Už dvakrát sme vám, fanúšikom Oceliarov, ponúkli zhodnotenie priebehu sezóny pohľadom športového riaditeľa a zároveň hlavného trénera nášho celku. Inak tomu nie je ani teraz a Jan Štastný opäť zodpovedal otázky z rôznych oblastí. V nasledujúcich riadkoch detailne zhodnotíme prvých päť duelov prebiehajúceho ročníka a momentálnu situáciu v klube.

Poďme si v úvode zhodnotiť uplynulý mesiac všeobecne z tímového hľadiska. Päť zápasov, dve výhry, dve prehry, jedna po predĺžení. Celkovo zisk sedem bodov. Vládne po takomto priebehu s úvodom ročníka spokojnosť?

Pripravovali sme sa na prvý zápas sezóny, kedy nás zastavila povinná karanténa a nákaza koronavírusom,  no na druhej strane sme vedeli, že čím skôr to príde, tým lepšie pre nás. Sme preto radi, že to už máme za sebou. S výnimkou jedného-dvoch hráčov bol priebeh ochorenia bezpríznakový.

Absolvovali sme tri tréningy a vstúpili sme do prvého zápasu. Narazili sme na rozohraný Zvolen, kde bola naša nezohranosť riadne citeľná a stanovený herný koncept sa nám nedarilo plniť. Bolo to zapríčinené aj tým, že sme trénovali krátko a do hráčov sme nedokázali dostať systém tak, ako sme si predstavovali. Aj keď výsledok vyzeral okrajovo hrôzostrašne, mužstvo ukázalo morálnu silu a charakter, dostalo sa do zápasu a nakoniec z toho bol „prijateľný výsledok“ 5:3.

S Miškovcom bol náš herný prejav oproti Zvolenu odlišný, a vďaka zodpovednému výkonu si šlo mužstvo za  víťazstvom. Víťazstvo určite pomohlo po psychickej stránke a povzbudilo mužstvo do ďalšej práce.

Michalovce sú momentálne veľmi ťažkým súperom, ale my sme si na nich verili. Hrali sme proti nim veľmi dobre, avšak paradoxne to, čo sa nám nedarilo v príprave, sa potvrdilo v zápase – inkasovali sme tri góly a museli sme to dobiehať. Opäť sme sa charakterom a poctivou prácou vrátili do zápasu a verili sme vo víťazstvo v predĺžení alebo na nájazdy. Žiaľ, prišiel faul, ktorý by asi v takomto okamihu prísť nemal a súper to so šťastím v presilovej hre využil.

V ďalšom zápase bolo potrebné poraziť Liptovský Mikuláš. Po prvýkrát sme sa ocitli v roli favorita. Ani toto stretnutie nebolo jednoduché. Ich hráči nie sú až pod takým tlakom, boli po karanténe, a tak u nás nemali čo stratiť. Vytvorili sme si streleckú prevahu, herne dominovali, no pol zápasu sa nám nedarilo skórovať a nájsť recept na výborne chytajúceho Krasanovského. Našťastie to zlomil gól Davida Růžičku a Žigu Pavlina, vďaka čomu sa tím upokojil. Jediné, čo však musíme zlepšiť  do ďalších zápasov je zvládať herný systém a disciplínu po dobu 60 minút.  Prišlo to aj v zápase s Liptákmi, dostali sme kontaktný gól a boli tam šance na to, aby ten zápas dopadol inak. Vďakabohu sme z protiútoku dali tretí gól a zápas si už postrážili, brali cenné víťazstvo.

Stále je pred nami veľa práce. Hráči sa potrebujú dostať do hernej praxe a dodržovať systém hry. Nálada v kabíne je na veľmi dobrej úrovni a teraz je iba na nás, aby sme dobrou, trpezlivou a profesionálnou prácou pomaly tím pripravovali na to, čo je pre nás najdôležitejšie – dostať pod seba túto sezónu minimálne štyri tímy a akokoľvek si zahrať play-off. Či už to bude z predkola alebo rovno, to ukáže dlhodobá časť.

V minulej sezóne sa za celý jej priebeh presadili obrancovia gólovo desaťkrát. Teraz sa im podarilo po piatich zápasoch skórovať štyrikrát a pravidelne ohrozujú bránku súpera vo veľkom množstve. Je to štýl, ktorý od mužstva vyžadujete? Aby boli obrancovia aktívnejší smerom do ofenzívy?

