Liba (1), Slanica (0), Spodniak (0) 1:1
  v II. sérii: Božík (0), Svitek (1), Štefanovič (0) 2:1
  v III. sérii: Žabka (0), Belas (1),
• Gólom Belasa bolo rozhodnuté o víťazstve VSŽ Košice, v troch sériách (4:2). Finálový zápas sa skončil o 20.30 hod.

I. LIBA S TROFEJOU

Košice sú Majstri ČSSR, dňa 21. marca 1986 – tak zaznamenala kronika hokeja. Pohár Majstra prevzal kapitán - I. Liba. Zlaté medaily hráčom a členom realizačného tímu odovzdali Ing. Dr. R. Jančuška a O. Faraizel. Nasledovala veľká oslava majstrovského titulu až do skorých ranných hodín. Po skončení sezóny 1985/86 sa stala Skalica mestom hokeja. Vyhlásili tu aj výsledky TOP ankety, kde sa vyhodnotili najlepší hráči a tréneri skončenej sezóny. Košice mali svoje zastúpenie medzi hráčmi - dvojicou hráčov: M. Božík a I. Liba a v rovnako aj časti trénerov: Selvek a Kovács. Všetci sa stali víťazmi vo svojich kategóriach.

Sezóna 1986/87: mužstvo HC VSŽ Košice sa v tejto sezóne umiestnilo v majstrovskej tabuľke na 4. mieste, prvýkrát pred Slovanom Bratislava. Majstrom sezóny 1986/87 sa stalo družstvo Tesly Pardubice. Zo súťaže vypadla TJ Vitkovice. V mužstve VSŽ Košice celkom oblieklo dres 25 hokejistov v skladbe: 2 brankári, 8 obrancov, 15 útočníkov. Všetky zápasy odohrali len Vodila a Štefanovič. Vyše 75% stretnutí odohrali: Švarný, Božík, Bakoš, J. Bondra, Marcinko, Slanina, Liba, Bartánus, Belas, P. Bondra, Spodniak, Staš a Žabka. Najlepšími strelcami mužstva boli: Vodila (23 gólov), Liba (17 gólov), Slanina (15 gólov), Štefanovič (10 gólov). Medzi najlepších nahrávačov patrili: Vodila (21), Liba (20), Žabka (12), Štefanovič a Belas (10).

VSŽ KOŠICE - 1986

• Hráčsky káder mužstva VSŽ Košice posilnili traja ligoví nováčikovia: brankár Dragan, útočníci P. Bondra a A. Bartánus a z vojenčiny sa vrátil Marcinko (obranca).
• Hráčsky káder tvorili: Švárny, Božík, J. Bondra, Slanina, Jančuška, Marcinko, Bakoš, Liba, Vodila, P. Bondra, Staš, Bartánus, Hriňák, Spodniak, Štefanovič, Jabcon, Belas, Svitek, Žabka, Danko a Valko.
• Súťaž sa hrala tradičným systémom, t.j. základná časť, po ktorej nasledovalo play-off. Košice po základnej časti (34 zápasov) skončili v tabuľke na 4. mieste. Vo štvrťfinále sa stretli s mužstvom Zetor Brno. V rozhodujúcom treťom zápase zvíťazili po predĺžení 3:2 a postúpili tak do semifinále, kde sa stretli s mužstvom Tesly Pardubice, cez ktoré neprešli. V súboji o tretie miesto so Spartou Praha vo vzájomných súbojoch taktiež neuspeli a skončili na konečnej štvrtej priečke. Majstrom sa stala Tesla Pardubice a vypadli Vítkovice.
• Najlepšími strelcami mužstva Košíc boli J. Vodila (23 gólov), Liba (17 gólov) a Slanina (15 gólov).

Sezóna 1987/88: TJ VSŽ Košice - Majstri ČSSR.

Už od jej začiatku signalizovala, že bude pre ligové mužstvá atypická. Programový kalendár, ako aj rozlosovanie súťaže, bolo prispôsobené ZOH v Calgary. Väčšina zápasov nadstavbovej časti od 22. po 34. kolo, ako aj celý záver súťaže, sa hral až po skončení ZOH. Prestávka v súťaži trvala od 12. januára do 4. marca. Súťaž sa skončila v závere apríla. Mužstvá si prestávku vyplňovali turnajmi, ktoré boli celoštátne organizované kvôli výkonnosti hráčov.

OSLAVY - MAJSTROVSKÝ TITUL ČSSR 1988

Prípravu na túto sezónu viedla trénerska dvojica J. Faith – J. Šterbák. Z kádru odišli: Jabcon a Kapusta (Prešov), Barochorský (Zvolen), Valko (Trenčín), Hriňak (Jihlava B). Z vojenčiny sa vrátili: Sýkora, Talpaš, Veselovský. Z vlastného dorastu pribudli: Varholík a bratia Zůbekovci. Príprava bola vystužená účasťou na turnaji ZSSR a počas náročnej ligy v septembri finále PEM v Lugane.

Predseda hokejového oddielu: Ing. Volavka Ladislav
Tajomník hokejového oddielu: Pavel Matis
Tréneri: J. Faith, JUDr. J. Šterbák
Vedúci mužstva: E. Petričko, 
Masér: R. Cholp
Hospodár: Z. Kosina
Lekár mužstva: MUDr. I. Sirák
Umiestnenie: I. miesto – Majstri ČSSR 1988

OSLAVY - MAJSTROVSKÝ TITUL ČSSR 1988

Hráčsky káder tvorili: Peter Zůbek, Pavol Zůbek, Peter Bondra, M. Žabka, I. Talpaš, A. Bartanus, M. Danko, P. Veselovský, J. Spodniak, J. Bača, P. Varholík, Ľ. Jagerský, J. Škrak, O. Sýkora, J. Bakoš, I. Liba, V. Svitek, M. Božík, V. Belas, M. Štefanovič, M. Staš, M. Marcinko, J. Vodila, J. Dragan, M. Jančuška, P. Slanina, P. Švarný a J. Bondra.

• Hokejisti VSŽ Košice svoj druhý titul „Majstra ČSSR“ v sezóne 1987/88 získali na ihrisku Sparty Praha. Finále play-off sa hralo na tri víťazné zápasy. Rozhodujúci víťazný, a tým aj majstrovský gól strelil J. Vodila po prihrávke I. Libu v predĺžení. Výpravu očakávalo veľké množstvo obyvateľov Košíc. Veľké ovácie a privítanie sa odohrali priamo na letiskovej ploche pri vystupovaní hráčov z lietadla. Cestu z letiska až na zimný štadión lemovalo množstvo fanúšikov a priaznivcov ľadového hokeja.
• Oficiálne privítanie hráčov a realizačného tímu sa konalo na ploche zimného štadióna v neskorých nočných hodinách. Oslavy končili v skorých ranných hodinách.
• Priebeh: Po nadstavbovej časti, ktorá skončila 26. marca 1988 zápasom České Budějovice – VSŽ Košice 0:1 sa Košice prebojovali do play-off. Vo štvrťfinále sa stretli s mužstvom Dukly Trenčín v 4. zápasoch s týmito výsledkami: 4:3; 5:2; 2:5; 5:2. Na zápasy 4:1. Tým si zabezpečili postup do semifinále. Súperom VSŽ Košice v semifinále bolo Poldi Kladno. Súboj dvoch hutníckych gigantov skončil na zápasy 3:1 (8:3; 2:3; 4:2; 6:3). Finálové stretnutie sa odohralo 14.4.1988 na ZŠ L. Trojáka s mužstvom Sparty Praha. VSŽ Košice svoj zápas prehrali 0:2. Následne sa hral druhý zápas. Košice vyhrali 4:0. Odvetné duely sa hrali v Prahe 26.-27.4.1988 pred takmer 10.000 divákmi v športovej hale. VSŽ Košice v 1. zápase zvíťazili nad Spartou Praha 6:3; druhý deň – odvetný zápas vyhrali Košice po predĺžení 6:5 (2:2; 2:1; 1:2; 1:0). Strelcami gólov Košíc boli: Alpáš, P. Bondra, Svitek, Vodila, Sýkora a v predĺžení opäť Vodila. Na zápasy 3:1. Košičania sa tak stali po druhýkrát majstrami ČSSR.
• Víťazná zostava Košíc: Švárny, Božík, J. Bondra, Jančuška, Bakoš, Slanina, Bača, Svitek, Vodila, Liba, Belas, Sýkora, Marcinko, P. Bondra, Štefanovič a Talpaš.

Sezóna 1988/89: hokejisti VSŽ Košice, vedení trénerskou dvojicou Ján Faith a Ján Šterbák, sa na novú sezónu pripravovali zodpovedne a svedomito. Z kádru, ktorý vybojoval titul majstrov ČSSR, odišiel kapitán mužstva Igor Liba, ktorý bol výraznou osobnosťou košického hokeja v posledných rokoch. Dobré meno československého hokeja išiel obhajovať do NHL – mužstva Minesota Nord Stars.

2. TITUL ČSSR - 1988

• Káder VSŽ Košice sa doplnil o hráčov: L. Majerčíka (z Popradu) a R. Zárubu (návrat z vojenčiny v Dukle Trenčín). Príležitosť dostali aj ďalší odchovanci košického hokeja.
• Výbor hokejového oddielu stanovil pre mužstvo na túto sezónu cieľ, ktorým bol „boj o jednu z medailí“. Súťaž sa hrala v dvoch častiach (doma a vonku). Nadstavbová časť sa hrala v dvojiciach párnych s nepárnymi mužstvami (december – február). Záverečná časť ligy (štvrťfinále, semifinále a finále) pokračovala po absolvovaní 34 kôl (február – marec), kedy súťaž sa skončila. V konečnom hodnotení VSŽ Košice skončili na 3. mieste.
• Mužstvo VSŽ Košice po základnej časti súťaže skončilo z 12 tímov na 5. mieste. Z 34 zápasov 14 vyhralo, v 9 remizovalo, 11 prehralo. To všetko s celkovým skóre 125:116 a ziskom 37 bodov a postúpilo tak do štvrťfinále, kde sa stretlo so Škodou Plzeň (na tri víťazné zápasy). Konečný verdikt znel: VSŽ Košice – Škoda Plzeň 3:0 na zápasy. Jednotlivé zápasy skončili 3:0; 6:1 a 3:1. Súperom Košíc v semifinále bolo mužstvo Dukly Trenčín. Súboj Košíc a Trenčína sa skončil na zápasy 0:3. Jednotlivé zápasy (0:8; 3:5 a 5:7). Majstrom ligy sa neskôr stalo mužstvo Tesly Pardubice.
• Košice sa v boji o 3. miesto (na tri víťazné zápasy) stretli s mužstvom Sparty Praha s výsledkom na zápasy 3:2. Jednotlivé zápasy skončili - 3:6; 0:6; 3:2; 6:4, 6:2.
• Medzinárodný kalendár mužstva VSŽ Košice bol v sezóne 1988/89 pomerne bohatý. Pred začiatkom sezóny sa Košičania zúčastnili turnaja o cenu denníka „Sovietsky šport“. Vo vianočnej prestávke boli účastníkmi najstaršieho turnaja v Európe – Spengler Cup vo švajčiarskom Davose. Hokejisti VSŽ Košice v tejto sezóne reprezentovali československý hokej aj v Európskom pohári majstrov (ako Majstri ČSSR v sezóne 1987/88).
• Hokejisti VSŽ Košice boli v EPM – najvyššej európskej klubovej súťaži 1988/89 vylosovaní do skupiny „B“ (celkom štyri skupiny), ktorá sa odohrala v Holandskom Nijmegene ( 19 - 21.11.1988 ) a ich súpermi boli: Steana Bukurešť, Sijnijmegen a IF Valarens. Víťazom boli  Košice a postúpil do finále, ktoré sa hralo v Kolíne nad Rýnom.
• Hráčsky káder tvorili: Švarny, Dragan – brankári, Bakoš, J. Bondra, Božík, Danko, Jančuška, Marcinko, Slanina, Bača, Varholík – obrancovia, Bartánus, Belas, P. Bondra, Staš, Svitek, O. Sýkora, Štefanovič, Vodila, Talpaš, Veselovský, Žabka, Pavel Zůbek, Peter Zůbek, Záruba, škrak a Majerčík – útočníci. Vedúci mužstva: E. Petričko, masér: R. Cholp, lekár: MUDr. M. Klíma. Predsedom oddielu bol Ing. L. Volavka a tajomníkom Pavel Matis.

Sezóna 1989/90: túto sezónu možno brať ako prelomovú. Od 1. januára 1989 mali hráči I. hokejovej ligy profesionálne zmluvy s vymedzením práv a povinností, vrátane stanoveného platu. Do novej sezóny mužstvo nastupuje s cieľom udržať sa v špičke československého hokeja. K mužstvu sa po dvoch rokoch opäť vracia tréner Ján Selvek. Asistentom trénera sa stal Ing. Vladimír Šandrik - náš bývalý hráč, ktorý v posledných rokoch trénoval dorastencov VSŽ a naposledy pôsobil aj v I. SNHL vo Zvolene, tiež ako tréner.

VSŽ KOŠICE - 1989

• Po jednoročnom pôsobení v USA sa do mužstva vracia I. Liba. Z vojenskej služby sa domov vrátili: P. Valko, M. Hriňák a brankár Majoroš. Naviac hráčsky káder posilnil brankár Beňo zo Slovanu Bratislava a Junás z Banskej Bystrice. Z vlastného dorastu boli preradení R. Jurko a A. Györy.
• Z kádra odišli: O. Sýkora - do Nemecka, kde sa oženil. Súhlas na zahraničné angažmány dostali Slanina a Švárny. Takže hráčsky káder pre sezónu bol nasledovný: Beňo, Dragan, Majoroši – brankári, Bača, J. Bondra, M. Božík, Danko, Jančuška, Marcinko, Valko, Varholík, Jurko, bartánus, Belas, P. Bondra, Györi, Hriňák, Liba, Majerčík, Svitek, Staš, Štefanovič, Talpaš, Veselovský, Vodila, Peter Zůbek, Pavol Zůbek a Žabka.
• Vedúcim mužstva bol E. Petričko; predsedom oddielu Ing. Ladislav Volavka; tajomníkom Pavel Matis a masérom R. Cholp.
• Mužstvo sa v sezóne 1989/90 umiestnilo v ligovej tabuľke na 5. mieste. Najlepším strelcom bol Peter Bondra, ktorý bol autorom 30 gólov.
• V ligovom ročníku 1989/90 došlo k úprave hracieho systému – odpadla nadstavbová časť. Základná časť mala 44 zápasov. Po 44. kole sa hralo ešte play-off s 8 mužstvami. Finále sa hralo na 3 víťazstvá. V boji o záchranu platil systém tzv. prelínacej súťaže medzi dvoma mužstvami – víťazmi národnej hokejovej ligy Českej a Slovenskej.

Sezóna 1990/91: po skončení minuloročnej sezóny opäť nastal pohyb v hráčskom kádri. Angažmány vo Fínsku získali: Božík (Jokerit); Jančuška, Vodila (Kuovola) a Svitek (Hameeniman). Juraj Bondra a Milan Staš odišli do Francúzska a na odchod do cudziny dostal súhlas od klubu aj Igor Liba. Majerčík nastúpil na vojenskú službu. Naviac z klubu odišiel aj tréner Selvek (do Juhoslávie).

