Posledná rozlúčka s Ivanom Labanským dnes o 12.50
V sobotu 9. 1. 2021 nás vo veku nedožitých 79 rokov opustil dlhoročný tréner, funkcionár, hokejový odborník a historik Ivan Labanský. Úprimnú sústrasť pozostalým, česť jeho pamiatke. Termín poslednej rozlúčky zverejníme v tomto článku.
Ivan Labanský si svojimi zásluhami a vášňou pre košický hokej vyslúžil miesto v nedávno publikovanej knihe Jozefa Mazára pod názvom Legendy hokejových Košíc . Celú kapitolu autor zverejnil na stránke Športlandia, kde taktiež pridal nekrológ.
Dlhé roky, ešte keď v Košiciach stál starý zimný štadión s prívlastkom stodola, akoby patril do jeho inventáru.
Stretnúť ho tam sa dalo od rána do neskorého večera. Vždy len v teplákoch a bunde, pripraveného obuť si korčule a vbehnúť na ľadovú plochu.
Jeho úloha bola naučiť tých najmladších základy hokejovej abecedy.
Ivan Labanský nemal za sebou úspešnú hráčsku kariéru ako mnohí jeho kolegovia, ktorí začali s trénerskou prácou medzi deťmi.
Hokej hrával ešte na otvorených klziskách. V drese košickej Lokomotívy to dotiahol iba do krajských majstrovstiev.
S košickými dorastencami vyhral dva tituly
S Lokomotívou prešiel ešte do novovzniknutej Dukly Košice, ale ihneď po skončení hráčskej činnosti v roku 1964 začal pracovať pri mládežníckych družstvách.
Postupne prešiel všetkými vekovými kategóriami – od prípravky až po starších dorastencov. Tí sa pod vedením Labanského päťkrát prebojovali do federálneho finále.
Na Slovensku v kategórii mladších i starších dorastencov získali jeho zverenci po dva majstrovské tituly.
Prešovský rodák to ako tréner dotiahol až do reprezentácie. Ako asistent prešiel výbermi Československa od 16 do 18 rokov a na vrcholných podujatiach viedol v rokoch 1990 až 1996 slovenský tím do 18 rokov.
Získal viacero ocenení
Niektorí jeho zverenci to do dotiahli až k medailám zo svetových seniorských šampionátov.
V roku 1995 v Senici na ME hokejistov do 18 rokov spolu s Petrom Bohunickým formovali takých hráčov ako Országh, Handzuš, Lintner, Rastislav Pavlikovský, Somík, Vaic, Döme, Podkonický, Ďurčo, Cisár či Barto.
Slovenský zväz ľadového hokeja mu v roku 2009 udelil Zlatý odznak za prínos hokeju.
Za dlhodobú prácu a prínos pre rozvoj olympijského a športového hnutia ho ocenil aj Slovenský olympijský a športový výbor Bronzovým odznakom.
Za prácu pre košický hokej mu udelili aj plaketu primátora Košíc.
(zdroj: Korzár)
Opustila nás vzácna hokejová osobnosť - Ivan Labanský!
Veľmi smutnú správu do Športovej agentúry Dukla oznámili výkonný riaditeľ HC Košice Miloslav Klíma a riaditeľ marketingu tohto známeho hokejového klubu nielen u nás, ale aj v zahraničí, Stanislav Mucha.
Vzácna hokejová osobnosť, Ivan Labanský, už nie je medzi nami živý, spomedzi hokejových odborníkov i historikov ho z našich radov na tejto zemi vytrhla navždy smrť. Len nedávno bola za jeho výdatnej pomoci dokončená a vyprevadená k čitateľovi kniha o hokejovej histórii Košíc pod názvom: Legendy hokejových Košíc.
Bol to práve Ivan Labanský, ktorý, ako posledný živý recenzent a nebojíme sa napísať, azda najdôslednejší, históriou isto najviac podkutý kronikár košického hokeja, pred jej odovzdaním do tlače vtedy v košickom hoteli Glória položil rukopis na stôl so slovami:
„Bodaj by sme sa takto dokázali v Košiciach všetci spájať pre krásu, čaro ale aj ďalšie hokejové víťazstvá Košíc, aké sme registrovali od jeho vzniku.“
Vtedy sme sa ho opýtali či to máme do spomenutej publikácie dopísať. A on, ako vždy, skromne poznamenal: „Vôbec to nie je potrebné. Som pri hokeji jeden z mnohých, zbieraním dôležitých faktov, presných mien a priezvisk, ktoré zdobili náš košický, ba i československý a v niektorých prípadoch aj svetový hokej priamo na ľade, som plnil iba svoje životné poslanie.“
Dostatočný dôkaz, že sa nikdy nedožadoval uznania. Naopak, patril medzi tých, ktorí vedeli mladých hokejistov a začínajúcich funkcionárov správne motivovať, u ľudí vôbec prebúdzať súcit.
Zaujímavý názor pri písaní tohto nekrológu o ňom povedal autor spomínanej knižky: Legendy hokejových Košíc slovami.
„Pánovi Ivanovi Labanskému, ktorý sa narodil 19. októbra 1942 v Prešove a detstvo prežil v Kysaku, o ktorom je v oveľa širších súvislostiach napísané mnohé na stránkach spomínanej knihy, záležalo, aby aj pri hokeji ľudia ukazovali príkladom a hlavne výsledkami svojej práce stupeň vlastnej človečiny, prezentovali sa kvalitou vlastnej roboty. Kto sa takými krokmi aj pri hokeji dokázal či dokáže prezentovať, bude mať úžasný podiel na veľkých úspechoch nášho hokeja. Je dobré, že v Košiciach história takých ľudí pozná. V úlohe špičkových hokejistov, trénerov či robotníkov z nezastupiteľného hokejového pozadia. Rovnako však aj sféry zdravotnej, fyzioterapeutickej, ba zabúdať nesmieme ani veľkú rodinu vyspelého hokejového obecenstva košického hokeja. Je nás na tisíce zo spomenutého košatého hokejového stromu Košíc i celého nášho regiónu. Ešte viac je nás pri hokeji z celého sveta. Nie je podľa mňa ani tak dôležité podčiarkovať čo tam robíme, ale hlavne ako to robíme a kde je pri našej hokejovej práci naše vlastné hokejové srdiečko.“
Česť pamiatke takej vzácnej osobnosti nášho hokeja, ktorá nás opustila včera nečakane, prináhle!
Nech ostane v mysliach všetkých, nech budú jeho postoje a výsledky jeho hokejovej práce na večnosť odkazom zdravej a úspešnej hokejovej reality !
Nech mu je naša zem ľahká!
Jozef Mazár
portál Športlandia
GALÉRIA
