Po dvoch prehrách prišla ideálna odpoveď. Súboj proti nebezpečnému Liptovskému Mikulášu síce nebol jednoduchý, no zverenci trénera Dana Cemana si išli trpezlivo za svojim cieľom a divákov v Steel aréne napokon potešili presvedčivým víťazstvom 5:1.

„Rešpektujeme Liptovský Mikuláš, ktorý má kvalitný tím a veľmi dobre začal sezónu. Zapracovali sme na nejakých veciach, ktoré sme chceli zlepšiť po minulom víkende. Dnes sme si vytvárali viac gólových príležitostí. Základom je však obrana a zamerali sme sa aj na to. Vieme totiž, že Mikuláš je nebezpečný v protiútokoch. Presilovky boli v dnešnom zápase kľúčové. Tešíme sa z víťazstva a už myslíme na nedeľňajší zápas," zhodnotil piatkový duel tréner Ceman.

„Bolo dôležité, aby sme sa vrátili ku svojej hre a na víťaznú cestu,“ nadviazal strelec tretieho gólu Filip Krivošík. „Proti Mikulášu to bolo dlho výsledkovo otvorené, ale zápas sme si kontrolovali. Súper hrýzol, ale my sme vedeli, že trpezlivou hrou ich zlomíme. Nechceli sme teda panikáriť a verili sme v rozhodnutie.“

Na úvodný gól Bergera z deviatej minúty odpovedal v 25. minúte Jendroľ a ako víťazný sa ukázal presný zásah Zecha po úniku v polovici stretnutia. V samotnom závere sa hostia pokúsili o hru bez brankára, no na ľad naskočili až siedmi. Namiesto dramatizácie tak prišli dva košické góly v priebehu poslednej minúty.

„Vraveli sme si, že budeme hrať až do konca a vyplatilo sa. Napokon je z toho pekný výsledok, ale toto víťazstvo je každopádne zaslúžené. Po vyrovnanej prvej tretine sme prevzali kontrolu nad zápasom. Boli sme silní v súbojoch za bránkou a napokon nám to aj napadalo,“ pochvaľoval si útočník Matúš Havrila, ktorý pečatil skóre zápasu necelé dve sekundy pred jeho koncom. Ruky nad hlavu dvíhal už v druhej tretine, no rozhodcovia jeho prvý gól neuznali pre vysokú hokejku. „Neprekvapilo ma to, pretože som mal tiež taký pocit. Stále som však veril, že gól strelím a napokon to prišlo v samotnom závere. Poviem pravdu, nepozeral som sa na časomieru. S Robom sme však dupli na bránku a napokon sme to stihli.“

Z Havrilovho gólu sa potešili aj Róbert Bačo a Vladimír Dravecký. Obaja si pripísali prvé asistencie extraligovej kariéry. Pri mene 15-ročného debutanta najprv “áčko“ nesvietilo, no dodatočne mu ho pripísali.

„Bodík potešil, ale toto je len druhoradá záležitosť. Podstatné je, že sme vyhrali a to je jediná vec, ktorá ma zaujíma. Ak mám byť úprimný, tak podľa mňa to asistencia hodná zápisu nebola,“ pousmial sa syn bývalej opory útočných radov Oceliarov. V porovnaní s otcom štartuje extraligovú kariéru oveľa skôr, veď Vlado junior má stále iba 15 rokov. „Na prvý zápas to bolo super. Boli tam aj emócie, fanúšikovia boli skvelí a keďže sme aj vyhrali, bolo to perfektné. Osobne som sa snažil ukázať v najlepšom svetle a som vďačný za každú minútu na ľade.“

Gro sezóny by mal Dravecký junior stráviť v reprezentačnej osemnástke. Extraligové skúsenosti sa však neodmietajú.

„Ja si vážim každú šancu. V osemnástke dostávam väčší priestor, ale budem rád aj za každé povolanie do košického tímu. Uvidíme, aké budú  ďalšie plány trénerov,“ zamyslel sa mladý obranca, ktorého pred extraligovým debutom upokojoval aj otec Vlado starší. „Bol jeden z prvých, kto vedel o mojom štarte. Pred zápasom sme si písali, že do toho ideme v rovnakom čase spolu a popriali sme si šťastie. Vravel mi len, aby som si to naplno užil.“

Pravda, zatiaľ čo Dravecký junior zažil ideálny večer, otec vyšiel naprázdno a jeho Třinec podľahol doma Hradcu Králové 0:5.