PETER A PAVOL ZUBEKOVCI

• Príprava mužstva prebiehala pod vedením trénerskej dvojice JUDr. Štrebák a Ing. Šandrik na domácich športoviskách VŠA a TJ VSŽ. Vyvrcholením prípravy bolo 10-dňové sústredenie v juhoslovanskom Ulcinju. Výpravu tvorilo 26 hráčov, vrátane nových posíl – V. Plavuchu (BB) a Krotáka (PP).
• Prípravu na ľade začali Košičania koncom júla na vlastnom klzisku s 31-členným kádrom hráčov. Z nových tvári sa na ľadovej ploche predstavili: brankár Milý, obrancovia Droppa (LM), Bološ (BB), Darula (MT), útočníci: Ilavský (LM), Plavucha (BB), Kroták (PP), Pucher (PO), Zambori (Mělník) a Hriňák. Z dorastu to boli: Líška, Straka, Piňďár, Rybovič a Jurko. Spolu s ostatnými hráčmi z minulej sezóny absolvovali úspešný zájazd do Fínska, zo 6-tich zápasov štyri vyhrali, v jednom remizovali a jeden prehrali. Na Tatranskom pohári sa VSŽ Košice vo finále stretli so Slovanom Bratislava a prehrali 0:2.
• Hráčsky káder tvorili brankári – Dragan, Beňo, Milý, obrancovia – Danko, Marcinko, Bača (7.9. odišiel do Kanady), Valko, Varholík, Bološ, Droppa, Darula, Líška, útočníci – Štefanovič, Veselovský, Bartánus, Belas, Zůbek Peter a Zůbek Pavel, Žabka, Györi, Jurko, Hriňák, Kroták, Plavucha, Zambori, Piňďár a Rybovič. Vekový priemer bol 22,5 roka. Po skončení sezóny Štefanovič zanechal aktívnu činnosť.
• Sezóna 1990/91 bola pre hokej významná nielen športovými výsledkami. Dňa 01.08.1990 sa hokej osamostatnil od TJ VSŽ a vydal sa na profesionálnu cestu klubu s novým názvom Hokej Club VSŽ (HC VSŽ). Klub nadobudol vlastnú právnu subjektivitu a jeho sponzorom a garantom činnosti sa stal podnik VSŽ. Na čelo klubu nastúpila Správna rada. Prezidentom klubu sa stal Ing. Viktor Špakovský, riaditeľom klubu Pavol Matis a viceprezidentom Ing. Ladislav Volavka.
• Majstrovská súťaž sa hrala so 14-timi účastníkmi. Nadstavbou bola časť play-off. Košice sa prebojovali až do semifinále, kde vypadli s mužstvom Dukla Jihlava, na zápasy 0:3. V boji o 3. a 4. miesto prehrali s Duklou Trenčín 0:2. Konečné 4. miesto v ligovej sezóne 1990/91 bolo pre mužstvo HC VSŽ Košice úspechom.
• Majstrom ligy sa stala Dukla Jihlava a ligu opustili Nitra a Č. Budějovice.
• Najlepšími strelcami mužstva Košíc boli Veselovský a P. Zůbek (po 27 gólov) a Plavucha (22 gólov).

Sezóna 1991/92: atypická sezóna. Liga sa hrala v dlhodobej časti rozdelená na dve skupiny po 7 účastníkov (Západ a Východ). Košice hrali v skupine Východ s týmito mužstvami: Trenčín, Vítkovice, Zlín, Olomouc, Slovan Bratislava a Poprad.

• Mužstvo VSŽ Košice sa vo svojej skupine Východ po odohraní 38 zápasov umiestnilo na 3.mieste s touto bilanciou: 38 zápasov, z toho 16 výhier, 5 remíz, 17 prehier a skóre 140:130. Celkom získali 37 bodov. Na základe umiestnení v skupinách nasledovalo play-off na tri víťazné zápasy. Súperom mužstva Košíc v 1. kole boli HC Pardubice s výsledkom 3:2 na zápasy. Jednotlivé zápasy skončili: 3:2; 4:3; 2:6; 1:2; 5:0.
• Štvrťfinále na tri víťazné zápasy: súperom Košíc boli CHP Litvínov s výsledkom 0:3 na zápasy. Jednotlivé zápasy – 1:7; 2:7; 4:5.
• Víťazom ligy sa stalo mužstvo Dukly Trenčín. Zostúpil Zetor Brno. Mužstvo HC Košice sa v konečnom hodnotení umiestilo na 8. mieste.
• Trénermi mužstva boli JUDr. Šterbák a Ing. Šándrik, riaditeľom klubu bol Michal Vorobel a manažérom Juraj Ferenc.
• Zostava mužstva: brankári: Havránek, Dragan, Švárny, obrancovia: Varholík, Lenďák, Valko, Droppa, Bološ, Danko, Darula, Krajč, Marcinko, útočníci: Peter Zůbek, Pavel Zůbek, Veselovský, Belas, Plavucha, Liba, Žabka, Mižík, Bartánus, Majerčík, Hriňák, Zambory, Okuliar, Strečok, Hegyi, Peter Pucher a Ilavský.

Sezóna 1992/93:  touto sezónou vstupujeme do jubilejného a zároveň aj posledného 50. ročníka hokejovej federálnej sezóny od jej vzniku. Zo slovenských klubov v poslednej česko-slovenskej federálnej lige štartovali kluby: Trenčín, Poprad, Košice a Bratislava. Umiestnenie týchto klubov bolo po základnej časti: Trenčín (3.miesto), Košice (7. miesto), Poprad (11. miesto) a Bratislava (13. miesto). Mužstvá umiestnené na 3., 7., 11., mieste hrali v ďalšej časti play-off. Mužstvo Košíc postúpilo do štvrťfinále, kde sa stretlo s Duklou Trenčín a na zápasy prehralo 3:0. Celkové umiestnenie mužstva HC Košice v sezóne 1992/93 bolo 7. miesto. Posledným federálnym majstrom ligy sa stalo mužstvo Sparty Praha. Na poslednej priečke sa umiestnila Škoda Plzeň.
Umiestnením sa Dukly Trenčín na 3. mieste v celoštátnej súťaži sa zároveň stala Dukla aj prvým majstrom Slovenska.

• Pre Košice to bola už 27. ligová sezóna. Aj v našom klube v tejto sezóne došlo k organizačným zmenám. Vznikol samostatný Hokejový klub – Košice, ako právny subjekt vo forme združenia pod názvom HC Košice. Z názvu sa vypúšťa „VSŽ“, ktoré sú i naďalej hlavným sponzorom hokejového klubu. Týmto sa postupne stávame profesionálnym klubom s právnou a ekonomickou samostatnosťou s cieľom riešiť si vlastné problémy sami.
• Herný systém zápasov v 50. ročníku sa hral opäť spoločne (uplynulý sa hral rozdelený do dvoch skupín). Tak ako v minulosti našu hokejovú ligu tvorilo 14 tímov: upravil sa čiastočne iba herný systém. Po odohraní základnej časti (40 zápasov) celky z 1. – 12. miesta hrali v play-off o titul, 13. kolektív končil sezónu a posledný 14-ty účastník vypadával. Záverečná časť FHL sa hrala na tri víťazné stretnutia.
• Zloženie kádra HC Košice bolo nasledovné: brankári: Dragan, Košlík a hráči: Belas, Vorobel, Plavucha, Peter Zůbek, Pavel Zůbek, Varholík, Veselovský, Hecl, Žabka, Mižík, Droppa, Bartánus, Marcinko, Hriňak, Ilavský, Kolibár, Zambori, René Pucher, Leňďak, Valko, Bološ, Györi, Piňďar, Rybovič a Michalčin. V priebehu sezóny odišli na hosťovanie: Krajči, Strečok, Darula, Majerčík, Okuliar, René Mandelík a Švenk.
• Trénermi mužstva boli J. Šupler, J. Šimčík a V. Lukáč.
• Prezidentom klubu bol Ing. Jozef Širotňák, manažérom Juraj Ferenc a riaditeľom Michal Vorobel.
• Najviac zápasov odohrali hráči: Michalčin a Plavucha (46), Valko (45), Ilavský a Bološ (44) a Belas (43). Najlepším strelcom bol Plavucha – 25 gólov.

Vznik Slovenskej hokejovej extraligy

Sezóna 1993/94: je prvou oficiálnou sezónou Slovenskej extraligy v ktorej svoje účinkovanie potvrdili mužstvá Spišská Nová Ves, Trenčín, L. Mikuláš, Poprad, Martin, Košice, Bratislava, Nitra, Prešov, Zvolen. Celkom 10 účastníkov, ktorí odohrali 36 zápasov.

VSŽ KOŠICE - 1993

• HC Košice do tejto súťaže nastúpili s týmto širším hráčskym kádrom: brankári: Dragan, Rímsky, Košlík; obrancovia: Varholík, Lenďák, Bološ, Sedlák, Marcinko, Valko, Michalčin, Markuš, Danko, Macejko, Klepáč, Kolibár; útočníci: Peter Zůbek, Pavel Zůbek, Bartánus, René Pucher, Vorobel, Pohanka, Plavucha, M Kuzár, Hriňak, Zambori, Ilavský, Piňďar, Švenk, Veselovský, Rybovič, Mižík a Šechný. Trénermi mužstva boli Ján Selvek a Vincent Lukáč. Prezidentom klubu bol Ing. Ladislav Štefko. Manažérom klubu bol Ing. Vladimír Šandrik, riaditeľom Michal Vorobel.
• V kádri HC Košice v tomto čase bolo zaradených 17 odchovancov mládežníckeho hokeja. Zbytok kádra tvorili hráči z klubov Liptovský Mikuláš, Poprad, Prešov, Banská Bystrica a Kladno. Po skončení prípravného obdobia väčšinu mladých hráčov klub dal na hosťovanie do Michaloviec a Prešova.
• Umiestnili sa na 2. mieste, po základnej časti (36 kolách). Víťazom základnej časti sa stala Dukla Trenčín. Nasledovalo play-off. Mužstvo Košíc nastúpilo proti Slovanu Bratislava, nad ktorým na zápasy vyhrali 3:2. Vo finále sa stretli s víťazom základnej časti súťaže Duklou Trenčín. Košice podľahli svojmu súperovi na zápasy 2:3.
• HC Košice skončili na druhom mieste.
• Dukla Trenčín sa stala Majstrom Slovenskej republiky, na druhom mieste skončili HC Košice, tretí bol HC Martimex ZTS Martin a štvrtý Slovan Bratislava.
• Z I. ligy zostúpilo mužstvo ZTK Zvolen.

 Sezóna 1994/95: Hokejisti HC Košice - Majstri Slovenska

Pred začiatkom sezóny sa tipovalo, že vo finále play-off proti sebe nastúpia mužstvá HC Košice a Dukla Trenčín. Už priebežné výsledky zo súťažných zápasov napovedali, že Košice mali skúsenejšie a vyrovnanejšie mužstvo. Sila košického kádra, jeho posilnenie o Veselovského, M. Segľu, Vaica, ale aj o niekoľkých talentovaných dorastencov dávali prognózy k reálnejšiemu vyplneniu predpovedí zo začiatku sezóny. Z kádra neskôr odišiel len Miroslav Ihnačák.

VSŽ KOŠICE - 1994

• Hráčsky káder v sezóne 1994/95 tvorili: brankári -Dragan, Rímsky, Škrak, obrancovia – Varholík, Jasečko, Valko, Lenďak, Bukna, M. Segľa, Vorobel, Michalčin, Sedlák, Horňák a útočníci – Ihnačák, Plavucha, Ilavský, R. Pucher, Pavel Zůbek, Peter Zůbek, Pažák, Mižík, Šechný, Vaic, Veselovský, Bicek, Hančár, Rybovič, Bartánus, Pohanka, P. Bondra, Knap, Kuzár. Trénermi mužstva boli: Ján Selvek a Vincent Lukáč.
• Vo vzájomných zápasoch v sezóne úspešnejšia bola Dukla Trenčín, ktorá dosiahla výsledky 3:5; 1:4; 2:2 a 1:4. Napriek týmto výsledkom mužstvo HC Košice v dlhodobej časti súťaže sa umiestnilo na 2. mieste a postúpilo do play-off. V súťaži play-off sa Košice stretli s mužstvom Prešova (3:0 na zápasy). V semifinále play-off hrali so Slovanom Bratislava (3:0 na zápasy). Vo finále play-off sa stretli s mužstvom Dukly Trenčín, nad ktorým zvíťazili 3:0 na zápasy a stali sa Majstrom Slovenska pre sezónu 1994/95. Výsledky finálových zápasov – 7:1; 4:2 a 5:3. Tabuľka play-off bola nasledovná: 1. miesto: HC Košice, 2. miesto: Dukla Trenčín, 3. miesto: Slovan Bratislava, 4. miesto: ŠKP Poprad. Zo súťaže zostúpilo mužstvo HK Spišská Nová Ves.
• Vlastimil Plavucha – hráč HC Košice so 47 gólmi sa stal kráľom strelcov najvyššej súťaže ročníka 1994/95, keď odohral celkom 45 súťažných zápasov.
• Prezident klubu JUDr. Milan Jurko, Riaditeľ klubu: Michal Vorobel, Manager klubu: Ing. Vladimír Šandrik.
• V klube HC Košice existovalo mužstvo žien, ktoré hrali v súťaži I. ligy – ženy. Po základnej časti súťaže – skupiny sa umiestnili na 1. mieste a vo finálovej skupine skončili na 5. mieste. Majstrom boli ženy HKP Žilina.

 
Sezóna 1995/96: Majstri Slovenska VSŽ Košice III. ročník Slovenskej extraligy

• Po získanom titule Majster Slovenska v sezóne 1994/95 mužstvo VSŽ Košice čakala náročná nová sezóna. Cieľom bolo v nej obstáť čo najlepšie.
• Z minuloročného majstrovského kádra odišli Ihnačák, Bartánus a káder posilnili Michal Segľa, Ľubomír Vaic a vrátil sa Veselovský. Z dorastu boli zaradení J. Bicek a R. Hančár. Mužstvo Košíc sa po základnej časti (36 zápasov) umiestnilo na 1. mieste. Nasledovalo play-off, kde hrali 8 mužstvá. V prvom kole sa Košice stretli s mužstvom Liptovského Mikuláša. Ich vzájomný duel skončil 3:1 na zápasy a do semifinále play-off postúpili Košice. V semifinále sa stretli s mužstvo Slovan Bratislava nad ktorým zvíťazili na zápasy 4:1 (3:0; 3:2; 4:6; 8:2; 5:4) a postúpili do finále.
• Súperom Košíc v boji o titul bolo mužstvo Dukly Trenčín. Finálový zápas v poradí štvrtý sa odohral dňa 20. marca 1996 v Košiciach. Tento rozhodol o majstrovi Extraligy Slovenska. Skončil výsledkom 7:1 a tak Košice získali celkove už svoj štvrtý ligový majstrovský titul. Týmto titulom zavŕšili hranicu 1357 zápasov od svojho pôsobenia v lige. (od r. 1964). 
  Ostatné finálové výsledky play-off: 
  Košice – Trenčín 3:2 
  Košice – Trenčín 4:1 
  Trenčín – Košice 4:5
  Celkom na zápasy 4:0.
• Košice sa stali Majstrom Slovenska pre sezónu 1995/96.

HC KOŠICE - 1996

Prezident klubu: JUDr. Milan Jurko
Viceprezident klubu: Ing. Tibor Snak
Riaditeľ HC Košice: JUDr. Ján Šterbák
Tréneri mužstva: Ján Selvek, Ing. V. Lukáč
Vedúci mužstva: Doc. Ing. Slavomír Caban
Masér: J. Guzlej
Hospodár: Z. Kosina
Lekár mužstva: MUDr. Klíma
Umiestnenie: I. miesto – Majstri Slovenska

• Hráčsky káder, ktorý získal titul: Škrak, Veselovský, Peter Zůbek, Plavucha, Valko, Dragan, Vaic, Sedlák, Pavel Zůbek, Ilavský, Lenďak, Rímsky, René Pucher, M. Segľa, Horňák, Mižík, Bicek, Pažák, Bukna, Varholík, Jasečko, Šechný, Vorobeľ, Rybovič, Pohanka, Hančár.
• Záverečná tabuľka Extraligy: 1. miesto: HC Košice
  2. miesto: Dukla Trenčín
  3. miesto: Slovan Bratislava
  4. miesto: HC Martin.

