Porozprávali sme sa s našou novembrovou posilou. O tom, odkiaľ pochádza, aké má hokejové zázemie, štýl hry či povahu  sme sa dozvedeli počas neformálneho rozhovoru, ktorý sám hráč rád preferuje. Predstavujeme číslo 95 v kádri Oceliarov – Luca Snuggeruda.

Ako sa doposiaľ cítiš v Košiciach?

Cítim sa tu veľmi dobre. Tak tréneri, ako aj realizačný tím a hráči ma tu s radosťou privítali a dali mi pocit, že som tu želaný. Zabýval som sa tu bez problémov.

Prezrel si si mesto dostatočne na to, aby ste vedel vytýčiť, čo sa ti tu páči?

Áno. Prešiel som sa po Starom meste. Potreboval som sa odreagovať a nesedieť len v byte. Zaujímal som sa najmä o reštaurácie.

Povedz nám niečo o sebe. Odkiaľ prichádzaš? Ako si sa k hokeju dostal?

Pochádzam z Minnesoty v Spojených štátoch. K hokeju som sa dostal vďaka rodinnému zázemiu. Môj otec a jeho bratia hrávali univerzitný hokej. Strýko to dokonca dotiahol do NHL a olympijského tímu. Hrával za Buffalo Sabres, Philadelphiu Flyers a San Jose Sharks. Takže sme naozaj veľká hokejová rodina. Hokejom som bol vychovávaný a zaľúbil som sa doň hneď.

Aká je tímová chémia v Košiciach? Cítiš sa tu dobre?

Áno, ako som povedal, chalani ma tu vítali s otvorenou náručou. Je tu veľa zručných hráčov, čo je aj môj štýl hry, takže som sa do tímu adaptoval rýchlo. Je super hrať s takými hráčmi, ktorí myslia v hre dopredu. Dokážu zachytiť a predať puk tak, ako to myslím, keď rozohrávam akciu. Sňalo to zo mňa veľký tlak.

V tíme sú, dvaja Rusi, jeden Kanaďan a do tvojho príchodu sme tu mali iba jedného Američana. Zdá sa, že tvoríš s Coltonom dobrú spoločnosť.

Samozrejme. Chcem však pochváliť aj slovenských hráčov, pretože všetci vedia hovoriť dobre po anglicky. Uľahčuje to našu komunikáciu a budovanie vzťahov.

Doposiaľ si sa odprezentoval ako dobrý team-mate a líder. Je niečo, čo by si v klube chcel zmeniť alebo niečo tu zanechať?

Sústredím sa skôr na tvrdú prácu. Chcem budovať dobrý postoj v tíme, prinášať pozitívnu energiu, no predovšetkým podieľať sa na víťazstvách tímu. To je to, prečo som sem prišiel. Mali sme síce slabšie obdobie, ale urobili sme krok do správneho smeru

Na širokom európskom ľade hrávaš už dlhšie. Skús nám popísať ten rozdiel oproti zámorským rozmerom a ako to mení spôsob hry.

Je to oveľa väčšie klzisko ako naše americké. Myslím si, že aj pre Európanov je dosť veľké. Hráči musia veľmi veľa korčuľovať, no ja korčuľujem rád, takže mi to celkom sedí. Povedal by som, že je to moja najlepšia vlastnosť, takže mi to celkom vyhovuje. Košičania majú najlepších korčuliarov v lige, takže o dôvod viac, prečo prísť sem hrať.

Ako by si sa definoval v rámci hráčskeho typu.

Som schopný sa predrať k šanciam a streliť gól, no väčšinu času sa snažím hrať tak, aby prácu konal puk, nie my hráči. Ak ho viete dobre odovzdať, hráčom to uľahčuje prácu na ľade. Nedefinujem sa ako obranca alebo útočník – snažím sa hrať aj dopredu aj dozadu. Rád hrám tak, aby som sa vedel „postarať“ na ľade o seba sám. Aby som nesťažoval prácu trénerom.

Aký je tvoj hlavný cieľ v našom tíme?

S Košicami chcem vyhrať titul. Oslavujeme tu storočnicu. Vedel som o tom už predtým, než som do klubu prišiel. Je to nádherná príležitosť ako si uctiť históriu najúspešnejšieho klubu vo vašej krajine. Ako som spomínal, mali sme aj náročnejšie obdobie, no určite máme talentovaných hráčov, dobrú prípravu v tíme vďaka trénerom, organizačnému tímu a vedeniu. Jednoducho máme predpoklady na to, aby sme titul mohli získať. Nemáme z toho obavy, aj keď sme mali horšie zápasy. Dôležitejšie budú mesiace ako február a marec. V tom čase budeme opravovať chyby, ktoré sa vyskytovali, aby sme v play-off neváhali.

Čo ťa  viedlo k tomu, aby si hral hokej na Slovensku?

Asi viete, že som už predtým hrával v Bratislave za Capitals. Pred nimi som bol súčasťou rakúskeho Innsbrucku vo veľmi ofenzívnej lige. Tento štýl mi sadol, no potom som sa dopočul o Bratislave – o ich klube a meste a to ma viedlo na Slovensko. V Bratislave sa potom však stali neočakávané udalosti s Borisom (Sádeckým) a Dušanom (Pašekom) a ja som musel prehodnotiť všetky možnosti. Musel som to urobiť rýchlo, pretože hokej je mojou prácou a potom som natrafil na Košice. Povedal som si, že to je tá najlepšia príležitosť, akú som mohol dostať. Komunikoval som s Gabim (Gabrielom Spilarom), ktorý je veľmi sčítaný vo vedení a bol aj úspešným hráčom, takže vie, na čom je v klube potrebné pracovať. Volali sme niekoľkokrát s ním a Kallem Kaskinenom aj o štýle hry HC Košice. Povedal som si, že to mi vyhovuje. Napokon sa ukázalo, že to bola pravda, takže tento prestup a všetky okolnosti zapadli do seba vynikajúco.