Utorkový večer v Steel aréne sa zaradil do kategórie pamätných. Veľký šláger medzi HC Košice a bratislavským Slovanom odštartovali slzy dojatia čerstvej sedemdesiatničky zapisovateľky Ľudmily Miľovčíkovej. Po tom, čo si z rúk Miloslava Klímu prevzala dres a narodeninovú kyticu, vhodila čestné buly a otvorila tým parádny šláger pred najvyššou extraligovou návštevou sezóny.

„Oceliari“ poháňaní 5896 divákmi sa pustili do súpera z hlavného mesta s vervou a do defenzívy tlačení hostia zaznamenali svoju prvú strelu až v pätnástej minúte.

„Prvá tretina bola z našej strany extrémne dobrá,“ ocenil výborný úvod tréner Dan Ceman. „Hrali sme prevažne v útočnom pásme a bolo smolou, že to bolo stále bez gólov. Potom sa to vyrovnalo, ale našťastie nám opäť zafungovali presilové hry. V tretej tretine sme nabrali druhý dych a zisk troch bodov sme si zaslúžili. Oceňujem výbornú atmosféru a myslím si, že ľudia si užili veľmi pekný zápas. Všetci sme si to užili a pre hráčov bolo fantastické cítiť vzrušenie z tribún.“

O prvé rozburácanie Steel arény sa postaral v 28. minúte Joona Jääskeläinen, ktorý potrestal hákovanie Branta Harrisa a strelil svoj jubilejný desiaty gól sezóny. Hostia však dokázali vyrovnať bleskovým spôsobom, keď skóroval hosťujúci kapitán Sersen.

„Ten puk asi letel mimo, ale trafil do lakťa obrancu Ferenca a zmenil smer. Na to sa už nedalo reagovať,“ poznamenal brankár Dominik Riečický, ktorý bol opäť raz veľkou oporou nášho tímu. „Riči“ zneškodnil 26 striel a skvelý bol hlavne pri dvoch tutovkách Liama Pecarara za stavu 2:1. „Zbehlo sa to rýchlo, ale našťastie ma to nejako trafilo. Potom tam mali ešte pár nepríjemných striel na teče pred bránkou, ale celkovo sme to ubránili super.“

Riečický nadviazal skvelým výkonom na predošlé vystúpenia Jaroslava Janusa a tréner Ceman tak mohol opäť raz konštatovať veľkú kvalitu brankárskeho postu. „Je to naša silná zbraň. Máme dvoch skvelých brankárov a obaja majú formu. Janusa som zažil v pozícii súpera počas jeho pôsobenia vo Fehérvári a urobil na mňa dobrý dojem. Riči chytá výborne už o môjho príchodu do Košíc a nie nadarmo je v reprezentácii. Obaja sú teda výborní a tímu to veľmi pomáha. Jaro odchytal skvelé zápasy proti Popradu a Spišskej, no Ričimu veríme úplne rovnako a absolútne som preto nepochyboval, že to proti Slovanu zvládne.“

Výkon brankára i celého tímu vyzdvihol aj kapitán Michal Chovan. Bol to práve on, kto sa postaral o víťazný gól duelu, keď v 44. minúte využil po prihrávke Colina Campbella presilovku nariadenú za príliš veľa hráčov na ľade.

„Colin ma tam našiel krásnou prihrávkou a som veľmi rád, že sme si pomohli presilovkami. Boli to veľké emócie, pretože v takej atmosfére sa ide vždy na 120 percent. Bol to tímový výkon a nevidel som tam nikoho, kto by niečo vypustil. Nikto nič nevymýšľal, hádzali sme to za obrancov, vyhrávali sme súboje a Riči bol opäť skvelý. Verím, že sme ľudí potešili a pre nás je to dôležité víťazstvo,“ zdôraznil 35-ročný center, ktorý sa postaral aj o emotívnu bodku vydareného večera. Počas záverečnej ďakovačky si pozval na ľad syna Ryana a spoločne naposledy rozburácali divákov v hale. „On to prežíva niekedy viac ako celé naše mužstvo. To je jeho život a som šťastný, že si to takto užíva. Bola to pekná bodka za krásnym večerom. Vedeli sme, že pred takou návštevou musíme zabrať naplno a verím, že si takéto návštevy užijeme častejšie.“

Takmer šesť tisíc hlasiviek dodalo našim hráčom potrebnú energiu a odmenou bol jeden z najlepších výkonov sezóny.