Sezóna 1996/97: touto sezónou klub HC Košice vstupuje do štvrtého ročníka Slovenskej hokejovej extraligy. Bola to náročná sezóna. Jej náročnosť je zvýraznená novým prostredím, kde sa budú odohrávať hokejové zápolenia. Po získaní zimného štadióna L. Trojáka, nový vlastník VSŽ a.s. začal s jeho rekonštrukciou. Do času ukončenia projektu rekonštrukcie bude druhým domovom našich hokejistov zimný štadión Lokomotívy Košice, ktorý sme opravili, aby spĺňal základné predpoklady pre potreby Európskej súťaže. Náročnosť sezóny je okrem nového prostredia znásobená obhájením majstrovského titulu zo sezóny 1995/96 a tiež dôstojnou reprezentáciou košického a slovenského hokeja v Európskom pohári, kde chceme postúpiť do finále.

HC KOŠICE - 1997

• Klub v tejto sezóne reprezentovali títo hráči: Dragan, Šimonovič, Košlík, Varholík, Kledrowetz, Jasečko, Sedlák, Vorobel, Turan T., Segľa M., Valko, Lenďak, Pucher R., Plavucha, Ilavský, Rybovič, Vaic, Pucher P., Michalčin, Zambori, J. Faith ml., Zůbek Peter, Zůbek Pavel, Bicek, Mižík, Šechný, Rusznyák. Trénermi mužstva boli J. Faith a V. Šandrik.
• Prezidentom klubu bol Ing. J. Valenčík, riaditeľom JUDr. J. Šterbák. Manažérom HC Košice bol Ing. V. Lukáč.
• Umiestnenie mužstva v sezóne 1996/97 – 2.miesto. Po odohraní 36. zápasov. Súťaž pokračovala následným systémom: mužstvá sa rozdelili do dvoch sérií „A“ a „B“. Bol to zbytočne zložitý systém súťaží.
• Počet účastníkov v súťaži 10. mužstiev. Mužstvá hrali medzi sebou každý s každým 4-kolovo. Mužstvá na 1.-6. mieste postúpili do extraligy série „A“, ostatné hrali sériu „B“. Mužstvo Košíc zo série „A“ (1.- 6. miesto) hrali každý s každým 2-kolovo. Mužstvá podľa umiestnenia dostali bonifikáciu 5, 4, 3, 2, 1, 0. Do semifinále play-off postúpili mužstvá umiestnené na 1. - 4. mieste, mužstvá na 5. - 6. mieste hrali na dve víťazné stretnutia o konečné umiestnenie.
• Košice po odohraní 10-tich zápasov sa stalo víťazom série „A“ a hralo na tri víťazné stretnutia v semifinále play-off s mužstvom HC Poprad; nad ktorým vyhralo 3:0 na zápasy a prebojovalo sa do finále. Vo finále hrali mužstvá Košíc a Dukly Trenčín. Košice prehrali so súperom na zápasy 1:3.
• Konečná tabuľka: 1. miesto: Dukla Trenčín
  2. miesto: HC Košice
  3. miesto: ŠKP Poprad
  4. miesto: ZŤS Martin
  5. miesto: Slovan Bratislava
  6. miesto: Liptovský Mikuláš.

Sezóna 1997/98: Mužstvo hralo pod názvom HC VSŽ Košice. Klub reprezentovali títo hráči: Šimonovič, Dragan, Mosorjak, Svitek, Peter Zůbek, Plavucha, Varholík, Sedlák, Rímsky, Jasečko, Babka, Veselovský, Šechný, Droppa, Bača, Rybovič, Pažák, Peter Pucher, René Pucher, Kledrowetz, Liba, Plch, Faith, Nagy, Ondrejčík. Trénermi boli: B. Brunclík, M. Jančuška – asistent.

• Prezidentom klubu bol Ing. Jaroslav Bilík. Riaditeľom klubu P. Matis.
• Košice v majstrovskej súťaži sa umiestnili na 2. mieste.

Sezóna 1998/99: HC VSŽ Košice - Majstri Slovenskej republiky

Veľmi úspešná sezóna pre hokejový klub HC VSŽ Košice a.s. z viacerých aspektov. Klub v decembri 1998 bol usporiadateľom druhého ročníka finálovej skupiny „Kontinentálneho pohára“, kde sa umiestnil na 2. mieste, len o skóre za víťazstvom Ambri-Piotta. Druhou dôležitou udalosťou r. 1998 bolo pretransformovanie sa klubu na akciovú spoločnosť s názvom HC VSŽ Košice a.s. a tretia udalosť zisk titulu Majstri Slovenskej republiky, v poradí tretieho v rámci Slovenska.

MAJSTER SR 1998-99 3.titul

• V roku 1999 sa VSŽ a.s. dostali do finančných problémov rozhodla sa akciová spoločnosť nepodporovať činnosti, ktoré nesúvisia s hutníckou výrobou. Klub bol úzko spätý s fabrikou, preto sa dostal do finančných problémov. Aj napriek tomu klub získal v sezóne 1998/99 titul „Majster Slovenskej republiky“, ktorý bol celkové piaty od vstupu do I. ligy. V rámci Slovenska to bol tretí titul. Následne po tomto titule odišli z klubu takmer všetci hráči a zmenilo sa aj vedenie klubu.
• Hráčsky káder: Kledrowetz, Vaic, Varholík, Peter Pucher, M. Segľa, Solopukin, Derkáč, Rybovič, Sedlák, Mikulčík, Plavucha, Pažák, Jasečko, Topoli, Liba, Ihnačák, Šechný, Kmiť, Babka, Košík, Vorobel, Ilavský, Mily, Bača, Mižík, Šimonovič, Šimko, René Pucher, Nadašdi. Tréneri: Selvek, Jančuška.
• Prezident oddielu: Ing. Viktor Špakovský, Marketingový riaditeľ: Ing. V. Šandrik; lekár: MUDr. M. Klíma, MUDr. Beli; vedúci mužstva: Doc. S. Caban, CSc., maséri: D. Čulka, Guzlej.
• Z hráčskeho kádra minulej sezóny odišli hráči: Peter a Pavel Zůbekovci, Rímsky (Spišská Nová Ves); Dragan, Svitek (FTC Budapešť). Z vojenčiny sa vrátil: Vorobel (PP). Novými hráčmi sa stali: Šimko (Dubnica) a Ihnačák. Je snahou funkcionárov, aby hrali v mužstve hráči z Bieloruska (viď mená v zostave).
• V rámci prípravy mužstvo HC Košice sa zúčastnilo Tatranského pohára v Poprade, kde sa umiestnilo na 5. mieste.
• Do štvrťfinále play-off Košice vstupovali z piateho miesta, kde sa stretli s Liptovským Mikulášom a po zápasoch 4:1 Košice postúpili do semifinále. Tu sa stretli s mužstvom Skalice, cez ktorú hladko prešli a vo finále sa stretli s mužstvom Slovan Bratislava. Košice na zápasy 3:1 porazili Slovan Bratislava a stali sa Majstrom Slovenskej republiky.
• V sezóne 1998/99 Košice štartovali v Superpohári proti mužstvu Feldkirchenu s ktorým prehrali a víťazom sa stalo mužstvo Feldkirchenu. (17.10.1998).
• Koncom októbra na vlastné požiadanie bol uvoľnený z kádra Košíc hráč Plavucha, ktorý zakotvil v mužstve Zvolena. Taktiež došlo k zmene vo vedení klubu, keď p. Matisa nahradil vo funkcii riaditeľa klubu Ing. Vladimír Šandrik, na miesto marketingového riaditeľa bol ustanovený Ing. Vincent Lukáč.
• K 31.12. z hráčskeho kádra boli uvoľnení hráči z Bieloruska: Solopukin a Derkáč.

Sezóna 1999/2000: Po sezóne 1998/99 kedy mužstvo HC VSŽ Košice a.s. získalo titul majstra Slovenskej republiky došlo k odchodu väčšieho počtu hráčov. Z rozhodnutia vedenia klubu pristúpilo sa k budovaniu mužstva z vlastných odchovancov, ktorých doplnili niektorí kvalitnejší hráči iných klubov a hráčov bývalého kádra. Klub bol finančne vyčerpaný. Prestal byť finančne podporovaný od fabriky VSŽ a.s.. K zlepšeniu celkovej situácie v klube došlo po založení novej spoločnosti HC Košice s.r.o. – dňom 1. mája 2000.

• Hlavnou úlohou novo vzniknutej spoločnosti bolo nepodporovať žiadne činnosti nesúvisiace s hutníckou výrobou. Tým sa oddelila športová činnosť klubu od akciovej spoločnosti VSŽ Košice a.s.. Na jej pleciach zostala dostavba zimného štadióna pri predpokladanom vstupe investora. Zatiaľ nám „akciovka“ dala ZŠ na Kavečianskej ul. do prenájmu.
• Táto sezóna je v poradí 7. sezónou West Estraligy Slovenskej republiky. Hralo sa desiatimi účastníkmi.
• Hráčsky káder pre sezónu 1999/2000: Klempa, Fedor, Šterbák, Nádašdi, Kožár, Topoli, Fabián, Vantroba, Valentín, Rusič, Špilár, P. Segľa, M. Ihnačák, Sabol, Makara, Drotár, Köver, Kmiť, Koleda, T. Slovák, Gajdoš, Gönczi. V priebehu sezóny sa do kádra zaradili: M. Petričko, Skokan, J. Lukáč ml. hrajúci v Spišskej Novej Vsi. Naopak do Spišskej Novej Vsi odišli: Rusič a Kožár. Koncom roka odišiel aj G. Špilár do Zvolena na hosťovanie. Náhradou od Zvolena pre Košice bol obranca P. Gallo.
• Trénermi mužstva boli: J. Selvek, M. Staš a M. Božík. Naviac tréner Selvek pôsobil pri výbere „SR 20“.
• Prezidentom klubu bol Ing. Tibor Snak a riaditeľom klubu: Ing. Juraj Bakoš.
• Umiestnenie mužstva v sezóne 1999/2000 – 7. miesto.
• Na Francúzskom pohári reprezentovali náš klub vo výbere SR do 23 r. hráči: Topoli, Kmiť a Špilár.
• V „A-mužstve“ SR na medzinárodnom turnaji – Poisťovňa Tatra Cup 2000, debutoval Tomáš Nádašdi.

Sezóna 2000/2001: vedenie klubu spolu s trénermi pred sezónou West extraligy stavili na mladosť. Pracovali s kádrom, ktorého vekový priemer bol 21,07 roka. Takýto vekový priemer signalizoval, že klub chce v rámci trojročného cyklu budovať nové mužstvo. Výhodou bolo, že po sezóne z ligy nikto nevypadal. Na prekvapenie takýto mladý kolektív sa v sezóne umiestnil na 5. mieste. Prezentovali sa dobrými výsledkami a herným prejavom. Do vianoc sa mužstvo pohybovalo na 3.–4. mieste. Nový rok priniesol do mužstva krízu zásluhou prehier s mužstvami z vrchu tabuľky.

• Pri mužstve pracovala trojica trénerov: Selvek – Staš – Božík. Hráčsky káder pozostával z týchto hráčov: brankári: Klempa, Fedor, Obrancovia: Fabián, Nádašdi, T. Slovák, Gallo (zo Zvolena), Valentín, Topoli, J. Skokan, J. Lukáč, Vantroba, Kožár, Šterbák a útočníci: Sabol, Ihnačák, Kmiť, Špilár, Köver, Koleda (zo Žiliny), P. Segľa, Drotár, Petričko, Košík, Gönci, Orlovský, Gajdoš, Šimurda, Horňák, Džavoronok, Makara, Rusič.
• V sezóne najviac zápasov odohrali: Vantroba (58 zápasov), P. Segľa (57 zápasov), Koleda a Kmiť (56 zápasov), Ihnačák (53 zápasov), Gönczi (52 zápasov), Topoli a Sabol (51 zápasov).
• Najproduktívnejším hráčom podľa kanadského bodovania po základnej časti boli: Ihnačák – 51 (17+34), Sabol 46 (24+22), Kmiť 33 (10+23), Špilár 24 (7+17). Najlepším strelcom po základnej časti bol Sabol (24 gólov), nasledovali: Ihnačák (17 gólov), Koleda a Köver (po 12 gólov).
  Najlepším nahrávačom po základnej časti: Ihnačák (34), Kmiť (23) a Sabol (22).
  Najtrestanejším hráčom po základnej časti bol: Topoli 120 min. (z toho: 4x10min. tresty), nasledovali: Nádašdi 108 min. (z toho: 3x10min., 2xDKZ) a P. Segľa 67 min. (1x5min+1xDKZ).

Sezóna 2001/2002: do klubu vstúpil nový silný sponzor, ktorým je spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o.. Zásluhou jeho pomoci sa stáva činnosť klubu plnohodnotnou pri serióznom plnení všetkých záväzkov voči okoliu. Vstupom tohto sponzora došlo aj k zmene klubových farieb z oranžovo-čiernej kombinácie na modro-bielu. Obdobne sa zmenilo aj logo klubu. Očakáva sa, že túto zmenu verejnosť príjme bez nejakých zvláštnych výhrad a že nový generálny sponzor U. S. Steel spolu s reklamnými partnermi dokáže naplniť klubový rozpočet.

• Výrazne sme kvalitatívne posilnili káder A-mužstva, aby sme mohli byť rovnocenným súperom našich popredných ligových mužstiev.
• Cieľom tejto sezóny bolo umiestniť sa do štvrtého miesta po základnej časti súťaže. Nakoniec
• HC Košice obsadila 3. miesto Boss extraligy.
• Zásluhu na tomto umiestnení majú títo hráči: Klempa, Sopko – brankári, obrancovia: Vantroba, Vorobel, Nádašdi, Kožár, Žec, Kledrowetz, Topoli, M. Šterbák, J. Lukáč, Špilár, Kmiť, Petričko, Sabol, Kroták, Holečko, Drotár, Makara, Kováč, Kristián, Ihnačák, Köver, Škovira, P. Segľa, Gajdoš. Vekový priemer mužstva bol 23,2 rokov.
  Realizačný tím tvorili: Milan Jančuška a Mgr. Róbert Spišák – tréneri mužstva, manager mužstva: Doc. Ing. Slavomír Caban, CSc., maséri mužstva: Dušan Čulka a Jozef Guzlej. Hlavným lekárom bol MUDr. Miroslav Klíma. Prezidentom klubu bol Ing. Tibor Snak a funkciu riaditeľa HC Košice vykonával Ing. Juraj Bakoš.
• Príprava na sezónu 2001/2002 sa začala 17.05.2001 a trvala do 29.06.2001. Do prípravy bolo zapojených 36 hráčov. S mužstvom nezačali prípravu: Valentín, Orlovský, Gönczi, Fabian. Na vojenčinu odišli: Rusič, Fedor. Do mužstva pribudli noví hráči Kledrowetz, Vorobel, Škovira, Kroták, Holečko, Kováč, Kristian, Sopko, Žec. Trénovalo sa v domácom prostredí. Vyvrcholením prípravy na suchu bolo 8-dňové sústredenie vo Vysokých Tatrách. V rámci prípravy na ľade sme odohrali 13 prípravných zápasov, vrátane zápasov na turnaji v Tampere Cupu vo Fínsku (22.-25. 08.2001). Košice obsadili 2. miesto. Hralo sa v dvoch skupinách. Košice mali za súperov Iles Tampere, Metalurg, Magnitogorsk. Výsledky: Tampere – Košice 2:2 (0:1; 0:0; 2:1) – góly: Holečko, Kristian
  Košice – Magnitogorsk 3:1 (1:1; 0:0; 2:0) – góly: Sabol, Lukáč, Sabol 
  Finále: Blues Espoo – Košice 5:2 (1:0; 1:2; 3:0) – góly: Sabol, Kroták
  Konečné umiestnenie: 2. miesto.