Ak nás minulý rok niekde tlačila topánka, tak to bolo na pozícii obrancov. Mali sme málo produktívnych bekov. Po sezóne sme si to vyhodnotili, chceli sme nájsť typologicky „moderných“ obrancov s ofenzívnym zaujatím, a samozrejme, aj hráčov s defenzívnymi vlastnosťami. Z môjho pohľadu vyzerá obrana oveľa konzistentnejšie, skúsenejšie. Na to, že sme mužstvo skladali ako jedny z posledných, máme v defenzíve veľmi dobrých hráčov. Baránek, Pavlin, Růžička, Michalčin či Deyl sú obrancovia, ktorí vedia kvalitne podporiť útok. Tomáš Slovák tam pridáva skúsenosť a poctivú prácu. Dobre sa javia aj mladí hráči - či už je to Mudrák, Novota alebo Jakub Cibák. Hovorí sa, že základom úspechu je stále brankár a obrana. Ja verím, že my máme tých správnych hráčov.

Ako veľmi príjemné prekvapenie sa zatiaľ javí český bek Marek Baránek. Aktuálne je najproduktívnejším hráčom Košíc, dokonca obsadzuje popredné priečky aj v rámci celej ligy. Prekvapil Vás istým spôsobom?

V prvom rade musím povedať, že ma prekvapilo, že žiadny tím z Česka ho nepodpísal. Poznám ho, vedel som, čo je to za hráča. Marek je stále pomerne mladý, je to presne ten spomínaný typ moderného obrancu a je podľa mňa otázka času, kedy si budeme volať s trénerom národného tímu Filipom Pešánom, s ktorým som v pravidelnom kontakte. Verím, že pokiaľ bude pracovať tak, ako pracuje, naďalej ku všetkému zodpovedne pristupovať a pridá k tomu stabilnú výkonnosť, mohlo by byť otázkou dňa, kedy bude atakovať národné mužstvo. Keď sme ho privádzali do Košíc, povedali sme si, že to je ten dôvod, kedy on dostane priestor, bude hrať kľúčovú rolu v tíme, čo sám chcel, tak sa môže stať čokoľvek a rozhodne nemusí skončiť iba pri slovenskej extralige.

Doposiaľ sedemnásť gólov a až desať rôznych strelcov. Svedčí to o veľkej vyrovnanosti kádra a sile celého mužstva? Teší Vás takáto štatistika?

Museli sme zmeniť stratégiu stavby tímu na túto sezónu. Minulý rok to bolo predovšetkým o údernej elitnej päťke, ktorá pri všetkej úcte voči ostatným hráčom dostávala ďaleko väčší priestor. Premýšľali sme ako to poskladať a volili sme tímové poňatie, čo znamená postaviť pracovitých hráčov okolo Michala Chovana. Každý má svoju úlohu a robí mi radosť, že sa každým zápasom presadí niekto iný. Poukazuje to na fakt, že sme jeden tím. Jasne sme si povedali, že dnes to nie je o žiadnej výhre kráľa strelcov. Aby sme sa dostali tam, kam chceme, potrebujeme tímový výkon a je jedno či skóruje Michal Chovan alebo hráč zo štvrtej päťky. Na mňa osobne to mužstvo pôsobí na ľade i mimo neho tak, že zvolená cesta je správna a stopercentne si za mužstvom, ktoré máme, stojím.

Premiérové góly za Oceliarov zaznamenali Martin Krasničan a Juraj Eliaš. Ako by ste zhodnotili ich výkony a celkovo vystúpenia tých mladších hráčov, prevažne hrajúcich vo štvrtej formácii?

Je to odmena za ich prácu, že vydržali a poctivo trénujú. Samozrejme, majú to strašne ťažké, pretože skočiť z juniorskej súťaže, a je jedno akej, medzi seniorov je ozaj náročné. Či už prídete do Nových Zámkov alebo Detvy, teda k súperom, ktorí sa kedysi považovali za povinné body, zrazu nastupujete proti hráčom, ktorí majú štyristo duelov v extralige a sú skúsení. Pre príklad môžem uviesť Jána Sýkoru z Detvy, ktorý momentálne hráva vo štvrtej formácii, no na svojom konte má štarty či už v českej, slovenskej extralige alebo reprezentácii. Títo chlapci sú na začiatku úplne inej etapy. Postupne zbierajú črepiny skúseností a ligové štarty. Na druhú stranu, kedy inokedy dať týmto chalanom šancu, ak nie v tejto „zvláštnej“ sezóne bez zostupu. Príde mi logickejšie zapájať mladých slovenských hráčov, než sem ťahať cudzincov. Hlásia sa sem síce zámorskí hráči, ale podľa môjho názoru by kluby ako HC Košice alebo Slovan Bratislava  mali predovšetkým zapájať do tímu slovenských hráčov s možnosťou  atakovať reprezentačný dres Slovenska. Našou úlohou je vychovávať hráčov pre tunajší hokej. Naviac pre túto chvíľu ani neviem, či sa dohrá sezóna a pokiaľ by sme na 100% percent vedeli, že áno, viem si predstaviť, že jedného kanadského hráča, resp. strelca by sme angažovali, pokiaľ nám to dovolia finančné možnosti.

