HC Košice pokračuje v zbrojení na novú sezónu. Do známeho prostredia sa po štyroch sezónach vracia skúsený tridsaťštyriročný útočník Marek Bartánus. Držiteľa piatich majstrovských titulov, z toho dvoch s Košicami, sme tesne po podpise kontraktu s novým zamestnávateľom vyspovedali.

Ako sa zrodil Váš prestup do HC Košice?

„Oslovil ma Gabriel Spilar a predstavil mi víziu, ako chcú pracovať do budúcnosti s manažmentom a po niekoľkých debatách som usúdil, že bude fajn vrátiť sa domov. Koniec-koncov, aj z Gabyho, celého manažmentu a vedenia cítim snahu niečo dokázať v budúcej sezóne. Skladba tímu vyzerá z môjho pohľadu taktiež veľmi dobre. Ja sa veľmi teším, že sa po rokoch môžem opäť vrátiť domov a že tu môžem pôsobiť.“

Mali ste aj iné ponuky? Čo rozhodlo v prospech Košíc?

„Mal som aj iné ponuky, ale akonáhle sme sa začali intenzívnejšie rozprávať s Košicami, tak už to bola pre mňa viac-menej jediná cesta, vrátiť sa po tých rokoch domov a pôsobiť doma.“

Bol jedným z faktorov, ktorý zavážil, aj fakt, že sa bude oslavovať storočnica?

„Samozrejme, myslím si, že je to veľká výzva pre celý klub niečo dosiahnuť. Musím povedať, že som veľmi spokojný a príjemne prekvapený, ako k tomu pristupujú. Ako som už povedal, Gaby s vedením a marketingom odvádzajú perfektnú robotu. Myslím, že tie mená, ktoré sem prichádzajú, tak spolu vytvoríme dobrú partiu a môžeme niečo dosiahnuť.“

Michalovce, z ktorých prichádzate, taktiež netaja v nasledujúcej sezóne vysoké ambície. Nelákalo Vás preto ostať na Zemplíne a pokúsiť sa ísť ešte vyššie ako v tejto sezóne?

„Samozrejme, s jedlom rastie chuť, čo sa týka Michaloviec. Dá sa povedať, že minulý rok boli ešte nováčik v lige, boli sme tam druhý rok a dosiahli sme krásny úspech, takže vďaka vedeniu, ale pre mňa začala nová kapitola teraz v Košiciach a sústredím sa na to, čo bude.“

Rozprávali ste sa už s Gabrielom Spilarom, aká bude Vaša pozícia v mužstve? Čo sa od Vás bude očakávať?

„S Gabrielom som sa o tom rozprával, dnes som sa dokonca stretol aj s trénermi. Jasné, že sme nejaké veci prediskutovali. Budem mať za úlohu stmeliť to v kabíne, aby sme boli partia, aby bola pokora, aby sme bojovali na ľade, aby to nevyzeralo, že je niečo odovzdané. Koniec-koncov, s mojimi skúsenosťami, chcem ich predať mladším chlapcom, predsa len nastupuje nová éra šikovných chlapcov. Chcem im pomôcť k tomu, aby sa niekde odrazili. Samozrejme, záleží to od nich, ale budem sa im snažiť pomáhať.“

Aké sú Vaše osobné a tímové očakávania do novej sezóny?

„Čím som starší, tým viac sa moje hodnoty menia, ale určite chcem odohrať kompletnú sezónu bez nejakého vážnejšieho zranenia. Taktiež, aby sa nám darilo ako kolektívu a aby sme Košice dostali tam, kam patria. To bude tímový cieľ. Ako vravím, z osobných cieľov si najmä želám, aby sa mi len vyhýbali zranenia. To budem rád a vďačný.“

Ste si vedomý, že po dlhých obdobiach medailového sucha v Košiciach budú fanúšikovia, aj s prihliadnutím na storočnicu, očakávať výrazný úspech?

„V prvom rade pevne verím, že už obmedzenia na tribúnach nebudú a konečne budeme hrať pred fanúšikmi, predsa, pre nás to nie je príjemné, keď je hala prázdna. V Košiciach ešte za éry, keď som tu hral ja, bol každý rok tlak na medailu a myslím si, že sa to nezmenilo. Košice sú bašta hokeja a jednoducho si zaslúžia mať nejaké úspechy. Teraz bola doba, keď to nešlo, ale ja si myslím, ako som už spomenul, že Gaby s vedením urobili nejaké kroky, ktoré môžu pomôcť, aby sa úspech dostavil. Samozrejme, teraz pred sezónou nemôžeme hovoriť o titule, lebo nás čaká veľmi veľa práce. Každý to, samozrejme, máme v hlave, ale my sa s tým musíme vyrovnať. Je to veľkoklub a takto to chodí všade na celom svete, nielen v Košiciach.“

Na trénerskom poste povedie mužstvo dvojica Fínov. Vy máte s fínskym trénerom čerstvé skúsenosti práve z Michaloviec. Čo od nich teda očakávate? Aké prvky prinesú do košického hokeja?