Sezóna 2002/2003: Prezidentom klubu bol deklarovaný cieľ pre extraligové mužstvo - v tejto sezóne hrať finále extraligy a dosiahnuť titul Majstra SR. Za týmto účelom sa doplnil káder A-mužstva o kvalitného brankára Šimonoviča a z hosťovania v Poprade sa vrátil I. Fedor. Post obrancov posilnila dvojica hráčov M. Segľa, P. Ščibran (z Popradu) a P. Frühauf (z Prešova). Post útočníkov doplnili mladí perspektívny hráči T. Troliga (z Prešova), M. Horňák (návrat z Kanady) a J. Cibuľa (zo Zvolena).

• Z minuloročného hráčskeho kádra odišli brankári M. Klempa (Poprad), R. Sopko (Spišská Nová Ves), obrancovia Topoli (Karlove Vary), S. Kožar (Trebišov), S. Žec (Trebišov) a útočníci M. Šimurda (Martin), M. Petričko (Poprad), P. Segľa (Poprad), M. Makara (Trebišov).
• Realizačný tím pri mužstve pracoval v zložení: Milan Jančuška a Mgr. Róbert Spišák – tréneri, MVDr. Dušan Kátlovský – manažér mužstva, Dušan Čulka a Jozeg Guzlej – maséri. Hlavným lekárom bol MUDr. Miroslav Klíma.
• Prezidentom klubu bol Ing. Ľubomír Veme a viceprezidenti Ing. A. Jura a Ing. P. Lorko. Riaditeľom klubu Mojmír Božík.
• Hráčsky káder bol pre sezónu 2002/2003 nasledovný: brankári: Šimonovič, Fedor. Obrancovia: Vantroba, Vorobel, Nádašdi, Frühauf, Kledrowetz, M. Segľa, Ščibran, Šterbák, Varga. Útočníci: Špilár, Kmiť, Sabol, Holečko, Troliga, Kroták, Drotár, Kováč, Kristian, Horňák, Škovira, Ihnačák, Kőver, Gajdoš a Cibuľa.
• Mužstvo HC Košice s.r.o. v sezóne 2002/2003 sa umiestnilo na 2. mieste. Stanovený cieľ mužstvo splnilo.

Sezóna 2003/2004: prioritou tohto ročníka je, aby v našom mužstve hrali mladí hráči. Aj napriek tomu si dali za cieľ skončiť do štvrtého miesta. Cieľom klubu je aj zapojiť do A-mužstva HC Košice, čo najviac vlastných odchovancov, čo je určite veľkou motiváciou pre našich mladých hráčov. V prvoligovom Trebišove máme naše „B“ mužstvo, kde v priebehu tejto sezóny dostali príležitosť naši talentovaní juniori a taktiež hráči A-mužstva, ktorí momentálne nie sú v základnej zostave. Je to určite dobrá príležitosti ako získať „seniorské“ skúsenosti a uľahčiť si prechod do „A“- mužstva HC Košice.

• Súpiska A-mužstva HC Košice pre sezónu 2003/2004 bola nasledovná: brankári: Sopko a Petrík, Obrancovia: Frühauf, Vorobel, Nádašdi, Fabián, Kledrowetz, Segľa, Topoli, Šterbák, Kmiť, Sabol, Caban, Holečko, Bulík, Kroták, Drotár, Kováč, Rusič, Ihnačák, Škovira, Šimurda, Hvila, Köver.
• Z hosťovania sa vrátili: Sopko (Spišská Nová Ves), Topoli (Karlove Vary), Fabián (Sklaica), Šimurda (Martin), Rusič (Trebišov). Hosťovať odišli: Petrík (Prešov), Hvila (Poprad). Z vlastných odchovancov zaradili: Bulíka, Draveckého, Jenčíka (poslední dvaja od decembra hrali v Prešove). Naopak z kádra odišli: Šimonovič (Žilina), Špilár (Sparta), Vantroba (Karlove Vary), Ščibrán (Francúzsko), Troliga (Kanada), Cibuľa (Zvolen), R. Tomas (návrat do Popradu), Urban (návrat do Liptovského Mikuláša), Varga a Gajdoš (hosťovanie Poprad), Fedor (Prešov).
• Realizačný tím tvorili: Milan Jančuška a Mgr. Róbert Spišák – tréneri; manažérom mužstva bol: MVDr. Dušan Kátlovský; lekárom: MUDr. M. Klíma.
• Mužstvo v sezóne 2003/2004 sa umiestnilo na 4. mieste.
• V priebehu sezóny 2003/2004 došlo v klube k personálnym zmenám, najmä zo strategických dôvodov. Sledovalo sa tým posilnenie manažmentu klubu, ktorého čakajú v najbližšom období úlohy spojené aj s výstavbou nového štadióna – Košickej Arény a so snahou vytvoriť profesionálny klub. Novým riaditeľom a konateľom spoločnosti od 01.01.2004 sa stal Ing. Juraj Bakoš (nahradil M. Božíka). Zmenilo sa aj zloženie Správnej rady.
• Prezidentom v tejto sezóne bol Ing. Ľubomír Veme a viceprezident Ing. Anton Jura.

Sezóna 2004/2005: je štyridsiatou sezónou odkedy sa hrá v Košiciach ligový hokej. Kuriozitou je, že ani raz Košice neokúsili vypadnutie z hokejovej ligy. Cieľom mužstva pre túto sezónu je umiestnenie v špičke, teda aspoň v prvej štvorke a vyprofilovať silné jadro mužstva, ktoré po vhodnom doplnení bude schopné opäť vrátiť do Košíc majstrovský titul.

• Priestorom na to by mala byť nová Košická hokejová Aréna, ktorej dostavbe sa venuje veľká pozornosť. Po rôznych peripetiách súvisiacich s finančnou otázkou už môžeme hovoriť o termínoch, ktoré súvisia s bezprostrednými prácami výstavby arény. Už v ďalšom ročníku by sa v nej mala hrať Extraliga. Vďaka patrí generálnemu sponzorovi U. S. Steel ako aj ďalším sponzorom. Prechodom na nový štadión sa zavŕši 42-ročné nepretržité pôsobenie nášho mužstva v najvyšších hokejových súťažiach ČSSR a Slovenska. 
•  „B-mužstvom“ HC Košice aj v tejto sezóne bol klub HC Trebišov, účastník I. ligy.
• V tejto sezóne takmer všetky extraligové mužstvá využili pre vystuženie hráčskych kádrov hráčov z NHL, ktorí v čase lockoutu sa nachádzali doma. Ich prítomnosť v mužstvách bola zárukou zvýšenia kvality ligovej súťaže.
• Klub HC Košice doplnil svoj pôvodný hráčsky káder o hráčov: Biceka, Nagya (v priebehu sezóny odišiel do Švédska), Slováka (AHL), Štrbáka (odišiel 1.11.2004), Cibáka. Ďalej to boli hráči: Kledrowetz, Kmiť, Kroták, Nádašdi, Kováč, Gajdoš, Frühauf, Caban, Sabol, Šimurda, Rusnák, Šterbák, Topoli, Vantroba, Vorobel. Z domácej juniorky doplnili: Draveckého, Bulíka, Bartánusa, Bodnára a Vargu. Z iných klubov to boli: brankár Falter (Vítkovice) a Petrík (Prešov), Hvila (Poprad), Kowalczyk (Vítkovice), Polašek (Vítkovice).
• Z klubu odišli: Kőver, Rusič, Drotár, Fabián, Škovira, Fedor, Valko, Holečko, Sopko. Trénermi družstva boli Dušan Gregor, asistentom Miroslav Marcinko. Manažérom mužstva sa stal bývalý hráč VSŽ Košice Marián Štefanovič.
• Prezidentom klubu je Ing. Ľubomír Veme, riaditeľom klubu Ing. Juraj Bakoš.
• Mužstvo HC Košice v ST extralige sa v sezóne 2004/2005 umiestnilo na 4. mieste.

Sezóna 2005/2006: je charakterizovaná veľkými zmenami v hráčskom kádri. Posilnenie hráčskeho kádra je určitým signálom pre mužstvo Košice o navrátenie stratených pozícií v posledných rokoch. Podporou by malo byť aj ukončenie výstavby štadióna.

• Noví hráči: Bartoš (Zvolen), Bombic (Trenčín), Krayzel (Vítkovice), Lipiansky (Karlove Vary), Lažo (Žilina), Vostřák (Plzeň), Horáček (Slovan), Podhradský (Třinec), M. Lukáč (HK Prostějov) a Laco (Liptovský Mikuláš).
• Hráčsky káder z minulej sezóny opustili hráči: Vorobel (Poprad), Holečko, Vantroba, Bulík (Martin), Nádašdi (Žilina). Do zámoria odišli hráči: Nagy (Phoenix), Cibák (Tampa Bay), T. Slovák (San Diego ECHL), M. Bartánus (Attack – OHL). Hráči: Špilár (Zlín), Drotár (Francúzsko), Kowalczyk (Brunico Italia), Gajdoš Peter (Anglicko), Fedor (Ferenczvároš). Možno konštatovať, že to bola najväčšia zámena hráčov za posledné roky košického hokeja.
• Vedenie klubu pre prípravu mužstva vytvorilo maximálne dobré podmienky. Letná príprava vyvrcholila sústredením v Chorvátsku. V rámci prípravy na ľade sa zúčastnili dvoch významných turnajov: v Trenčíne, kde obsadili 2. miesto, v Poprade – Tatranský pohár, kde obsadili 3. Ďalej nasledovali zápasy s mužstvami Českej hokejovej ligy Vítkovice, Vsetín a Třinec.
• Hráčsky káder na sezónu: Bartoš, Bombic, Caban, Dravecký, Bodnár, Frühauf, Horáček, Hvila, Jenčík, Kledrowetz, Kmiť, Krayzel, Laco, Lažo, Lipiansky, Lukáč Michal, Marcinko, Pec, Petrík, Podhradský, Sabol, Šimurda, Topoli, Varga a Vostřák. Z farmy pribudol Martin Slovák.
• Trénerom mužstva boli Dušan Gregor, asistentom M. Marcinko. Po neuspokojivých výsledkoch slabého herného prejavu mužstva, ktoré v tabuľke súťaže sa nachádzalo na 9. mieste, vedenie klubu odvolalo hlavného trénera D. Gregora (22. septembra 2005). Vedením mužstva poverilo trojicu trénerov: Ján Selvek, Milan Staš, Miroslav Marcinko. Maséra Dušana Čulku nahradil Marcel Papcun. Výmena trénera sa neskôr ukázala za správnu. Mužstvo začalo formovať svoj herný tvar. Zlepšili sa výkony mužstva a postavenie v tabuľke (2. miesto).
• Od sezóny 2005/2006 mužstvo Humenného, účastník I. hokejovej ligy, sa stalo farmárskym mužstvom HC Košice. Voľní hráči Košíc z mužstva seniorov a juniorky štartujú za tento klub.
• Z klubu HC Košice v sezóne 2005/2006 pôsobia v zahraničí: Bartánus (Attack OHL), Bicek (Leksands), Božík (Francúzsko – Avignon), Drotár (Francúzsko – Dijon), Fedor (Ferencvároš), P. Gajdoš (Chelmsford), Horňák (Wildcats – Anglicko), Klempa (Biaza), Köver (Alba Volan), Leitner (Mittelrhein), J. Lukáč (Třebíč), Petričko (Vipers), Polaško (Sareza Ostrava), Rusič (Wildcats), Sopko (Roven), Špilár (Zlín), Štrbák (CSKA Moskva), Nagy (Phoenix).
• Vedenie klubu – prezident: Ing. Ľubomír Veme, viceprezident: Ing. Anton Jura, riaditeľ klubu: Ing. Juraj Bakoš.
• Mužstvo HC Košice v T-Com extralige sa v sezóne 2005/2006 umiestnilo na 4. mieste

Bronzová sezóna 2006/2007

Po troch štyroch miestach v rade sa košickí hokejisti  posunuli v sezóne 2006/2007 na bronzovú pozíciu a spokojní mohli byť hlavne so základnou časťou, ktorú vyhrali po jedenástich rokoch. Ziskom 106 bodov navyše vytvorili klubový rekord. 
Po sezóne 2005/06 utrpel káder HC len jednu výraznú ranu, keď sa do Nemecka pobral obranca Peter Podhradský. Okrem neho opustili východ aj Luděk Krayzel, Pavel Vostřák, Ľubomír Sabol, Jan Horáček, Peter Fruhauf, František Bombic a Pavel Valko. V rámci letnej prípravy sa s oceliarmi pripravoval Jaroslav Torok, ale ten napokon odohral sezónu v drese Martina. Spomínané odchody zacelili príchody obrancov Ivana Droppu a Miroslava Javína, do útoku pribudli Juraj Faith, Kristián Kováč, Ján Pleva a Gabriel Špilár. V úvode ročníka mohli Košičania počítať aj s pomocou Jiřího Biceka, ktorý však podľa vopred jasnej dohody odišiel v priebehu sezóny do Švédska.

Zmena sa udiala aj na trénerskom poste. Jána Selveka totiž nahradil Ján Šterbák, ktorý si so sebou z majstrovskej Žiliny priviedol aj asistenta Antona Tomka.

Úvod sezóny vyšiel Košiciam veľmi dobre a víťazstvo v Trenčíne potvrdili domácou kanonádou proti Liptovskému Mikulášu. Potom sa ale výsledky zhoršili a hráči HC prehrali päť zo siedmich zápasov. Najmä na ľadoch súperov im hra nešla a doplácali hlavne na oslabenia.

Pred zápasom 16. kola získali Košičania dvoch hráčov pri trejde so Žilinčanmi - brankára Miroslava Lipovského a útočníka Romana Kontšeka. Do Žiliny uvoľnil manažment HC brankára Imricha Petríka a útočníka Lukáša Hvilu. Do zostavy sa vrátil aj útočník Kristián Kováč, ale ten mal v tejto sezóne veľkú smolu a už v 17. kole si vykĺbil rameno. Trejd so Žilinou neznamenal poslednú zmenu v kádri HC a nasledovala tak výmena s Nitrou. Pod Zobor putoval Marek Topoli, za ktorého získali východniari obrancu Rudolfa Jendeka.

Začiatkom novembra utrpela obrana HC stratu, keď sa na takmer tri mesiace zranil obranca Juraj Kledrowetz, ktorý sa zranil vo víťaznom zápase 24. kola v Bratislave. Kledrowetz sa vrátil do zostavy až v stretnutí 47. kola proti Liptovskému Mikulášu.
Azda najväčším šokom základnej časti bola z pohľadu HC domáca prehra v 25. kole s poslednou Skalicou. Záhoráci ozbíjali Košičanov v Steel aréne ešte raz, po samostatných nájazdoch uspeli 3:2 v 43. kole a potom si to zopakovali aj vo štvrťfinále play-off.

Od 27.kola zatriasli tréneri Ján Šterbák s Antonom Tomkom zložením všetkých štyroch útočných formácií. Mužstvo začalo podávať výborné výkony a vo štvrtej šestine získalo z 27 možných bodov až 24 bodov. Vianočné sviatky prežili ako líder extraligy, rovnako z najvyššej pozície vstúpili do kalendárneho roka 2007 a najvýhodnejšiu pozíciu pred bojmi v play-off si až do konca základnej časti s prehľadom udržali.

