Po minuloročnej predčasne ukončenej sezóne došlo v kádri Oceliarov k výraznej hráčskej obmene. Svoje pôsobiská zmenilo viacero kľúčových hokejistov, no niektorí sa aj navzdory ťažkej finančnej situácii a omladeniu kabíny rozhodli pokračovať v našom klube. Jedným z nich je skúsený 32-ročný obranca David Růžička. Sympatický bek oblieka dres HC Košice momentálne už druhý ročník a to, že patrí k lídrom tímu, nám dokazuje v každom jednom zápase.

Štart hokejovej kariéry

David je produktom známej kladenskej hokejovej školy a do jej štruktúr sa zapísal najmä z toho dôvodu, že najdynamickejší kolektívny šport vykonávala aj jedna z jeho najbližších osôb. „K hokeju ma priviedli rodičia, predovšetkým otec, ktorý ho v minulosti aj hrával. Z tohto pohľadu to v podstate bola len otázka času, kedy s ním začnem ja,“ stručne skonštatoval príčinu svojho začiatku. Ako to však v živote chodí, nie vždy preskočí iskra hneď na prvý pohľad, inak tomu nebolo ani v tomto „vzťahu“, čo opísal takto. „Najprv ma to nebavilo, ale neskôr nastal zlom, hokej som si obľúbil a od toho momentu ma neskutočne napĺňa.“ Množstvo detí zvykne vykonávať súčasne viacero športov, aby si jednak rozšírili svoje obzory a v druhom rade, aby sa neskôr mohli rozhodnúť, ktorému sa chcú venovať naďalej a na vyššej úrovni. V prípade rodáka z Kladna tomu tak nebolo. „Nemal som žiadnu vedľajšiu pohybovú aktivitu, hokeju som sa venoval na 100 % a všetko ostatné išlo bokom,“ reaguje na otázku či sa počas dospievania pokúšal angažovať aj v iných športoch.

Národný tím

Reprezentovať svoju krajinu, či už v mládežníckych kategóriách, alebo v tej mužskej, je snom nejedného hokejistu. Nie všetci dostanú možnosť obliecť si dres národného tímu. Svojou tvrdou prácou a drinou sa to však nášmu obrancovi podarilo. Dokopy odohral 64 zápasov v českej mládežníckej reprezentácii - U16, U18, U20. Z toho 14 z nich odohral na dvoch majstrovstvách sveta v kategórii dorastu, pričom v roku 2006 sa spolu so svojimi rovesníkmi tešil zo zisku bronzovej medaile. Bolo to síce už pred vyše desaťročím, no na tieto časy má veľmi dobré spomienky. „Či už ide o prípravný zápas alebo účasť na záverečnom podujatí, vždy je perfektné reprezentovať svoju vlasť. Konkrétne tie dve majstrovstvá sveta som si nesmierne užil, mal som možnosť hrať proti hokejistom, ktorí momentálne patria k svetovej špičke a získal som množstvo cenných skúsenosti do ďalšej kariéry,“ nostalgicky spomína.

Seniorská kariéra

Česká najvyššia hokejová súťaž je považovaná za jednu z najkvalitnejších v Európe a je obdivuhodné, ak sa niekomu do nej podarí dostať ešte pred dovŕšením plnoletosti. David Růžička je jedným z tých, ktorému sa to podarilo, a to vo veku 17 rokov a 329 dní v zápase proti Litvínovu 31. 1. 2006. „V tej dobe to bolo tak, že o zostupujúcom už bolo rozhodnuté, Kladno uvoľnilo niektorých starších hráčov do poprednejších tímov, ktoré mali šancu uspieť v play-off a nám mladým dali šancu zahrať si v A-tíme,“ udáva situáciu okolo svojej premiéry na pravú mieru a dopĺňa, „určite tam bola istá nervozita pred začiatkom stretnutia, ale tá zo mňa opadla už po prvom striedaní. Snažil som sa si to užiť a bol som vďačný za takúto príležitosť.“

