Osemnásťročný obranca košických juniorov začínal na ľade ako krasokorčuliar. Prečo sa napokon rozhodol pre hokej, kto ho k nemu priviedol a akým športom sa ešte venuje? Čítajte v dotazníku s Ľubomírom Patlevičom.

Ľubo, kedy si stál prvýkrát na ľade? 
Keď som mal štyri roky, vtedy ma prihlásili rodičia na krasokorčuľovanie.

Prečo si sa tomu prestal venovať?
Ako šesťročného ma to prestalo baviť a s otcom som sa rozhodol, že vyskúšam hokej, no a odvtedy trénujem a hrám.

Bavia ťa aj nejaké iné športy? 
Rád si zahrám aj florbal a hokejbal.

Čo by si robil, ak by si nehral hokej? 
Asi by som na profesionálnej úrovni hral florbal. Baví ma to a je to hokeju veľmi podobné.

Koľko hokejok použiješ za jednu sezónu? 
Môj rekord je zatiaľ 34.

Aké je tvoje obľúbené jedlo? 
Asi to bude pizza, už len kvôli tomu, že ju nemôžem jesť tak často, ako by som chcel, preto si ju stále vychutnám.

Akú hudbu počúvaš? 
Všetko okrem slovenského rapu.

Obľúbený film? 
Project X, je to komédia, také niečo na štýl diskotéky.

Ak máš žánrovo rád komédie, ktorý film ťa najviac rozosmial? 
jednoznačne Prci prci prcičky.

Máš nejakú prezývku? 
Patle, tak ma tu všetci volajú, je to odvodené od môjho priezviska.

S kým si v kabíne najviac rozumieš? 
Viacerí sa poznáme dlhšie, ale asi to bude Kubo Študenc, Peter Eliáš, Filip Hudák.

Obľúbená farba? 
Modrá.

Ak by si vedel zmeniť jednu vec v živote, ktorá by to bola? 
Asi žiadna, som spokojný so všetkým, tak ako to je.

Aký je tvoj doteraz najkrajší hokejový zážitok? 
Bol to turnaj v Detve, kde som za jeden zápas dal šesť gólov. Vtedy som bol tuším siedmak.

Ktoré vysnívané miesto by si chcel v živote navštíviť? 
Rád by som sa niekedy išiel pozrieť do Dubaja.

Aké vlastnosti považuješ za svoje prednosti? 
Mám také dve vlastnosti, ktoré sa asi nedajú odstrániť a to je úprimnosť a občas viem, že som nemiestne namyslený (smiech).

V čom by si sa ako hokejista chcel zlepšiť? 
Niekedy sa mi naozaj nechce makať, no viem, že musím. A toto by som chcel na sebe naozaj zmeniť k lepšiemu.

Kto je tvojím hokejovým vzorom? 
Mitchell Marner z NHL.

Pozrieš si niekedy nejaký hokejový zápas? 
Málokedy, aj to nie celý. Sledujem väčšinou videá na youtube.

Máš aj obľúbený tím?
Áno, Toronto.

Čo študuješ? 
Študujem na Súkromnom športovom gymnáziu na Užhorodskej tu v Košiciach.

Ako vyzerá tvoj bežný deň? 
Klasika, ako u každého športovca – raňajkový stereotyp miešané vajíčka, škola, tréning a doma oddych.

Ako najradšej oddychuješ?
Najradšej spím a relaxujem na gauči.

Čoho sa v živote najviac bojíš? 
Otca (smiech), ale nejaký rešpekt tam, samozrejme, musí byť.

Si poverčivý? 
Nie som poverčivý, ale predzápasové rituály mávam.

Aké? 
Stále sa obliekam z ľavej strany – najprv začínam ľavou nohou, potom ľavou rukou, a aj na ľad nastupujem ľavou nohou.

Aké sú tvoje hokejové ciele? 
Chcel by som určite profesionálne hrať hokej, možno ostanem aj doma na Slovensku. Čas ukáže.

 

Dotazník s ďalším hráčom našej mládeže prinesieme opäť o týždeň.

HC KE Media Team (hal)