V 32. kole sa uviedla v košickom drese ďalšia nová tvár -  útočník Stanislav Gron a hneď strelil víťazný gól v súboji proti Žiline, teda proti klubu, v ktorom v apríli 2006 oslavoval zisk majstrovského titulu. Gron sa stal po Droppovi, Špilárovi, Lipovskom a Kontšekovi piatym členom žilinskej majstrovskej hokejovej partie v košickom drese. Poslednou posilou, ktorá zamierila do Košíc v priebehu sezóny bol Rudolf Huna z nemeckého Duisburgu.

Káder HC naopak opustil v závere základnej časti Miroslav Lažo, ktorý mal tréningový konflikt s Jánom Plevom. 
Rekordné víťazstvo v základnej časti dosiahli Košičania v súboji so Žilinou, ktorú v 50. kole rozstrieľali 10:2. Ziskom 106 bodov utvorili klubový rekord, vyhrali základnú časť Slovnaft extraligy a ich súperom vo štvrťfinále play-off sa stala na základe tabuľkového postavenia ôsma Skalica.

Cez záhorákov prešli Košičania bez vážnych problémov, ale v semifinále sa ich púť skončila. Rozhodol možno hneď prvý zápas série, v ktorom vyslali východniari na brankára Dukly Trenčín Miroslava Hálu rovných 50 striel, ale i napriek tomu prehrali. V treťom a štvrtom súboji v Trenčíne potom zlyhali v úvodoch zápasov a ani domáca výhra v piatom stretnutí už vyradenie neodvrátila. Rozhodujúci šiesty duel totiž vyhrala Dukla 4:2 a Košičania si tak chtiac-nechtiac museli prevziať bronzové medaily.

Najproduktívnejším hráčom mužstva sa stal Juraj Faith, najlepším strelcom Gabriel Špilár, obranca Miroslav Javín bol najproduktívnejším spomedzi všetkých bekov v súťaži. Okrem tejto trojice ale disponoval káder HC viacerými ďalšími osobnosťami. Hráči ako Peter Bartoš, Ján Lipiansky, Roman Kontšek, Juraj Kledrowetz, Ivan Droppa, Jaroslav Kmiť, či Rudolf Jendek totiž patria medzi najväčšie postavy slovenskej extraligy. Obranca Marcel Šterbák prežil fantastický vzostup a výborné výkony ho vyniesli až do reprezentácie. V bráne mal Ján Šterbák k dispozícii jednu z najsilnejších brankárskych dvojíc ligy Miroslav Lipovský - Ján Laco.

Najobľúbenejším súperom Košíc bol Liptovský Mikuláš, ktorému nepustili oceliari v priebehu sezóny ani bodík. Veľkou silou Košíc bolo jeho domáce publikum. Žiaden iný tím sa nemohol pochváliť takou diváckou návštevnosťou ako HC a klub z Košíc sa dokonca prebojoval medzi najlepšiu 25-ťku v európskej diváckej návštevnosti. V Steel Aréne bolo päťkrát vypredané (trikrát proti Slovanu, raz proti Popradu a v play-off proti Trenčínu) a celkovo vzhliadlo 27 domácich duelov oceliarov v základnej časti až 165478 divákov. To predstavuje v priemere fantastických 6129 divákov na zápas.

Košice boli silné v presilovkách, ale doplácali na hru v oslabení. Pri početnej výhode strelili 80 gólov, čo bolo vôbec najviac zo všetkých klubov. V oslabení ale naopak inkasovali 64 gólov a skončili až na piatom mieste, pričom v istých fázach sezóny boli na tom v oslabeniach horšie už len Liptáci. Košice hrali celkovo veľmi slušne a v poradí fair-play obsadili druhú priečku s 1188 trestnými minútami.

Na brány súperov vyslali Košičania celkovo 2288 striel (druhé miesto v lige), pričom rovných 238 (základná časť + play-off) z nich skončilo gólom. Znamená to, že úspešnosť streľby Košíc predstavovala 10,40% a lepšie na tom v tomto smere bol už len majstrovský Slovan.

Ani napriek semifinálovému sklamaniu nešili v Košiciach horúcou ihlou a na zmeny v kádri si ponechali priestor. Sezóna 2006/07 totiž až na jej záver zlá nebola...
 

Strieborná sezóna 2007/2008

Košickí hokejisti v sezóne 2007/08 pokračovali vo vzostupnom trende z posledných rokov. Po zisku štvrtého a tretieho miesta sa tentoraz prebojovali až do finále, kde ich delil od zisku zlatých medailí iba malý krôčik.

Oceliari patrili medzi hlavných favoritov na titul už pred sezónou. Po zisku bronzu v predošlom ročníku totiž vystužili svoj káder o obrancov Petr Moceka a Alexandra Valentína, ako i útočníkov Mareka Bartánusa, Michala Macha, Michela Miklíka a Ladislava Ščurka. Z metropoly východu sa naopak pobrali Kall, Topoli, Varga, Hvila, Lipiansky, Slovák, Kontšek a Dravecký.

Tréner Ján Šterbak spoliehal na stabilizovaný káder a náladu mu zlepšila príprava, v ktorej prehrali Košice jediný zápas. V úvode sezóny sa však opakovala situácia z predošlých rokov a oceliari sa rozbiehali veľmi pomaly. V prvých ôsmich kolách dokázali vyhrať jedine povinné zápasy proti dvadsiatke, Kežmarku a Liptovskému Mikulášu a na svoje prvé víťazstvo vonku museli čakať až do 10. kola, kedy uspeli v Martine. Obrovský problém im v tom čase robila hra v oslabení a východniari prehrali hneď niekoľko zápasov, v ktorých viedli i viacgólovým náskokom. Želané zlepšenie prišlo v úvode októbra, kedy vyhrali Košičania deväť z jedenástich duelov. Koncom mesiaca uvoľnili z kádra prvého hráča, keď rozviazali kontrakt s útočníkom Michalom Machom.

V druhej polovici novembra pokračovali oceliari vo výborných výkonoch a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra. V tom čase získalo vedenie útočníka Erika Weissmanna. Po hodoch prišlo bolenie brucha a v decembri prehrali Košice štyri z piatich duelov, pričom prehra v Kežmarku poslala fanúšikov dokonca do štrajku. Nepresvedčivé výkony pokračovali a vygradovali hladkou prehrou vo Zvolene, kde inkasovali košickí brankári dokonca sedmičku. To už sa intenzívne špekulovalo o výmene trénera a tá nakoniec prišla. Presne 25. januára totiž tréner Ján Šterbák rezignoval a jeho miesto zaujal český kouč Rostislav Čada.

Príchod Čadu zapôsobil na mužstvo čarovne a výsledkom bola osemzápasová víťazná šnúra. Ukončila ju až prehra v predposlednom kole v Poprade, ale náladu pred play-off si oceliari zlepšili víťazstvom nad Zvolenom. Do vyraďovacej časti tak napokon nastupovali z druhej priečky a ich súperom bol východoslovenský rival z Popradu.

Odborníci veštili dlhú štvrťfinálovú sériu a prvý zápas naznačil, že tomu tak naozaj môže byť. Kamzíci viedli v Steel aréne 2:1, ale potom sa dopustil Jaroslav Kasík zbytočného faulu, po ktorom vyradil z hry domáceho Marcela Šimurdu na niekoľko týždňov. Košice však získali šancu na päťminútovú presilovku a tú využili na dokonalý zvrat. Po prvom víťazstve 3:2 vyhrali v odvete hladko 5:0 a keď vyhrali i tretí duel pod Tatrami, tak mali postup prakticky v suchu. Poprad sa nevzdával a v sérii samostatných nájazdov vo štvrtom zápase si vynútil piaty duel, ale v ňom nenechali hráči HC na domácom ľade nič na náhodu a po stretnutí oslavovali postup do semifinále.

Semifinálová séria proti Skalici priniesla skvelé divadlo a drámu do posledného konca. V prvých dvoch domácich zápasoch Košice nezaváhali a otupili ostrie nebezpečného útoku zo Záhoria. Vonku však vyšli naprázdno a domov sa tak vracali za vyrovnaného stavu. V piatom stretnutí zatiahol Lipovský roletu a v Max aréne potom viedli oceliari 2:1. Séria oslabení ale privodila zvrat a o všetkom tak musel rozhodnúť siedmy zápas. Ten priniesol drámu ako z najlepšieho thrilleru. Pálffyovci viedli v Steel aréne už 4:2 a v tej chvíli to vyzeralo s Košičanmi zle-nedobre. V týchto chvíľach ale dokázalo mužstvo Rostislava Čadu obrovské srdce a enormnou bojovnosťou dokázalo skóre otočiť a postúpiť po piatich rokoch do finále.

Dlhé cesty autobusom so Skalice a Bratislavy priniesli svoju daň a Košice nastúpili do finále veľmi vlažne. V prvých dvoch zápasoch plodili chyby ako žiačikovia a Slovanu víťazstvá prakticky venovali. Tretí zápas potom priniesol oveľa pozornejšiu hru v obrane a o všetkom rozhodoval jeden gól. Ten sa podarilo streliť Kropáčovi a Steel aréna tak prišla po 17-tich zápasoch o svoju neporaziteľnosť. Za stavu 0:3 sa zdali byť oceliari na kolenách, ale prvé zdanie klamalo. Košičania totiž potom ukázali obrovskú vôľu po zvrate a po domácom víťazstve 4:0 deklasovali Slovan na jeho ľade 5:1. Posledný zápas Košíc na domácom ľade priniesol obrovskú drámu. Domáci od úvodu útočili a za stavu 2:1 mali výhodu v podobe sedemminútovej presilovky po faule Kropáča na Jendeka. Tú však nevyužili a Slovan vyrovnal. Stretnutie dospelo až do predĺženia, v ktorom rozhodol po nahrávke Bartoša najlepší strelec HC Juraj Faith. Košice tak ako prvý tím v histórii extraligy vyrovnali stav finálovej série z 0:3 na 3:3 a po semifinále musel rozhodnúť siedmy duel aj finále. V rozhodujúcom zápase to bolo najpr vyrovnané, ale v závere prvej časti otvorili skóre domáci a postupne sa ujali vedenia 3:0. Nezlomní oceliari potom predviedli naposledy svoju veľkú bojovnosť a po góloch Faitha a Ščurka skorigovali pár minút pred koncom na rozdiel jediného gólu. Vytúžený vyrovnávajúci gól už ale nestrelili a tak sa museli zmieriť s titulom vicemajstra a striebornými medailami.

Košičania nastrieľali v základnej časti druhý najvyšší počet gólov - 188, pričom menej gólov inkasoval jedine Martin. Veľkou silou HC boli presilovky. Pri početnej výhode totiž nasúkali 82 gólov, čo bolo vôbec najviac v celej extralige. Horšie to vyzeralo v oslabeniach a to hlavne v prvej fáze sezóny. Po príchode Rostislava Čadu sa oslabovky Košíc výrazne zlepšili, ale celková 87,8-percentná úspešnosť stačila iba na štvrté miesto.

Práve oceliari boli najčastejšie strieľajúcim klubom extraligy, keď na brány súperov vyslali celkovo až 2532 striel, z ktorých skončilo gólom celkovo 246. V bráne odchytal drvivú väčšinu zápasov Miroslav Lipovský, ktorý sa stal zároveň miláčikom tribún a po víťazných zápasov tešil divákov kotrmelcami, či inými kúskami. Ako jediný v extralige vychytal až osem zápasov s čistým kontom a celkovo dosiahol úspešnosť zásahov cez 92,3 percenta.

Najproduktívnejším hráčom HC a zároveň najlepším strelcom mužstva sa stal Juraj Faith, ktorý zinkasoval 64 bodov a strelil 29 gólov. Druhým najlepším strelcom tímu bol 26-gólový Jaroslav Kmiť, o gól menej dosiahol Rudolf Huna. Celkovo tri z prvých štyroch miest klubovej produktivity obsadili hráči z elitného prvého útoku. Ten tvorili okrem Faitha i kapitán Peter Bartoš a krídelník Gabriel Špilár, ktorý sa stal najlepším nahrávačom HC (41 asistencií). Fantastické výkony podával hlavne v play-off Stanislav Gron, ktorý sa dostal do  záverečného kempu reprezentácie pred MS v Kanade spoločne s Michelom Miklíkom. Práve Miklík bol z pohľadu Košíc objavom sezóny, pričom svoje kanonierske schopnosti predviedol v dvadsiatich prípadoch. 
Na obranu Košíc sa znieslo v priebehu sezóny veľa kritiky a vyčítal sa jej hlavne vysoký vekový priemer. Faktom ale je, že inkasovala druhý najmenší počet gólov v lige. Celkovo pôsobili košickí obrancovia vyrovnane a nik z nich výrazne nevynikal. Najviac bodov nazbieral najstarší hráč mužstva Miroslav Javín (40 bodov), nasledovali Droppa a Šterbák. V play-off výrazne ožil i Juraj Kledrowetz. Jaroslav Špelda, Rudolf Jendek, či Petr Mocek plnili hlavne rolu defenzívnych bekov.

Počas celej sezóny sa mohli Košičania spoliehať na fantastickú podporu divákov. Košiciam sa napokon podarilo prekonať historický rekord v diváckej návštevnosti na Slovensku. Zápasy oceliarov sledovalo v základnej časti v Steel aréne v priemere 6203 divákov, pričom minuloročný rekord bol 6129 divákov na zápas. Celkovo zavítalo do košickej arény 167 491 divákov. V play-off boli potom až na prvé dve stretnutia proti Popradu všetky súboje vypredané a tento priemer tak ešte stúpol.
 

Majstrovská sezóna 2008/2009

Po zisku štvrtého, tretieho a druhého miesta sa pustili hokejisti HC Košice do majstrovských prác už pod vedením nového prezidenta klubu. Najvyšší post prevzal pred sezónou 2008/09 Miroslav Kiraľvarga. Spoločne s generálnym riaditeľom Jurajom Bakošom zadefinovali tri hlavné ciele, ktorými boli úspech v kvalifikácii do Ligy majstrov, víťazstvo v základnej časti a postup do finále s ambíciou popasovať sa o majstrovský titul.

V rámci prípravy na sezónu odohrali „oceliari“ celkovo deväť zápasov, z ktorých vyhrali päť. Víťazné chúťky si ukojili predovšetkým triumfom na domácom turnaji Cassovia Hockey Cup, ktorý bol zároveň 61. ročníkom Tatranského pohára. 
Nová trénerská dvojica v zložení Anton Tomko a Pavel Hulva dostala do rúk trinásť nových hráčov, „strieborný“ káder naopak opustili deviati hokejisti.

Hneď v úvode sezóny neuspeli Košičania na kvalifikačnom turnaji do Ligy majstrov v nemeckom Norimbergu, no prvý z troch zadefinovaných cieľov ostal napokon jediným nenaplneným. Po návrate z krajiny piva a klobás si východniari vyhrnuli rukávy a pustili sa do extraligových bojov. Šnúrou desiatich víťazstiev v rade sa ujali vedenia v tabuľke a to si potom strážili v priebehu celej základnej časti. Až neuveriteľne znie fakt, že hokejisti HC neprehrali v priebehu celého ročníka ani raz viac ako dva zápasy v rade. Stabilita výkonov sa pretavila v celkový zisk 126 bodov, čo predstavovalo pokorenie zvolenského bodového rekordu v základnej časti zo sezóny 2000/01.

Košice vstupovali do štvrťfinálovej série proti Banskej Bystrici v pozícii jasného favorita a papierové predpoklady naplnili postupom 4:1 na zápasy. Nebolo to ale nič ľahké a „barani“ boli poriadne tvrdohlaví. Nováčik bojoval v každom z piatich stretnutí až do poslednej chvíle a víťazovi základnej časti nedal zadarmo ani piaď ľadu. Sériu odštartovali „oceliari“ aktívne. Na úvodný gól prvého zápasu si ale museli počkať až do 18. minúty, kedy brankára Petríka prekonal Jan Kopecký. V druhej tretine zvýšil Juraj Sýkora a hoci Bystričania skorigovali, po góloch Bartoša a Faitha bolo prvé víťazstvo v suchu.

