Dva letné turnaje, dve získané trofeje. Po prvenstve na turnaji Südtirol Summer Classic v talianskom Bolzane uspeli naši chlapci aj na druhom najstaršom hokejovom turnaji starého kontinentu. Tatranský pohár získali po siedmich rokoch, celkovo desiatykrát v 77-ročnej histórii tohto podujatia.

„S prípravou musíme byť spokojní. Vyhrali sme dva turnaje a na takejto víťaznej vlne by sme chceli zotrvať aj v sezóne,“ skonštatoval spokojným tónom brankár Dominik Riečický, podľa ktorého dvíha každá vybojovaná trofej sebavedomie celého tímu. „Neberieme to preto iba ako nejaké ďalšie víťazstvo. Odohrali sme tri vyrovnané zápasy, pričom dvakrát sa rozhodovalo až v predĺžení či nájazdoch. Nebolo to teda ľahké a úroveň turnaja bola slušná. Liga sa každý rok vyrovnáva a hoci tu tentoraz neboli zahraniční súperi, ukázalo sa, že aj slovenské tímy dokážu pobaviť.“

Keď sa darí tímu, zbierajú ocenenia aj individuality. „Riči“ vychytal triumfy proti Michalovciam i Popradu a odmenou mu bola plaketa pre najlepšieho brankára turnaja.

„Potešilo to. Už si totiž ani nepamätám, kedy ma na nejakom turnaji vyhlásili za najlepšieho brankára,“ pousmial sa 32-ročný Košičan, ktorý však nebol jediným oceneným „oceliarom“. Najlepším útočníkom 77. ročníka Tatranského pohára sa stal Šimon Petráš. V troch zápasoch strelil štyri góly a pripísal si aj jednu asistenciu. „Zo začiatku prípravy to nebolo také ideálne, ale postupne si všetko sadlo a v útoku sa nám darí. Góly ma samozrejme tešia a verím, že takto gólovo naladení vstúpime aj do ostrej sezóny.“

Dvadsaťosemročný bratislavský odchovanec zažíva mimoriadne vydarený návrat do Košíc po piatich rokoch. V sezóne 2018-19 strelil iba päť gólov a vzhľadom na nižšiu minutáž sa chodil rozohrávať aj do prvoligového Humenného.

„Vtedy som mal v tíme úplne iné úlohy. Za tie roky som sa kariérne i hokejovo posunul a teraz už všetci vedia, čo odo mňa môžu očakávať. Snažím sa to potvrdzovať a pomáhať gólmi či bodmi,“ poznamenal Šimon, ktorý sa cíti v útoku s Brettom Pollockom a Danickom Martelom ako ryba vo vode. Na našu otázku, či už mal v kariére po svojom boku lepšieho nahrávača ako Pollock, odpovedal s úsmevom: „Zahraničného určite nie, ale počas mojej prvej sezóny v Trenčíne som si takto podobne rozumel s Vilom Čachom.“

Z pohľadu hodnotenia Tatranského pohára bolo jediným negatívom obrovské množstvo vylúčení. V troch zápasoch zaznamenali Košičania až 29 vylúčení a v každom svojom vystúpení čelili aj oslabeniu o dvoch hráčov. Pozitívom je, že z takého množstva oslabení inkasovali iba tri góly.

„Tie vylúčenia nás môžu v sezóne zabiť a musíme sa im vyhýbať. Aj keď to chalani bránili veľmi dobre a to je pozitívum. Rovnako tak ma teší, že si dokážeme pomôcť našimi presilovkami,“ podotkol Petráš, na ktorého nadviazal Riečický. „Verím, že sa poučíme a v sezóne bude tých oslabení oveľa menej. Vylúčenia sme bránili dobre, ale je ich naozaj veľa a komplikuje nám to život.“

Turnajové prvenstvo pod Tatrami však zároveň poukázalo aj na dôležitosť šírky kádra.  V súboji proti Popradu chýbalo až osem hráčov zo základu.

„Konkurencia posúva dopredu. V útoku je nás pretlak, ale aj tento turnaj ukázal, že je to dôležité. Chýbalo nám veľa chlapcov a aj počas sezóny môže nastať maródka. Vtedy je dôležité mať hráčov, ktorí vedia zaskočiť,“ upozornil Šimon Petráš a v súvislosti s hodnotením doterajšej prípravy doplnil. „Prebieha super a zatiaľ sa nám darí aj výsledkovo. Každý chce vyhrávať a zbierať poháre. Len v tom zotrvať aj v lige...“