Americký bek Colton Saucerman figuruje v košických radoch od začiatku sezóny, no napriek výkonom, ktoré predvádza na ľade si nerád dokazuje svoje úspechy sám. Rozhodli sme sa ho vám priblížiť v krátkom interview.

 

Ako si sa dostal k hokeju, kto ťa k nemu priviedol?

Lásku k hokeju som našiel už v detstve, keďže môj otec hrával tiež profesionálny hokej. Prvé korčule mi kúpil ešte predtým, než som sa narodil. Bol to asi môj osud stať sa hokejistom. Vyrastal som v štáte Colorado, kde som hrával aj mládežnícky hokej až do 17-tich. Potom som začal hrať juniorský hokej a ako každý Američan aj ten univerzitný. 4 roky som hrával za Northeastern University v NCAA predtým, než som prešiel na profesionálny hokej. Toto je moja šiesta profesionálna sezóna.

 

Čo pre teba znamená náš klub? Určite vieš, že oslavujeme 100 rokov a disponujeme bohatou históriou. Aké je to byť súčasťou takéhoto tímu?

Je to veľká česť. Bolo to pre mňa veľmi prekvapujúce, keď mi z klubu zavolali v lete. Bolo pre mňa vzrušujúce stať sa súčasťou takého historického tímu ako HC Košice. Storočnica je veľkým výročím klubu a myslím si, že dĺžime toho veľa všetkým, ktorí majú s týmto klubom niečo spoločné. Fanúšikom za ich podporu, výkonnému manažmentu za vytvorenie skvelých podmienok pre hokej a všetkým ďalším, ktorí priložili ruku k dielu.

Základná časť sa blíži ku koncu. Uvedomujeme si, že sme mali svetlé aj ťažšie obdobia, no ako by si zhodnotil situáciu HC Košice na základe niekoľkých posledných zápasov?

Úplne rozumiem fanúšikom, pretože sú veľmi vášniví, čo sa týka hokeja. Myslím si, že všetci chceme hrať pred takouto veľkou fanúšikovskou základňou a za mesto, ktoré uznáva a rešpektuje hokej. Sezóna je veľmi dlhá, víťazstvá a prehry sú stále súčasťou športu. Podľa mňa je najdôležitejšie, že hráme dobrú hru, s ktorou sa posúvame do play-off, kde sa posnažíme zahrať ten najlepší hokej, aký dokážeme.

Viacerí hráči z mužstva vrátane tvojho dobrého priateľa Luca Snuggeruda tvrdia, že tímová chémia funguje spoľahlivo. Stotožňuješ sa s týmto názorom?

Áno. S Lucom sa veľmi dopĺňame. Je to skvelý dynamický typ obrancu, ktorý nemá problém presadiť svoje ofenzívne hodnoty. Je ľahké hrať s takýmto hráčom v jednom tíme. Funguje medzi nami dobrá komunikácia. O Allanovi (McPhersonovi) môžem povedať to isté. Máme dobrý vzťah na ľade aj mimo neho. Je to podobný typ hráča ako Luc (Snuggerud). Celkovo si myslím, že naša tímová chémia je dobrá. Niekedy je ťažké dať dohromady partiu hráčov, ktorí sú v rôznych fázach svojej kariéry – chce to veľa práce, ale v našom prípade som šťastný za to, ako fungujeme a som rád, že s týmto tímom mierime nádejne do play-off.

Tréner Kaskinen často vykonáva zmeny v zostave. Ako ich vnímaš? Zvykol si hrať v obrannej dvojici s Edom (Šedivým), teraz hrávaš s Lucom (Snuggerudom). Je ťažké sa adaptovať na nového partnera?

Je to zakaždým iné. Dávame si však na zložení záležať. Trénujeme spolu a veľa komunikujeme. Sledujeme videá, na základe ktorých prispôsobujeme našu súhru. Niekedy je jednoducho potrebné pozmeniť zostavu, no je to súčasťou našej práce vedieť, že ako profesionáli nebudeme stále hrať s tými istými hráčmi vo formácii. Takže musíme byť prispôsobiví. Podľa mňa si to uvedomuje každý z tímu a vieme sa na to dobre adaptovať.

S kým si v tíme rozumieš najlepšie a prečo?

V šatni sedím najbližšie k Allanovi McPhersonovi. Denne spolu vedieme rozhovory. Allan často vtipkuje, takže spolu dobre vychádzame. Je síce introvert, no vždy ma pobaví jeho sarkazmus. Tiež sme si sadli s Edom (Šedivým), ktorý má stále úsmev na tvári a tiež vie zapotiť dobré hlášky. Veľmi si užívam prítomnosť spomínaných hráčov. Rozprávame sa aj o našich rodinách, čo je veľmi dôležité zvlášť pre nás zo zámoria, pretože naše rodiny nemajú veľa príležitostí prísť nás podporiť. Samozrejme sme v kontakte a sledujú každý náš zápas online.