Ešte rušnejší priebeh mal druhý zápas v Steel aréne. Domáci od úvodu tlačili, hosťom ale vyšli dva rýchle protiútoky, po ktorých dvakrát viedli. O výsledku napokon rozhodli presilové hry. Zatiaľ čo „barani“ v nich úspešní neboli, Košičania sa presadili v početnej výhode hneď trikrát. Po víťazstve 5:3 mohli cestovať pod Urpín v dobrej nálade.  Jediná prehra v sérii sa zrodila v treťom zápase. Banská Bystrica vstúpila do historicky prvého domáceho stretnutia v play-off veľmi aktívne a už v tretej minúte sa ujala vedenia. V znamení dominancie HC 05 sa potom niesol celý zápas a po prehre 3:6 zazneli v košickej šatni i tvrdšie slová.

Oveľa väčšia dráma sa odohrala vo štvrtom stretnutí, ktoré prinieslo taktickú bitku. Tretím gólom Juraja Sýkoru v sérii sa síce Košičania ujali vedenia, no domáci stihli vyrovnať ešte v prvej tretine. V nasledujúcich minútach sa predbiehali vo fantastických zákrokoch obaja brankári a zápas tak dospel až k samostatným nájazdom. V nich najprv uspel domáci Dian a v tej chvíli to nevyzeralo príliš ružovo. V zostávajúcich nájazdoch už ale Július Hudáček puk za svoj chrbát nepustil a keď sa na druhej strane presadili Juraj Faith i Jaroslav Kmiť, mohli naši chlapci oslavovať zisk postupového mečbalu.

V piatom zápase až do polovice duelu diváci gól nevideli a ako rozhodujúci sa napokon ukázal moment z 30. minúty, kedy sa dopustil chyby pri rozohrávke v rohu klziska gólman Banskej Bystrice Imrich Petrík a Rudolf Huna poslal Košice do vedenia gólom do prázdnej brány. V priebehu troch minút potom pridali ďalšie dva góly opäť Huna a Kmiť. V tej chvíli bolo rozhodnuté a bodku za štvrťfinálovou sériou dal štvrtým gólom obranca Juraj Kledrowetz. Veterán na obrannej čiare „oceliarov“ tak oslávil štvrťfinálové prekonanie 800-zápasovej hranice štartov v najvyššej súťaži.

Pavúk play-off poslal Košičanov k rieke Hron aj v semifinále. Ako veľmi zdatný a húževnatý súper sa predviedol Zvolen a vytúženú finálovú vstupenku si „oceliari“ vybojovali až v rozhodujúcom siedmom zápase.

Úvod semifinálovej série bol ladený veľmi defenzívne. Strelecký účet otvoril v 22. minúte prvého stretnutia Stanislav Gron. Zvolen dokázal dve minúty pred koncom vyrovnať  zásluhou Lukáša Hvilu a o zisku dôležitého prvého víťazstva tak rozhodol až v deviatej minúte predĺženia presnou strelou obranca Ján Tabaček.

Zmenu nepriniesol ani druhý zápas, ktorý sa niesol v podobnom duchu. Košičania sa ujali vedenia – Hvila vyrovnal. V samotnom závere šokoval Steel arénu v oslabení presnou strelou od modrej Sivák a Čierny pri power-play spečatil prvé víťazstvo HKm v semifinálovej sérii. Zvolen sa stal zároveň prvým mužstvom, ktorý dokázal vyhrať na košickom ľade v sezóne 2008/09 až dvakrát.

Košičania boli odhodlaní nájsť recept na zvolenské hradby, no v treťom zápase to ešte nebolo. Podobne ako vo štvrťfinále, aj v semifinále podali svoj najslabší výkon práve v úvodnom stretnutí na ľade súpera. Pod Pustým hradom predviedli nedisciplinovaný výkon, za ktorý ich domáci vytrestali v presilových hrách a ujali sa vedenia 2:1 na zápasy. Zverenci Antona Tomka a Pavla Hulvu sa našťastie oklepali veľmi rýchlo a hneď v nasledujúci deň predviedli diametrálne odlišný výkon korunovaný jasným víťazstvom 5:0.

Séria sa vrátila na východ za vyrovnaného stavu a v piatom súboji naklonili hráči z mesta ocele misky váh opäť na svoju stranu víťazstvom 3:1, hoci prehrávali od druhej minúty po góle Bruuna.

O svojom postupe mohli Košičania rozhodnúť vo Zvolene, no po nevydarených dvoch tretinách prehrávali už 2:4. Ani drvivý tlak v záverečnej časti prehru neodvrátil a o všetkom sa napokon muselo rozhodnúť až v magickom siedmom zápase. 
Kľúčové stretnutie série a azda i celej sezóny zvládli hokejisti HC Košice bravúrne. Od prvej minúty sa do súpera zahryzli a už v prvej tretine nasúkali päť gólov, ktorými vyhnali Jána Laca z brány HKm. V ďalšom priebehu zápasu sa už mohli tribúny Steel arény zabávať a po víťazstve 8:2 osláviť postup do finále proti Skalici.

Po vyradení Zvolena sa ocitli Košice druhýkrát v rade vo finále. Naplnili tak druhý z troch predsezónnych cieľov vedenia, no v šatni bolo cítiť, že hráči chcú ešte viac. Finálovým súperom Košíc bola skalická légia vedená extraligovým kráľom Žigmundom Pálffym. Najväčší poklad HK36 doviedol za výdatnej pomoci Juraja Mikúša klub zo Záhoria do prvého finále v jeho histórii a na ceste do záverečnej série ročníka prekonala táto dvojica prakticky všetky rekordy. Víťaz základnej časti sa ale spoliehal predovšetkým na silu štyroch vyrovnaných útokov a koncertom dvojice Pálffy - Mikúš plánoval urobiť stop.

Prvý finálový krok Košičanom vyšiel. Úvodné dve tretiny proti Skalici boli z ich pohľadu doslova perfektné. Súpera prestrieľali v pomere 33:7 a pred treťou časťou viedli 2:0. Stačilo ale pár minút v záverečnej časti a Záhoráci len len že nevyrovnali. 
Druhý zápas v Steel aréne priniesol opatrnejší hokej, o strelenie gólu sa pokúšali opäť predovšetkým domáci. Výsledkom útočnej snahy bola presilová hra, v ktorej vystrelil smerom na bránu Šimurda a po šikovnom teči Grmana viedli Košice 1:0. V úvode druhej tretiny sa blysol zneškodnením nájazdu Juraja Mikúša brankár Lipovský. „Oceliari“ pridali na obrátkach a po nádhernej akcii zvyšoval na dvojgólový rozdiel Tabaček. Skalica odpovedala gólom Pašeka, no Košice pôsobili naďalej živším dojmom a odmenou za ich aktivitu bol tretí finálový gól Jana Kopeckého. Východniari sa tak mohli pobrať na dlhú cestu na Záhorie za ideálneho stavu 2:0 na zápasy.

Dôležitým momentom úvodných dvoch duelov finálovej série bola eliminácia útočného potenciálu prvej skalickej formácie. Žigmund Pálffy prišiel o svoju 25-zápasovú šnúru, v rámci ktorej zaznamenal vždy aspoň bod, celkovo cestoval z Košíc iba s jedinou asistenciou.

V skalickej Max aréne sa očakával drvivý úvodný tlak domácich, no už v tretej minúte schladil záhorácke nadšenie nečakanou strelou z otočky Michel Miklík. Zaskočený domáci tím sa prebral až v úvode druhej tretiny, kedy predviedla Skalica svoju typickú presilovú hru a po Pálffyho prihrávke vyrovnával z bezprostrednej blízkosti Hartmann. Prišli ale veľké chvíle útoku Gron, Huna a Jenčík. Košický druhý útok najprv poslal gólom Hunu východniarov do vedenia, neskôr zakončil rýchle prečíslenie Gron a v tretej tretine vytrestal Jendeka za zlú rozohrávku opäť Rudolf Huna. Za stavu 1:4 sa dostali domáci hráči do kŕču a piaty gól z hokejky Kopeckého podčiarkol zisk troch majstrovských mečbalov.

Skalica bola odhodlaná vybojovať svoje prvé finálové víťazstvo v histórii a nezastavil ju ani gól Jaroslava Kmiťa v siedmej minúte. Domácim sa podarilo vyrovnať v 13. min, keď mali 118 sekúnd výhodu presilovej hry o dvoch hráčov. Po viacerých pokusoch napokon puk "upratal" do bránky za bezmocného Lipovského Višňovský - 1:1. V 18. min sa Skalica dostala prvýkrát vo finálovej sérii do vedenia. Zálešák našiel ideálne Pašeka, ktorý trafil medzi nohy košického gólmana - 2:1. V poslednej minúte úvodnej časti zvýšil na 3:1 Pašek a hneď v úvode druhej tretiny pridal ďalší gól Pálffy. Košičania zdvihli hlavy v 33. min, v zmätku pred Rybárom zo vzduchu napálil puk do bránky Miklík - 4:2. Hra začala mať spád, prelievala sa zo strany na stranu a na ľade sa aj pritvrdilo. Po piatom góle Šáteka už ale začali zverenci Antona Tomka a Pavla Hulvu pomýšľať na cestu domov a výsledkom bola napokon najvyššia prehra sezóny – 2:8.

Piaty zápas finálovej série sa začal zostra a už v dvanástej sekunde šokoval Steel arénu Žigmund Pálffy. Košičania nestratili hlavy a úporná snaha po vyrovnaní priniesla zaslúžené ovocie v podobe gólu Petra Húževku. Tlak domácich pokračoval i v druhej časti, Pálffy si ale povedal, že zažiari aj vo finále a poslal svoj tím opäť do vedenia. Na vyrovnanie Juraja Faitha odpovedal ďalším gólom Tibor Višňovský, delovka Jána Tabačka do pravého horného rohu Rybárovej bránky značila predĺženie. V sérii samostatných nájazdov korunoval svoj veľký deň Žigmund Pálffy a séria sa tak vrátila na Záhorie.

Skóre šiesteho zápasu otvoril Peter Húževka už v druhej minúte a prakticky tak pootvoril Košiciam majstrovskú bránu. Skalica vyrovnala v 16. minúte Dušanom Pašekom, ale po góle Rudolfa Hunu sa vracali do šatní s vedením „oceliari“. V druhej tretine sa hral výborný hokej okorenený špičkovými zákrokmi brankárov Rybára a Hudáčka. Gejzír radosti vytryskol v Max aréne po góle Kocáka a keďže už v riadnom hracom čase ďalší gól nepadol, zopakoval sa scenár z piateho duelu. Šťastena sa v sérii samostatných nájazdov usmiala opäť na hostí. Do histórie sa natrvalo zapíše hlavne mikrosúboj Žigmund Pálffy – Július Hudáček. Mladučký brankár Košíc dokázal zneškodniť hneď tri nájazdy najväčšej hviezdy slovenskej extraligy a keď skončil počas posledného pokusu puk na jeho betóne, vyštartovala k nemu raketovou rýchlosťou celá košická striedačka. Desaťročné majstrovské čakanie metropoly východu bolo razom minulosťou.

Majstrovské oslavy nemali konca-kraja. Už po príchode novopečených majstrov čakali pred Steel arénou stovky fanúšikov a na oslavy, ktoré prepukli o pár dní neskôr na Hlavnej ulici sa jednoducho zabudnúť nedá. Preplnené centrum Košíc dalo hráčom jasne pocítiť, že bojovať za košické farby sa jednoducho oplatí.

Majstrovský káder: Tréneri: Anton TOMKO, Pavel HULVA, Ján BAJTOŠ. Tím: Július HUDÁČEK, Miroslav LIPOVSKÝ, Dominik PEC - Ján TABAČEK, Marcel ŠTERBÁK, Jaroslav ŠPELDA, Juraj KLEDROWETZ, Michal GRMAN, Radek DEYL, Matúš PETRIČKO, Tomáš SLOVÁK, Petr MOCEK, Ľubomír CHMELO, Michal KOZÁK, Radek PHILIPP, Ján HOMER - Rudolf HUNA, Juraj FAITH, Stanislav GRON, Jaroslav KMIŤ, Peter BARTOŠ, Peter HÚŽEVKA, Michel MIKLÍK, Jan KOPECKÝ, Richard JENČÍK, Juraj SÝKORA, Marcel ŠIMURDA, Ladislav ŠČURKO, Tomáš MURAJDA
 

Majstrovská sezóna 2009/2010

Do ročníka 2009/2010 vstúpili hokejisti z metropoly východu v pozícii majstra. Skúsení hokejoví odborníci i hráči hovoria, že obhájiť titul je náročnejšie ako ho získať. To sa potvrdzovalo už počas základnej časti, v ktorej Košičania síce okupovali priečky v hornej polovici tabuľky, ale vedúce pozície vybojovať nedokázali. V silnej konkurencii obsadili v 17. sezóne samostatnej slovenskej extraligy tretiu priečku, keď po 47 odohraných zápasoch vybojovali 81 bodov a celkové skóre 179:126. Pred nimi sa na druhom mieste umiestnila Banská Bystrica (96 bodov a skóre 179:133) a v základnej časti triumfoval HC Slovan Bratislava, ktorý získal 117 bodov a celkové skóre 199:101.

Vo štvrťfinále si košickí hokejisti zahrali so šiestym Popradom. Tradičné východoslovenské derby prinieslo 5 bojovných zápasov, po ktorých sa z postupu tešili Oceliari. Tí vstúpili do série v domácom prostredí tesnou výhrou 1:0 po samostatných nájazdoch. Tú vzápätí potvrdili triumfom 4:2 a séria sa sťahovala pod Tatry. Zverenci trénera Čadu tam hneď v prvom dueli vyhrali 4:2 a Popradčania mali pred sebou náročnú úlohu. Sezónu si napokon po výhre 5:1 ešte predĺžili, avšak len do piateho zápasu, v ktorom Oceliari triumfovali hladko 8:1 a tešili sa z postupu medzi štvoricu najlepších.

Na základe tradičného play-off pavúka potom Košičanov v semifinále čakali hokejisti z Martina, ktorí po základnej časti obsadili štvrtú priečku a získali iba o dva body menej ako Oceliari. Medzi štvoricu najlepších sa Martinčania dostali cez Skalicu, s ktorou sa však natrápili až v sedemzápasovej sérii. Východniari sa tešili z postupu 4:1 po domácich výhrach 5:2 a 5:3, prehre v treťom zápase na ľade súpera 0:2 a triumfoch 2:1 v Martine a 5:2 v domácej Steel aréne.

Finálová séria priniesla súboj veľkých rivalov z opačných koncov republiky. Košičania sa v nej predstavili proti bratislavskému Slovanu, ktorý najskôr vo štvrťfinále vyradil pomerom 4:1 Zvolen a potom v semifinále zdolal Nitru hladko 4:0. Séria sa začala v hlavnom meste Slovenska, na ľade lepšie postaveného tímu po základnej časti. Tam Oceliari svojho súpera dokonale zaskočili a po triumfoch 5:2 a 6:3 sa famózne ujali vedenia v sérii 2:0. Absolútny vrchol sezóny pokračoval na košickom ľade, kde východniari najskôr prehrali 1:2 po predĺžení, ale potom zvíťazili 3:2. Prvý majstrovský mečbal sa následne pokúsili využiť na opačnom konci republiky, ale nepodarilo sa im to a Slovan vyhral 4:1. Zo zisku druhého titulu v rade sa Košičania tešili po šiestom finálovom zápase na domácom klzisku, keď triumfovali pomerom 5:2. Prezident klubu Miroslav Kiraľvarga tak mohol dvihnúť majstrovský pohár už aj pred domácim publikom a po vlaňajšom triumfe na skalickom ľade druhý raz za sebou.