Mohli by sme povedať, že zloženie jednotlivých formácii sa mení len minimálne. Tretia lajna v zložení Belluš – Eliaš – Jenyš spolu nastupuje od samého úvodu, podobne je to však aj pri ostatných. Chcete to takto udržiavať počas celého ročníka, aby si na seba hráči zvykli?

Hľadáme typologických hráčov k sebe. Napríklad táto lajna sú to silové typy hráčov, typická tretia nepríjemná formácia, ktorá by mala súperom brať energiu, mať stabilný výkon a udržať hru, ktorú si predstavujeme. Určite je stále príjemnejšie, ak sú päťky stabilnejšie, no na druhú stranu vieme, že v hokeji sa môže stať čokoľvek a rozhodne sa nebránim tomu rotovať hráčov v prípade, že tím bude potrebovať impulz. Výhodou je, že máme, na zopár výnimiek, vyrovnaných hráčov, ktorí môžu ako prvú, tak štvrtú lajnu.

Medzi tri žrde bol zatiaľ do všetkých zápasov nasadzovaný Jakub Sedláček. Vyhovuje mu maximálne možné herné vyťaženie?

V prvom rade chcem povedať, že Jakub Sedláček má našu stopercentnú dôveru. Je to naša jednotka, my sme si ho vybrali a veríme, že on je ten, kto nás dotlačí k tomu, čo si všetci prajeme. Samozrejme, začiatok pre neho nebol úplne jednoduchý. Posledné dve sezóny nebol jasnou jednotkou, striedal sa v bránke Sparty. Bude potrebovať trochu viac pokoja a zápasového rytmu. Vidím, aký je to profesionál na ľade i mimo neho, ako sa pripravuje. Je len otázkou času, kedy sa do toho dostane. Chytá veľmi dobre, má smolu, že niekedy dostáva góly, aj keď v správnej pozícii je, jednoducho ho netrafia. Kto sa však trochu pohybuje v tejto oblasti a hokeju rozumie tak vie, že taký je to šport. Ide o detaily a on ešte ukáže, čo v ňom je.

Môžeme prejsť k otázke zdravotného stavu hráčov. Sú všetci zdravotne v poriadku alebo sa budete musieť v najbližšom období zaobísť bez niektorých mien?

Občas sa vyskytnú drobnejšie zdravotné problémy, ktoré však nie sú vážnejšieho charakteru. Potom sú tam nejaké drobnejšie záležitosti, ale inak to nie je nič vážne. Pozitívnou správou je, že Filip Vrábeľ už trénuje.

Pomerne čerstvou informáciou je, že klub po vzájomnej dohode rozviazal zmluvu s Janom Havlom, čím počet legionárov klesol na číslo sedem, teda maximálny povolený počet. Pracuje klub na získaní náhrady alebo to nie je v tomto momente potrebné?

Honzovi ďakujeme za to, že do toho s nami v neľahkej situácii šiel. Mal trošičku smolu. Hneď keď prišiel ochorel, potom ho dostihol COVID a mimo toho riešil nejaké osobné veci. Sľúbili sme, že sa k tomu nijak viac vyjadrovať nebudeme. Bol spokojný, chcel sa pobiť o svoje miesto, ale hokej prináša rôzne situácie a rozhodnutia. Ja to jeho rozhodnutie plne rešpektujem. Pokiaľ bude ešte niekedy hrať hokej na profesionálnej úrovni, tak mu prajem všetko najlepšie.

Čo sa týka jeho náhrady, keď odišiel, do obrany sme priviedli Christiána Michalčina. V tejto chvíli pracujeme na príchode jedného skúsenejšieho útočníka na pozíciu centra. Na tomto poste nás trochu tlačí topánka, a to aj vzhľadom na možný odchod Martina Pospíšila po Novom roku.

Čaká nás pomerne turbulentné obdobie, veľký počet zápasov za pomerne krátky čas. Zohrá v tomto prípade výhodu, že až päť z najbližších šiestich duelov odohráme doma?

Môže to byť výhoda, pokiaľ tie zápasy zvládneme. Môže to byť nevýhoda, pokiaľ ich nezvládneme. Na druhú stranu v tejto chvíli hráme bez divákov a je de facto jedno či hráme doma alebo vonku. Pozeráme sa na to tak, že sme radi za možnosť hrať. Bola to pre nás taká skúška, keď sme sedeli doma zavretí v karanténe a ostatné tímy sledovali v akcii len prostredníctvom televízie. Do každého zápasu ideme s cieľom bojovať za košický dres, za našich fanúšikov. Chceme získavať body, aby sme v konečnom zúčtovaní boli tam, kde byť chceme – akokoľvek sa dostať a zahrať play-off.