Vlani zažil ako kapitán Prešova obrovské sklamanie v podobe vypadnutia z Tipos extraligy. Ani táto sezóna sa pre Eduarda Šimuna neskončila podľa predstáv, od zisku prvého cenného kovu kariéry ho však delil iba kúsoček.

„Horšie bolo určite vypadnutie z ligy. To je fatálna vec. To, či skončíme tretí, alebo štvrtí, to je už v podstate jedno. História si pamätá iba majstra,“ hovorí 29-ročný topoľčiansky odchovanec. Prehra v rozhodujúcom siedmom zápase v Spišskej Novej Vsi je stále mrzutá. Obzvlášť ak bol postup reálnym a dosiahnuteľným cieľom.

„Hranica medzi úspechom a neúspechom bola veľmi krehká. Od vyrovnania v siedmom zápase a možno aj od finále nás delilo pár centimetrov. Ak sa však na to pozriem triezvo, tak súper dokázal otočiť dva zápasy a tak si to asi zaslúžil viac. Stále to však mrzí,“ priznáva Edo. On sám veril do poslednej chvíle a ešte aj počas záverečnej hry bez brankára dúfal vo vyrovnanie. „V šatni som vravel, že budeme slovenský Třinec a nejakým spôsobom to ukopeme. Nevyšlo to a pre mňa to bola prvá takáto skúsenosť. Bolestivá, ale už s tým nič nenarobíme.“

Fyzicky dobre stavaný útočník zažil každopádne svoje najdlhšie play-off a jedenásťzápasová jazda ho nabila ďalšou motiváciou do budúcnosti. Tú si aj naďalej spája s tímom „oceliarov“.

„Mojim želaním je ostať v Košiciach a splniť si tu svoj sen o majstrovskom titule. Veril som, že to príde už teraz, pretože náš tím bol neskutočne kvalitný. Mali sme v sezóne vrcholy a pády a škoda, že sme išli do play-off až zo štvrtej pozície. Ukázali sme silu kolektívu, ukázali sme silnú partiu, ale bohužiaľ to nevyšlo. Škoda, že sme to nemohli ukázať aj vo finále. Verím však, že to čo nevyšlo teraz, vyjde o rok,“ uzatvára E. Šimun.