Káder HC Košice v sezóne 2009/2010:
Brankári: Tomáš Halász, Július Hudáček, Ján Lašák
Obrancovia: Martin Gajdoš, Ľubomír Chmelo, Radek Deyl, Peter Slimák, Michal Pichnarčík, Ján Homér, Peter Huba, Michal Grman, Ján Tabaček, Michal Šeda, Peter Mikuš, v priebehu sezóny hral za Košice aj Juraj Kledrowetz.
Útočníci: Petr Šachl, Ondrej Gmitter, Marek Vorel, Rudolf Huna, Vladimír Dravecký, Richard Jenčík, Peter Húževka, Marek Mertel, Peter Bartoš, Róbert Tomík, Dušan Andrašovský, Marcel Baláž, Juraj Sýkora, Stanislav Gron. V priebehu sezóny v Košiciach pôsobili aj Juraj Faith, Jaroslav Kmiť, Henrik Hoglund a Marcel Šimurda.  
Tréneri: Anton Tmko, od 7. kola Rostislav Čada, asistent Pavel Hulva, od 15. decembra Pavol Zůbek
Prezident: Miroslav Kirľavarga, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek
 

Majstrovská sezóna 2010/2011

Do ročníka 2010/2011 vstúpili Oceliari v pozícii dvojnásobného majstra Slovenska. Povzbudení úspechmi v predchádzajúcich sezónach ovládli základnú časť, počas ktorej prehrali celkovo iba deväťkrát, pričom v troch prípadoch sa tak stalo iba mimo riadnej hracej doby. V 57 zápasoch získali dovedna 137 bodov, čím utvorili nový rekord v samostatnej najvyššej slovenskej súťaži. Ich celkové skóre po základnej časti bolo 217:102 a Oceliari sa tak s prehľadom stali najlepším tímom v ofenzíve i defenzíve.

Do play-off potom košickí hokejisti vstúpili v pozícii najväčšieho favorita na zisk majstrovského titulu. Vo štvrťfinále si sily zmerali s ôsmou Nitrou, ktorá však rozbehnutému vlaku nedokázala vzdorovať dlhšie než päť zápasov. Zverenci trénera Čadu doma triumfovali 4:3 a 6:0, v treťom zápase pod Zoborom prehrali tesne 2:3 po samostatných nájazdoch, ale vo štvrtom dueli si v Nitre po výhre 3:1 vybojovali postupové mečbaly. Využili hneď prvý, keď Steel arénu potešili hladkým triumfom 5:0, ktorým sériu s Nitrou uzavreli celkovým víťazstvom 4:1.

V semifinále sa predstavili proti tradičnému slovenskému klubu z Trenčína. Dukla obsadila v základnej časti piatu priečku a vo štvrťfinále potom narazila na favorizovaný Slovan Bratislava. Trenčania prehrávali v tejto sérii už 0:3, ale potom predviedli dokonalý obrat snov, vyhrali štyri zápasy v rade a bratislavský Slovan napokon vyradili. V semifinále proti rozbehnutým Košiciam už ale toľko šťastia nemali. Východniari vyhrali celú sériu hladko 4:0, pričom jednotlivé zápasy zvládli postupne pomermi 9:1, 5:0, 4:3 po samostatných nájazdoch a 5:1.

Finále prinieslo slovenským divákom lákavé východniarske derby. Košičania sa v ňom stretli s Popradom, ktorý v základnej časti obsadil druhé miesto s 26-bodovou stratou na prvé Košice. Vo štvrťfinále si Kamzíci pomerom 4:2 poradili so Skalicou a v semifinále po sedemzápasovej dráme vyhrali sériu proti Banskej Bystrici tesne 4:3. Finále prinieslo do metropoly východu a pod Tatry napínavé súboje a množstvo kvalitného hokeja. Všetko sa napokon opäť rozhodlo pred zaplnenou Steel arénou a Oceliari sa tešili zo zisku tretieho majstrovského titulu v rade. To sa doposiaľ nikomu inému z extraligy nepodarilo a prezident Miroslav Kiraľvarga tak mohol zakončiť svoje mimioridane úspešné pôsobenie v klube HC Košice.

Káder HC Košice v sezóne 2010/2011:
Brankári: Július Hudáček, Tomáš Halász
Obrancovia: Ján Tabaček, Marcel Šterbák, Radek Deyl, Ján Homer, Michal Grman, Peter Slimák, Michal Šeda, Peter Huba
Útočníci: Peter Bartoš, Vladimír Dravecký, Miroslav Zálešák, Michel Miklík, Marek Vorel, Dušan Pašek, Richard Jenčík, Marcel Haščák, Stanislav Gron, Jaroslav Kristek, Martin Frolík, Peter Fabuš, Martin Kriška, Dušan Andrašovský, Marcel Baláž, Tomáš Hričina, Ondrej Gmitter, Oliver Jokeľ.
V priebehu sezóny pôsobili v Košiciah aj Róbert Tomík, Martin Kriška, Zdeněk Blatný a Dávid Buc.
Tréneri: Rostislav Čada, Pavol Zůbek
Prezident: Miroslav Kiraľvarga, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek
 

Strieborná sezóna 2011/2012

Po zisku troch zlatých medailí v rade boli Košice považované za jedného z najväčších favoritov celej súťaže. Proti špičkovému tímu z metropoly východu sa chcel každý z účastníkov extraligy predviesť a diváci boli vďaka tomu svedkami výborných hokejových zápolení. O skvelom obsadení najvyššej hokejovej ligy na Slovensku svedčí aj fakt, že víťazi základnej časti z Košíc mali v jej závere pred druhou Skalicou iba šesťbodový náskok (Košice získali celkovo 110 bodov a skóre 191:130, Skalica vybojovala v dlhodobej časti sezóny 104 bodov a skóre 205:154).

Od začiatku sezóny viedol mužstvo Antonín Stavjaňa, toho však po 17. kole vystriedal Miroslav Ihnačák. Oceliari vstúpili do vyraďovacích bojov z najlepšej možnej pozície a ich súperom bola ôsma Banská Bystrica. Zverenci trénera Ihnačáka sa v tejto sérii poriadne nadreli, veď štyri zápasy sa skončili rozdielom jediného presného zásahu, jeden duel rozdielom dvoch gólov. Košičania začali v domácom prostredí víťazstvami 4:3 po predĺžení a 4:3 v riadnej hracej dobe. V Bystrici prehrali 0:1. v druhom dueli na klzisku súpera však vyhrali 3:1. Košicko-bystrické štvrťfinále sa napokon skončilo v Steel aréne, kde v piatom zápase Oceliari zvíťazili 2:1  predĺžení a tešili sa z celkového triumfu 4:1.

Pavúk play-off postavil východniarom v semifinále do cesty ďalší tím zo stredu Slovenska - HKm Zvolen. Zvolenčania skončili v základnej časti siedmi a vo štvrťfinále pomerom 4:2 prekvapujúco zdolali druhú Skalicu. Optimizmus tímu spod Pustého hradu však v sérii s Košicami rýchlo poklesol, pretože východniari ju po výsledkoch 7:4, 6:2, 6:1 a 5:3 vyhrali hladko 4:0.

Finále prinieslo súboj rivalov z opačných koncov Slovenska. Do Košíc pricestoval bratislavský Slovan, ktorý skončil v základnej časti na treťom mieste s osembodovou stratou na lídra. Slovanisti vo štvrťfinále pomerom 4:1 zdolali Žilinu a v semifinále ešte hladšie zmietli Duklu Trenčín výsledkom 4:0. Finálová séria priniesla celému Slovensku napínavý a atraktívny hokej až do poslednej sekundy. Práve sekundy totiž boli v súperení východu so západom rozhodujúce, pretože o majstrovi Slovenska v sezóne 2011/2012 rozhodol jediný moment v predĺžení siedmeho zápasu. Výhodu domáceho prostredia v ňom mali Oceliari, ale v Košiciach napokon po góle Libora Hudáčka oslavoval Slovan. Východniarom tak po tomto ročníku do zbierky pribudlo víťazstvo v základnej časti, ďalšia finálová účasť a strieborná medaila.

Káder HC Košice v sezóne 2011/2012:
Brankári: Alexandr Hylák, Tomáš Halász
Obrancovia:  Ján Homér, Ján Tabaček, Michal Novák, Marek Kolba, Michal Šeda, Martin Chovan, Peter Slimák, Radek Deyl
Útočníci: Marcel Baláž, Vladimír Dravecký, Ondrej Gmitter, Michel Miklík, Gabriel Spilar, Marek Nagy, Miroslav Zálešák, Marcel Haščák, Stanislav Gron, Jaroslav Kristek, Erik Piatak, Peter Bartoš, Dušan Pašek, Tomáš Petruška, Richard Jenčík, Lukáš Hvila, Samuel Mlynarovič, Matúš Chovan
V priebehu sezóny hrali za Košice aj Peter Fabuš a Marek Vorel. 
Tréneri: Antonín Stavjaňa, od 18. kola Miroslav Ihnačák, asistentom bol po celú sezónu Pavol Zůbek
Prezident: Vladimír Jacko, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek
 

Strieborná sezóna 2012/2013

Sezóna 2012/2013 bola plná zmien i očakávaní. Košická kabína sa obmenila úplne od základov a priestor na ľade dostalo v histórii nevídané množstvo odchovancov a ďalších mladíkov. Prezidentom klubu sa stal Juraj Mondík, korý na tomto poste vystriedal Vladimíra Jacka.

Letnú prípravu začal s mužstvom Radim Rulík, ktorý v predchádzajúcej sezóne trénoval mužstvo KHL Lev Poprad. Po 18. kole ho však vystriedal Milan Staš. Predsezónny cieľ pohybovať sa do štvrtého miesta sa v základnej časti naplnil podľa plánu. V 56 stretnutiach získali Košičania dovedna 109 bodov za 32 riadnych víťazstiev a 4 triumfy po základnej hracej dobe a spomedzi extraligistov sa mohli popýšiť najpriaznivejším pomerom vsietených a inkasovaných gólov 214:138.

Vo štvrťfinále stál v ceste medzi štvoricu najlepších jediný súper z východného Slovenska. HK Poprad už od úvodného zápasu jednoznačne ukázal, že svoju kožu ľahko nepredá a bojovnými výkonmi vždy poriadne potrápil. Séria mala najdlhší možný priebeh a rozhodol ju až siedmy duel v Steel aréne. Práve výhoda domáceho prostredia v tak dôležitom zápase, teda výhoda lepšieho postavenia po základnej časti, sa napokon ukázala ako jeden z kľúčových momentov a po výsledkoch 2:1, 2:1. 2:4, 3:6, 3:2, 0:3 a 3:1 sa Košičania prebojovali do ďalšej fázy vyraďovacej časti.

Po náročnej štvrťfinálovej sérii nečakala Oceliarov  o nič jednoduchšia, tentokrát už s prívlastkom semifinálová. Hokejová verejnosť i samotní aktéri očakávali ďalšie zdĺhavé boje, ale opak bol pravdou. Na postup do finále stačilo našim hokejistom 5 stretnutí. Hneď to úvodné na domácom ľade sa im vyhrať nepodarilo, ale po ňom predviedli skutočného tímového ducha a Nitrania ich zastaviť nedokázali. K absolútnemu vrcholu sezóny 2012/2013 sa Košičania prebojovali po výsledkoch 3:5, 2:1 po samostatných nájazdoch, 7:4, 3:2 po samostatných nájazdoch a 6:3.

Vrchol sezóny patril najlepším. Najlepším celkom základnej časti a napokon aj play-off. Všetky stretnutia s výnimkou jediného (štvrtého) sa skončili rozdielom jediného presného zásahu. Zvolenčania v nich dokázali víťazstvo prikloniť na svoju stranu v štyroch prípadoch, zatiaľ čo košickí hokejisti iba raz. Po sérii s výsledkami 2:1 po samostatných nájazdoch, 2:1, 3:2, 2:6 a 2:1 z pohľadu Zvolena bol ročník 2012/2013 minulosťou a Košičanom pribudol na ďalší cenný kov.

Káder HC Košice v sezóne 2012/2013:
Brankári: Alexandr Hylák, Dominik Riečický
Obrancovia: Marek Kolba, Milan Takáč, Martin Gajdoš, Radek Deyl, Miroslav Macejko, Martin Chovan, Michal Novák, Michal Šeda, Martin Štrbák, Juraj Cebák, päť zápasov odohral aj Daniel Brejčák
Útočníci: Richard Huna, Oliver Jokeľ, Pavel Kuběna, Samuel Mlynarovič, Ondrej Gmitter, Robert Huna, Dušan Pašek, Matúš Chovan, Richard Jenčík, Marek Nagy, Štěpán Novotný, Filip Podsedlý, Gabriel Spilar, Erik Piatak, Tomáš Marcinko, Patrik Svitana, Marcel Baláž, Tomáš Bulík, Mabekrek Slovák, Marcel Haščák, Matúš Matis, Peter Boltun, Tomáš Hričina a Matej Hinďoš. 
Tréneri: Radim Rulík, od 19. kola Milan Staš, asistentom bol Pavol Zůbek
Prezident: Juraj Mondík, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek
 

Majstrovská sezóna 2013/2014

V metropole východu si fanúšikovia po úspechoch navykli na kvalitný hokej a inému sa nemohli prizerať ani počas ročníka 2013/2014. Po dvoch strieborných medailách prvoradou úlohou vedenia na čele s prezidentom Jurajom Mondíkom bolo prinavrátiť do Košíc zlato.

Hlavným trénerom sa pred sezónou stal staronový kouč Anton Tomko. Košičania základnú časť ovládli a už tri kolá pred jej koncom si definitívne potvrdili najlepšiu možnú pozíciu pred nadchádzajúcim play-off. V 56 stretnutiach dosiahli 125 bodov, čo je o 12 viac ako druhá Nitra. Získali ich za 39 riadnych víťazstiev a 4 triumfy po predĺžení, v ktorom Košice v základnej časti a ani v play-off sezóny 2013/2014 neprehrali ani raz. Celkovo súperom nastrieľali 174 gólov, čo je druhý najvyšší počet spomedzi účastníkov súťaže a inkasovali ich 98, čo je najmenej spomedzi všetkých extraligistov.

Po základnej časti sezóny čakalo 8 najlepších tímov play-off. V ňom sa podľa dobre známej štruktúry prvé Košice predstavili proti ôsmemu tímu tabuľky, ktorým bol Martin. Séria mala jednoznačný, no rozhodne nie jednoduchý priebeh. Košičania súperovi nedovolili zvíťaziť ani v jednom dueli a po výsledkoch 6:1 a 3:2 v Steel aréne a výhrach 1:0 a 4:3 po samostatných nájazdoch v Martine sa východniari tešili z postupu do semifinále po sérii s výsledkom 4:0.

Medzi štvoricu najlepších sa okrem Košíc prebojovali aj tímy Piešťan, Nitry a Banskej Bystrice. Košičania vyzvali práve prvý menovaný celok – Havranov z Piešťan. Kto by čakal ľahkú sériu, rozhodne sa mýlil. Napínavé duely priniesli množstvo krásnych hokejových momentov a diváci si rozhodne prišli na svoje. Všetko napokon lepšie zvládli Košice, ktoré súpera odprevadili na letné dovolenky po triumfálnej sérii s výsledkom 4:2. Zápasy v Steel aréne sa skončili výsledkami 4:1, 3:5 a v piatom zápase 3:0, na piešťanskom ľade to bolo 2:0, 1:4 a 1:2.