„Boli sme lepším tímom a víťazstvo sme si zaslúžili. Po druhej tretine to bolo otvorené a ten víťazný gól mohli dať aj oni. Podarilo sa to však nám a som rád, že sme to zvládli. Už prvý zápas na Slovane bol z našej strany výborný a teraz sme to potvrdili pred výborným publikom,“ vyslovil sa strelec tretieho gólu Radoslav Tybor, ktorý si užil takúto atmosféru prvýkrát od letného príchodu do Košíc. „Atmosféra bola neskutočná a bodaj by chodilo toľko ľudí častejšie. Veľmi nám to pomáhalo.“

Aj po súboji proti lídrovi tabuľky platí, že Košičania ešte po návrate do Steel arény nestratili na domácom ľade ani bod.

„Niektoré zápasy sme odohrali výborne už v Crow aréne, ale je jasné, že návrat do Steel arény nám veľmi pomohol. Sme veľký tím, ktorý  potrebuje veľkú halu a je vzrušujúce hrať tu. Chlapci sú profesionáli a bojovali aj v malej hale, ale tu si môžu užívať väčší komfort a hlavne oveľa väčšiu podporu divákov. Je to jeden z najkrajších štadiónov a pre nás všetkých je super, že sme späť vo svojom,“ popísal tajomstvo úspechu v Steel aréne tréner Dan Ceman.

Úspešné obdobie sa postupne premieta aj do tabuľky a po utorku už v tabuľke strácame na prvý Slovan iba tri body. Niečo také bolo ešte pred pár týždňami nepredstaviteľné.

„Ťaháme dobrú sériu a získavame body. To sa prejaví aj v tabuľke. Ja som však vravel, že máme dobrý a fungujúci tím. Vravel som to aj vtedy, keď sme boli na dne. Som rád, že sme to naštartovali a stúpame nahor. Celá liga je však nevyspytateľná a všetko sa rýchlo mení. Musíme byť teda stopercentne pripravení na každý zápas,“ upozornil Michal Chovan.

Príjemný dojem z utorkového večera znásobila ušľachtilá myšlienka, ktorá tento zápas sprevádzala. Košičania totiž nastúpili v oranžových dresoch, ktoré poputujú do dražby a výťažok venujú rodine obrancu hostí Jurajovi Valachovi. Ten sa od roku 2016 stará o predčasne narodené dvojičky Amálku a Jerguška. Chlapček prišiel na svet s vážnou diagnózou, ktorá si vyžaduje časovo aj finančne nákladné procedúry.

„Ťažko sa mi hľadajú slová, pretože je to úžasné, krásne gesto. Keď mi to prvýkrát navrhol pán Klíma, tak sa mi tlačili slzy do očí. Človek to nečaká, pretože ja nemám s košickým hokejom žiadnu spojitosť. Hokejovo som vyrastal v Topoľčanoch a Zvolene, teraz hrávam za Slovan. Je preto úžasné, že aj na východe sa nájdu ľudia, ktorí chcú pomôcť mojim deťom. V mene môjho syna sa chcem veľmi pekne poďakovať ľuďom z košického klubu. Patrí im moje veľké ďakujem,“ vyznal sa z pocitov ťažko skúšaný obranca, ktorého manželka zomrela pri pôrode.

„Juraj to nemá ľahké a sme radi, ak mu môžeme pomôcť aspoň týmto spôsobom. S chlapcami v šatni sme sa bavili aj o tom, že mu asi prispejeme aj my,“ naznačil Tybor širšiu podporu a osud Valachovej rodiny nenecháva chladným ani Riečického. „Je to krásna myšlienka a verím, že ľudia prihodia v dražbe čo najviac. Uvažujem, že sa do toho zapojím aj ja.“

V podobnom zmysle sa vyjadril aj kapitán Chovan. „Sme radi, že sme mohli takto pomôcť. Bol to super nápad a verím tomu, že to Ďurimu v jeho neľahkej situácii pomôže. Dúfam, že sa ľudia zapoja do dražby a vyzbiera sa čo najviac peňazí.“