Vo svojom materskom klube pôsobil robustný bek od svojich začiatkov až do konca sezóny 2016/2017. Síce bol počas tohto obdobia na niekoľkých hosťovaniach v nižšej českej súťaží, ale stále bol kmeňovým hráčom Kladna. Stredočesi si za ten čas prešli viacerými krízami a problémami, ktoré vyústili až do zostupu z extraligy v ročníku 2013/2014. „Vždy je pozitívum pre hráča, ak pôsobí doma, mne sa darilo takto fungovať pomerne dlho a určite by som to rád zažil ešte raz. V klube sme zažili aj pekné chvíle, keď sme napríklad postúpili do štvrťfinále play-off v ročníku 2012/2013, žiaľ, zažil som tam aj ten zostup. Zo začiatku si to človek neuvedomuje, ale postupom času zistí, že na tej nižšej úrovni už nie je toľko na očiach,“ odpovedá na otázku tykajúcu sa hodnotenia jeho dlhého pôsobenia v rodnom meste. V druhej českej najvyššej súťaži strávil celé tri sezóny, avšak podľa jeho slov mu viac vyhovovala tamojšia extraliga. „Prvá liga je veľmi nevyspytateľná a hlavne menej taktická, čo mne osobne nesedí,“ krátko a výstižne konštatuje.

Odchod z domova

Niekdajší český mládežnícky reprezentant sa rozhodol pre kariérnu zmenu po konci ročníka 2016/2017 a za svoje nové pôsobisko si zvolil pomerne prekvapivú destináciu, jeho kroky zaviedli do bieloruského Soligorsku. „Po sezóne mi Kladno predložilo ponuku, ktorá sa prakticky nedala prijať. Nebola pre mňa lákavá, naopak, zmluva, ktorú mi ponúkali v Bielorusku, bola pre mňa v tom čase najatraktívnejšia. Vyskúšal som si ruský typ hokeja, ktorý sa hrá na veľkých ľadových plochách podobných tej, akú máme v Steel aréne. To mi vyhovuje, pretože mám rád, keď ja na ľade viac priestoru,“ približuje dôvody svojho odchodu zo stredočeskej metropoly a dodáva, „Bola to pre mňa ďalšia výborná skúsenosť z hokejového a taktiež osobného hľadiska.“

Slovenská etapa

Pre Davida Růžičku je aktuálna sezóna v poradí už treťou na slovenských klziskách. Svoju púť začal pod Pustým hradom, kam prišiel v lete 2018, strávil tam iba rok a následne nabral smer Košice. Príčin, prečo sa rozhodol pre prestup zo Zvolena do nášho klubu bolo viacero a priamo ich pomenoval. „Jedným z dôvodov bola vízia pána Šťastného, ktorý mi jasne povedal, čo odo mňa očakáva, sľúbil mi hernú vyťaženosť a hlavne HC Košice sú v Európe stále veľkým pojmom, je to jeden z najlepších klubov v Čechách aj na Slovensku, je tu výborne zázemie, takže preto som sa rozhodol prísť sem.“ Síce sa finančná situácia v klube Oceliarov medzi sezónami výrazne zhoršila, 192-centrimetrový Čech sa aj napriek tomu rozhodol od nás neodísť. „Mal som na stole približne 5 ponúk z Tipos extraligy a z iných európskych líg, ale čakal som ďalej, ako sa vyvinie situácia v Košiciach, pretože som registroval záujem z ich strany. Síce boli niektoré zmluvy od iných družstiev o trošku atraktívnejšie, ale na druhú stranu sa mi nechce každý rok sťahovať niekam inam, rovnako som si uvedomoval, že v rámci tímu už tu mám vybudovanú nejakú pozíciu,“ reaguje na margo toho, čo ho primälo ostať v metropole východného Slovenska.