Absolútny vrchol sezóny proti sebe postavil dva najlepšie celky základnej časti a napokon aj play-off. Proti lídrom z Košíc sa po semifinálovej výhre nad Banskou Bystricou postavila Nitra, ktorá túžila vybojovať svoje prvé zlato v histórii. Hokejová verejnosť si sériu užila, veď sme boli svedkami siedmich duelov najlepších extraligových účastníkov. V sérii sa na nitrianskom ľade nešťastne zranil kapitán Oceliarov Martin Štrbák a tak si „céčko“ prišil na hruď staronový kapitán Peter Bartoš. Tuhý boj vyvrcholil až v poslednom možnom zápase, v ktorom mali výhodu domáceho prostredia vďaka excelentnej základnej časti Košičania. Oceliari zápas sezóny zvládli na výbornú a súperovi nedali vôbec žiadnu šancu na úspech, keď mu nasúkali až poltucet gólov. Posledný extraligový zápas sezóny 2013/2014 sa teda skončil našim triumfom 6:0, po ktorom vypredaná Steel aréna oslavovala po dvoch strieborných rokoch opäť zisk majstrovského titulu. Siedmeho v ére samostatného Slovenska, deviateho celkovo. Zápasy v Steel aréne sa skončili výsledkami 4:3 po samostatných nájazdoch, 1:2, 2:1 po samostatných nájazdoch a v rozhodujúcom dueli 6:0, na nitrianskom klzisku to bolo 4:3 po predĺžení, 2:3 a 1:3. Po včerpávajúcej sedemzápasovej finálovej sérii zodvihli majstrovský pohár hneď dvaja kapitáni, Martin Štrbák a Peter Bartoš, ktorí ho odovzdali prezidentovi klubu Jurajovi Mondíkovi. Ten ho zodvihol v druhom roku svojho pôsobenia na najvyššom klubovom poste. 

Káder HC Košice v sezóne 2013/2014:
Brankári: Alexandr Hylák, Dominik Riečický, Rastislav Staňa
Obrancovia: Ondrej Briják, Juraj Cebák, Erik Černák, Radek Deyl, Martin Chovan, Marek Kolba, Miroslav Macejko, Michal Novák, Michal Šeda, Milan Takáč, Martin Štrbák, Tomáš Klouček
V priebehu sezóny v Košiciach pôsobili aj Michal Novák a Martin Chovan. 
Útočníci: Marek Bartánus, Peter Bartoš, Jiří Bicek, Peter Boltun, Marek Borecký, Matej Češík, Ondrej Gmitter, Matej Hinďoš, Tomáš Hrnka, Matúš Chovan, Richard Jenčík, Oliver Jokeľ, Rastislav Konečný, Tomáš Marcinko, Matúš Matis, Ladislav Nagy, Dušan Pašek, Pavol Skalický, Marek Slovák, Peter Sojčík, Gabriel Spilar, Marek Svatoš, Ladislav Zikmund
V priebehu sezóny v Košiciach pôsobili aj Ladislav Nagy, Marek Slovák a Rastislav Konečný.
Tréneri: Anton Tomko, Pavol Zůbek
Prezident: Juraj Mondík, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek
 

Majstrovská sezóna 2014/2015

V 22. sezóne najvyššej slovenskej hokejovej súťaže patrili Košice opäť na vrchol. Sezónu zahájil trénerský tandem Tomko – Zůbek, na prelome kalendárnych rokov ich však vystriedala dvojica Peter Oremus – Roman Šimíček.

Oceliari potvrdili svoju dlhoročnú dominanciu v extralige už v základnej časti, ktorú s náskokom 13 bodov vyhrali. Košičanom sa to podarilo so ziskom 123 bodov a celkovým skóre 166:105, ktoré svedčalo o najlepšej defenzíve v celej súťaži. Na druhom mieste v tabuľke dlhodobej časti sezóny sa umiestnila Nitra a tretia skončila Banská Bystrica. Základnú časť Košičanom i všetkým hokejovým priaznivcom na Slovensku už vyšerkovala Hokejová liga majstrov, v ktorej sa HC Košice predstavil ako jediný zástupca celej krajiny. Oceliari bojovali v A-skupine s prestížnymi európskymi klubmi Kärpät Oulu, Kölner Haie a Bílí Tygři Liberec a v tabuľke obsadili tretiu priečku.

Vo štvrťfinále extraligy sa Košičania predstavili proti nevyspytateľným Piešťancom. Hokejisti z kúpeľného mesta chceli favorita poraziť a už v prvom dueli podali vynikajúci výkon korunovaný výhrou 3:1. Zverenci trénerského dua Oremus - Šimíček ale svoje zaváhanie napravili už v druhom štvrťfinálovom zápase, kedy po triumfe 5:2 vyrovnali celú sériu. Tá sa následne presunula na západ Slovenska, kde raz vyhrali domáci a raz hostia. Za stavu 2:2 urobili dôležitý krok smerom k postupu pred vlastnými fanúšikmi východniari a zvíťazili jasne 7:0. Sériu potom Oceliari ukončili v Piešťanoch, kde vyhrali 3:0 a celkovo triumfovali 4:2.

Semifinálovým súperom Košíc sa stal jediný rival z východného Slovenska. Košičania si medzi štvoricou najlepších zmerali sily s Popradom a aj z tohto zápolenia vyšli víťazne. Oceliari sériu odštartovali domácimi triumfmi 5:4 a 2:1, vonku vyhrali 3:1 a Podtatranci na to zareagovali až v poslednej možnej chvíli víťazstvom 6:2. Za stavu 3:1 v prospech Košíc sa tak séria presunula opäť do Steel arény, kde Košičania potvrdili svoju dominanciu a po triumfe 3:2 (celkovo v sérii 4:2) sa tešili z postupu do ôsmeho finále v rade.

V ňom sa stretli s Banskou Bystricou, pre ktorú to bolo vôbec prvé finále v histórii klubu. Barani zo stredu Slovenska si v základnej časti počínali dobre a skončili tretí, vo štvrťfinále potom pomerom 4:1 vyradili Duklu Trenčín a k absolútnemu vrcholu sezóny sa prebojovali po tesnej semifinálovej výhre 4:3 nad Nitrou. Finálová séria sa začala dvomi košickými víťazstvami v Steel aréne, aby potom mohla pod Urpínom pokračovať takisto triumfmi domáceho tímu. Piaty zápas v metropole východu zvládli po výhre 3:2 lepšie Košičania a do Banskej Bystrice cestovali s cieľom ukončenia celej série. To sa im napokon aj podarilo a po víťazstve 2:1 sa tešili zo zisku ôsmeho titulu v ére samostatnosti.

Generány manažér Juraj Bakoš doviedol svoju hokejovú družinu do ôsmeho finále v rade, z ktorých sa päť skončilo zlatom. Pre prezidenta Juraja Mondíka to bolo druhé zlato, pre trénerskú dvojicu Oremus – Šimíček prvé.

Káder HC Košice v sezóne 2014/2015:
Brankári: Alexandr Hylák, Marcel Melicherčík, Dominik Riečický 
Obrancovia: Juraj Cebák, Erik Černák, Adam Drgoň, Adam Jánošík, Miroslav Macejko, Branislav Pavúk, Radek Philipp, Michal Šeda, Martin Štrbák 
Útočníci: Marek Bartánus, Peter Bartoš, Jiří Bicek, Radovan Bondra, Matej Češík, Matej Hinďoš, Tomáš Hrnka, Matúš Chovan, Richard Jenčík, Tibor Kutálek, Adam Lapšanský, Ivan Rachůnek, Peter Sojčík, Gabriel Spilar, Jakub Suja 
V priebehu sezóny za Košice hrali aj Denis Markuš, Ladislav Zikmund, Milan Kolena a Václav Stupka. 
Tréneri: Anton Tomko a Pavol Zůbek, od 43. kola Peter Oremus a Roman Šimíček
Prezident: Juraj Mondík, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zůbek

Ohliadnutie za bronzovou sezónou 2015/2016

Ročník 2015/2016 začali košickí hokejisti v pozícii aktuálneho majstra, vlastnili dva posledné tituly. Vždy ostro sledovaný tím fanúšikmi na celom Slovensku bol v hernom tempe už od leta, pretože druhýkrát v rade si vybojoval účasť v prestížnej nadnárodnej súťaži Champions Hockey League (CHL). Košickí hokejisti tomu museli prispôsobiť nielen svoje prípravné zápasy, ale aj celú suchú prípravu, a následne aj prípravu na ľade. Prípravné obdobie odštartovali ešte pod vedením hlavného trénera Petra Oremusa a jeho asistenta Romana Šimíčka 18. mája 2015, na suchu naberali kondíciu až do 30. júna 2015. Po krátkych dovolenkách už 23. júla 2015 vykorčuľovali na ľad, aby sa s ním znovu oboznámili pred prípravnými zápasmi. Trojicu prípravných duelov odohrali na Slovensku, dvakrát zdolali Poprad (3:1 a 3:0) a raz Zvolen (3:2 po samostatných nájazdoch). Potom sa presunuli na silno obsadený Steel Cup v Čechách, kde v konkurencii českých extraligistov HC Vítkovice Steel, HC Oceláři Třinec a účastníka KHL Torpedo Nižnij Novgorod vždy tesne prehrali.

Ostrý štart sezóny znamenal prvý zápas CHL, ktorý sa v Steel aréne uskutočnil už 20. augusta 2015. Košičania v ňom podľahli nemeckému celku Red Bull München 2:4, aby následne cestovali na jeho klzisko a opäť tesne prehrali 0:1. Dôležitý obrat v trojčlennej skupine však prišiel v dvojzápase s rakúskym Klagenfurtom, ktorý Košičania zdolali na jeho ľade 3:2 i pred domácim publikom 2:1sn a ako jediný z dvoch zástupcov Slovenska v Champions Hockey League sa prebojovali do vyraďovacej časti súťaže. V Rakúsku sa Oceliarom zranil brankár Melicherčík a v bránke ho úspešne zastúpil Dominik Riečický. Po postupe zo skupinovej fázy CHL narazili Košičania na jeden z najatraktívnejších švédskych klubov a najsilnejších klubov Európy Skellefteå AIK. Sériu začali doma, kde favorizovaný celok v dramatickom zápase porazili 4:3, avšak na postup napokon vďaka nepriaznivému skóre nedosiahli, pretože vo Švédsku prehrali 0:3.

Po skončení účinkovania v Champions Hockey League sa mohli Oceliari naplno venovať iba najvyššej domácej súťaži, v ktorej však už medzičasom prebehlo úvodných osem kôl. Košičanom sa v nich vôbec nedarilo, v septembri dokonca zo siedmich zápasov až päť prehrali. Mužstvo sa nedokázalo naladiť na víťaznú vlnu a odlepiť sa od nepriaznivých výsledkov i postavenia na dne ligovej tabuľky. Reakciou bola výmena trénerského dua i obmena hráčskeho kádra. Na lavičku sa postavil kouč Rostislav Čada, ktorý už predtým pri mužstve pôsobil, jeho asistentom sa stal dovtedajší mládežnícky tréner Marcel Šimurda. Obranu vystužil odchovanec Radek Deyl, k mužstvu sa z fínskeho Vaasan Sport vrátil Gabriel Spilar a v ďalšom priebehu sezóny ho postupne vystužili aj obrancovia Peter Mikuš a Ivan Jankovič, ako aj útočníci Tibor Varga a Juraj Milý.

Košickí hokejisti urobili za predchádzajúcimi výsledkami hrubú čiaru a sezónu pomyselne začali odznova. A úspešne. V novembri prehrali iba dvakrát, v decembri len raz a v januári vôbec. V metropole východu hostia body nezbierali od 27. septembra dlhých 18 zápasov v rade, celkovo potiahli Košičania úctyhodné série deviatich i štrnástich výhier za sebou. Na začiatku nového kalendárneho roka 2016 sa už usadili na líderskej pozícii, o ktorú však aj naďalej prebiehal tuhý boj najmä s Corgoňmi spod Zobora. Nitra napokon šancu na zisk prvenstva po základnej časti definitívne stratila v 51. kole, po ktorom bolo jasné, že náskok Košíc nikto neprekoná. Východniari získali v dlhodobej časti sezóny 106 bodov, ich náskok pred druhou Nitrou sa rovnal trom riadnym výhram. Zaznamenali celkové skóre 156:85, pričom ich defenzíva bola štatisticky bezkonkurenčne najlepšia v celej súťaži a ofenzíva nastrieľala tretí najvyšší počet gólov. Prvé miesto po základnej časti znamenalo tretiu miestenku v Champions Hockey League v rade, tentoraz pre sezónu 2016/2017.

Po náročnej základnej časti prišlo play-off. V ňom - ako sa postupne ukázalo - laborovali so zraneniami Richard Lelkeš, Eduard Šedivý, Richard Jenčík a nakoniec aj Gabriel Spilar. Oceliari ako víťaz dlhodobej časti sezóny najskôr nastúpili proti ôsmemu tímu tabuľky, ktorým bol Martin. Do štvrťfinálovej série vstúpili úspešne, keď doma vyhrali 4:1 a 3:2 a ujali sa pohodlného vedenia 2:0. Darilo sa im aj v Turci, kde v prvom dueli po triumfe 3:2 po predĺžení získali tri postupové mečbaly. Využili hneď ten prvý a ešte na martinskom ľade mohli po víťazstve 4:1 osláviť postup medzi štvoricu najlepších.

Ich semifinálovým súperom sa stala Banská Bystrica, ktorá vo štvrťfinále zdolala Duklu Trenčín pomerom 4:1 na zápasy. Hokejisti spod Urpína si dávali za cieľ prekvapiť papierového favorita, čo sa im napokon aj podarilo. Banskobystričania načali sériu v Steel aréne výhrami 3:1 a 5:1. Košičania kontrovali na strednom Slovensku triumfom 2:1 po samostatných nájazdoch, ale Barani potom domáce prostredie využili na výhru 3:2 a získali určitú psychickú výhodu. Za celkového stavu 3:1 sa séria vrátila do Košíc, aby Oceliari vyhrali 3:2 po samostatných nájazdoch. Celá pozornosť sa tak na šiesty zápas presunula do Banskej Bystrice, kde ale domáci tím využil znalosť svojho klziska i podporu priaznivcov a po výhre 4:1 oslávil postup do finále.

Košičania ukončili sezónu 2015/2016 Tipsport ligy ziskom bronzových medailí. Tím okolo trénerskej dvojice Rostislav Čada - Marcel Šimurda si cenné kovy prevzal po poslednom zápase v Banskej Bystrici. Košičania si spod Urpína odviezli domov aj trofej pre víťaza dlhodobej časti súťaže.

Bronz putoval do medailovej zbierky Oceliarov tretíkrát v histórii najvyššej samostatnej slovenskej hokejovej súťaže, predtým sa tak stalo v sezónach 2001/2002 a 2006/2007. Rovnaký kov predtým Košice získali aj z federálnej ligy (v ročníku 1988/1989).  Košice tak mali na svojom konte desať majstrovských titulov (z toho osem v samostatnej slovenskej súťaži) a osem strieborných priečok (z toho sedem v samostatnej slovenskej súťaži).

O bronz sa v sezóne 2015/2016 zaslúžili:
brankári: Marcel Melicherčík, Tomáš Halász a Dominik Riečický,
obrancovia: Juraj Cebák, Martin Dudáš, Radek Deyl, Ivan Jankovič, Miroslav Macejko, Peter Mikuš, Branislav Pavúk a Eduard Šedivý, 
útočníci: Marek Bartánus, Peter Bartoš, Jiří Bicek, Peter Boltun, Matej Češík, Tomáš Hričina, Tomáš Hrnka, Matúš Chovan, Richard Jenčík, Adam Lapšanský, Richard Lelkeš, Juraj Milý, Gabriel Spilar, Jakub Suja, Dávid Šoltés a Tibor Varga.
Tréneri: Peter Oremus a Roman Šimíček, Rostislav Čada a Marcel Šimurda
Prezident: Juraj Mondík, generálny manažér: Juraj Bakoš, športový manažér: Pavol Zubek