Počas sezóny si Košice prešli sériami víťazstiev, ale aj prehier. Aká je tvoja psychika a koncentrácia na prácu po prehratom stretnutí?

Po každom prehratom zápase je dôležitá sebareflexia. Musíš byť k sebe veľmi úprimný a prijať kritiku k svojmu výkonu. Je to to najťažšie pre hokejistov. Výkon prehratého zápasu sa nedá zatieniť. Všetko je vidieť na videách. Nemôžeš sa pred svojimi chybami schovať. Je vždy ľahšie pripraviť sa na ďalší zápas, keď je hráč schopný prijať prehru. Je dôležitá aj krátkodobá pamäť. Nie je možné sa nechať strhnúť jednou prehrou do ďalších zápasov.

Aktuálne sa v tabuľke držíme na piatom mieste. Aké sú tvoje očakávania v tejto sezóne?

Priamo k veci – sme v hre o titul. Je to náš cieľ v tejto sezóne. Oslavujeme storočnicu, takže to bolo naším cieľom od prvého dňa. Myslím, že žiaden tím nevstupuje do sezóny bez nádeje na titul.

Aké sú z tvojho pohľadu najsilnejšie stránky mužstva a teba ako individuality?

Náš tím je zložený na zápasy play-off. Máme rýchly, dynamický a ofenzívny štýl hry. Máme skvelých gólmanov. Našou najväčšou prekážkou bude pravdepodobne naše sebavedomie. Týka sa to toho, či si uvedomíme, že sme schopní hrať hokej s akýmkoľvek iným tímom. Z osobnej stránky – som hráčom, ktorý sa snaží tímu dať energiu. Do každého zápasu vstupujem s tým, že chcem na ľade nechať to najlepšie. Samozrejme, nie každý zápas dokážem zahrať tak ako žiaden iný, no zakaždým sa to snažím dokázať. Snažím sa hrať solídne a podávať konzistentné výkony.

Čo si ochotný obetovať pre náš klub?

Pre mojich spoluhráčov by som urobil čokoľvek. Či už to znamená pobiť sa, zblokovať strely alebo aj atakovať hviezdu tímu súpera. Som typom hráča, ktorý nechce byť jednorozmerný. Cítim, že v mojom repertoári schopností sú tak ofenzívne úlohy, ako aj práca vzadu. Rád beriem na svoje ramená zodpovednosť toho, čo potrebujú moji spoluhráči, aby som spravil.

Hovoril si o tom, že budeš bojovať o titul. Chcel by si mať na pohári vygravírované svoje meno?

Veľmi túžim po tom mať svoje meno na pohári. Dôležitejšie je to však pre všetkých spoluhráčov ako tím, výkonných manažérov, ktorí obetovali veľa svojej energie a času na budovanie klubu. Nemožno zabudnúť ani na fanúšikov, ktorí sa rok čo rok objavujú na našich tribúnach. Pre týchto ľudí to znamená všetko na svete.

Dopočuli sme sa, že si ako Samson – on mal svoju silu vo vlasoch, ty ju vraj máš vo svojej brade. Plánuješ sa pred play off ešte oholiť?

Nie, neoholím sa do konca roka (smiech). Keď som sa oholil, nevybral som si svoje dobré dni. Mimo toho, je to príjemnejšie, keď ma nedráždi respirátor a vyzerá to lepšie.

Čo je na tebe unikátne?

Asi to, ako rád sa zabávam. Často sa hrám s mojím psom, beriem svoju snúbenicu na večeru, stretávam sa s priateľmi. Život je celkom krátky, takže sa snažím využiť potenciál môjho života naplno každý deň.

Čo pre teba znamená každý zápas? Máš nejaký predzápasový rituál?

Áno, celkom dosť (smiech). Som veľmi poverčivý, čo sa týka mojej dennej rutiny. Sú veci, ktoré robím stále rovnako a nikdy sa nemenia – spôsob, akým sa obliekam, určité oblečenie, ktoré nosím, čas, v ktorom vykonávam určité činnosti. Úprimne, je toho naozaj veľa. Snažím sa dostať do tej hernej nálady. Všetko to začína už ráno a sprevádza ma to mojím dňom.

Akým športom sa venuješ popri hokeji?

Som nadšeným golfistom. Golf hrávam 50 až 70-krát ročne. Tiež si občas rád zahrám tenis, no nemám nikoho, kto by ho so mnou hrával.