Rozpočet na prebiehajúci ročník je výrazne nižší ako v minulom roku. Pochopiteľne, z tohto obmedzenia vyplynulo výrazné obmenenie hráčskeho kádra. Náš tím je výrazne vekovo mladší, čo môže prospievať najmä vyššej intenzite tréningov, čo svojimi slovami potvrdzuje aj David. „Omnoho lepšie sa pracuje v družstve s mladými hráčmi, než v celku, ktorý je preplnený hviezdami.“ V predčasne ukončenej sezóne 2019/2020 dokázal ľavoruký bek v 54 zápasoch nazbierať okrúhlych 20 kanadských bodov a bol naším najproduktívnejším hráčom zo zadných radov, v tomto ročníku ich má na svojom konte po 20 stretnutiach 13 a má nakročené k tomu, aby svoju minuloročnú métu prekonal. Vo Zvolene získal status skôr klasického obrancu, no v našom klube môžeme sledovať, že tomu zrejme tak nebude. Na našu otázku, za aký typ beka sa považuje, odpovedal jednoznačne. „Pod Pustým hradom som sa mal zásadne venovať obrane, ale inak som dlhé roky bol členom presilovkovej formácie v Kladne aj v Soligorsku. Po tej sezóne vo Zvolene to mohlo síce vyznieť, že nepodporujem veľmi útočnú fázu, ale osobne som sa vždy považoval za ofenzívne ladeného obrancu.“

Najväčší zabávač

Síce jeho robustná postava pôsobí drsne, avšak práve on je ten, kto je v rámci šatne považovaný za najväčšieho tvorcu dobrej nálady. Nie všetci majú taký vrodený dar humoru, no my sme sa ho opýtali na recept jeho pravidelnej veselosti. „Ja si rád spievam, vždy, keď idem autom, mám z neho skôr také provizórne nahrávacie štúdio, a to mi vie poriadne zdvihnúť náladu,“ s úsmevom konštatuje.

Samozrejme, nikto nemá vždy len veselú náladu a z času na čas prídu aj v Davidom živote momenty, ktoré ho vedia vyviesť z miery (a netýkajú sa zápasu). „To je tiež za volantom, keď niekto šoféruje úplne nevhodne, to ma vie vytočiť najviac,“ pohotovo reaguje.

Tímové a osobné ambície

Po 20 odohraných zápasoch okupujeme v tabuľke piatu priečku s 32 bodmi. Keď zoberieme do úvahy, za akých okolností sme vstupovali do aktuálnej sezóny, môžeme skonštatovať, že sa nachádzame na veľmi slušnej pozícii. Síce nás mierne pribrzdila piatková prehra s Detvou, ale momentálne máme slušnú fazónu. S priaznivými výsledkami, pochopiteľne, prichádzajú aj vyššie očakávania od fanúšikov. „Musíme naďalej trénovať naplno ako doteraz, pretože to sa nám zaručene v priebehu ročníka vráti,“ pokorne a stručne hovorí, ako si udržať nastavenú výkonnosť a dodáva, „Možno je lepšie byť outsiderom než ašpirantom na titul, lebo postavenie favorita často zväzuje ruky a myslím si, že sezóna môže nakoniec skončiť úplne inak, ako všetci predpokladali.“

Skúsený 32-ročný hokejista určite nemá také vysoké individuálne ambície ako 20-ročný mladík, ale aj on má sny, ktoré by si do konca svojej kariéry ešte chcel splniť. „Určite by som chcel vyhrať nejaký klubový titul, pretože ešte som žiaden nezískal a v mojom veku už nepociťujem potrebu prebojovať sa do prestížnych líg, ale skôr ten tímový úspech by ma viac potešil. Taktiež by som chcel, keby moje zatiaľ nenarodené deti (smiech), ktoré verím, že čoskoro prídu, mali možnosť vidieť ma na ľade a aby raz tiež hrali hokej,“ odpovedá ohľadom jeho osobných cieľov do budúcna.

Odkaz fanúšikom

„Držte nám palce aj naďalej, my sa budeme snažiť hrať čo najlepší hokej a tešíme sa na moment, keď nás budete môcť prísť podporiť priamo do Steel arény.“

Touto cestou by sme chceli poďakovať Davidovi Růžičkovi za poskytnutie rozhovoru a prajeme všetko len to najlepšie v súkromnom aj hokejovom živote!

HC KE Media (Sch)