„Títo zahraniční tréneri prinášajú vždy niečo nové. Je to taký trend vo svete, nielen na Slovensku, že dobrí tréneri rotujú. Od fínskej školy, po tých mojich skúsenostiach, môžeme očakávať hokej, ktorý bude založený na korčuľovaní, či už to bude perfektné vracanie sa do tretiny alebo napádanie. Veľa sa bude korčuľovať aj na tréningu. Najdôležitejšie bude rozložiť sily na celú sezónu, náš vrchol prichádza až v play-off, takže nejako neprevariť jednu-dve päťky v základnej časti a potom v play-off vybuchnúť. Mal som možnosť rozprávať sa s trénermi a chcú to hrať na štyri päťky, čo sa mne veľmi páči. Ako som už povedal, náš vrchol príde v play-off, nie v základnej časti. Ale aj v základnej časti sa treba, samozrejme, držať hore, aby tam bola výhoda domáceho prostredia pred play-off.“

V metropole východu ste už pôsobili. S Košicami ste vybojovali aj dva majstrovské tituly. Prvý v sezóne 2013/2014, druhý v ročníku 2014/2015. Ako si na tieto úspechy spätne spomínate?

„Ja na to vždy spomínam s radosťou. V prvom rade sme boli vždy parádna partia. V kabíne bolo veľa srandy, ale na druhej strane sme vedeli dať všetci dole hlavy a zabrať poriadne. Určite by som bol rád, ak by sa nám aj v tejto sezóne podarilo vytvoriť zdravú partiu, ktorá si užíva hokej, ale aj tvrdo pracuje – drie. Treba bojovať jeden za druhého a potom sa dostavia  výsledky. O to je potom krajšie oslavovať s takou partiou. Ale ako vravím, nechcem predbiehať udalosti. Moje spomienky sú veľmi pekné a veľmi rád by som ich chcel zažiť zas, ale čaká nás dlhá a náročná cesta.“

V sezóne 2015/2016 ste na hrudi dokonca nosili kapitánske C-éčko. Trúfli by ste si na podobnú poctu a zároveň aj zodpovednosť v novej sezóne?

„Samozrejme, že by som si trúfol, ale či už ju dostanem alebo nie, líderskú pozíciu sa snažím robiť prirodzene a nepotrebujem k tomu C-éčko ani A-čko na drese. Či už ju dostanem alebo nie, to už nechám na niekoho iného.“

Dokopy máte na svojom konte päť majstrovských titulov. Ktorý považujete za najcennejší?

„Veľakrát som dostal túto otázku, ale ja stále hovorím, že za každý jeden som rovnako vďačný, pretože nikdy neviete, kedy môže prísť ďalší. Nemám nejaký preferovaný, za každý som rovnako rád.“

Ako zatiaľ vyzerá Vaša letná príprava?

„Štvrtý týždeň sa pripravujem spoločne s kondičnými trénermi Danielom Kičurom, Erikom Belušárom, Marošom Kolcunom, Ondrejom Tencerom a Zuzkou Tencerovou. Trénujem s chlapcami, ktorí už majú podpísané zmluvy, takže sme tu niekoľkí. Ostatní majú ešte individuálne prípravy, ale zatiaľ to ide celkom fajn. Tie letné prípravy si už užívam, keďže som v takom veku, že neviem, kedy príde posledná. Niekedy som nerád behal, cvičil, ale teraz som rád, že sa môžem stretnúť s chlapcami, dobre si zatrénovať, posrandovať a človek sa potom aj lepšie cíti.“

Takže asi súhlasíte s tvrdením, že poctivá letná príprava sa potom odrazí aj počas sezóny?

„Vždy je to tak, že zima sa ťa potom opýta, čo si robil v lete. Je to známe príslovie a fakt je to tak. Človek musí prísť pripravený už do toho predprípravného obdobia v auguste, lebo tam to už bude o niečom inom, tie objemy už budú niekde inde. Keď telo nepripravíte na záťaž, tak môže prísť ľahko k zraneniam. Tie zranenia, viem, o čom hovorím, sa môžu okolo vás motať celú sezónu a potom sa to odzrkadlí na vašich ponukách - kontraktoch. Vždy je lepšie telo pripraviť v lete, hlavne kvôli zraneniam, aby boli svaly pripravené na záťaž, ktorá príde v auguste. Keď ste dobre pripravení, tak sa cítite od začiatku sezóny výborne, takže si myslím, že základ tam musí byť každý rok.“

Odkaz fanúšikom: „V prvom rade, pevne verím, že nás budú môcť opäť podporovať v Steelke, pretože bez nich to nie je to pravé orechové. Určite sa nám bude hrať lepšie. No a v neposlednom rade sa budeme snažiť hrať tak, aby sme Košice dostali tam, kam patria.“

HC Košice Media Team