Košická kabína je tento rok opäť špecifická jednotným jazykom. Vedenie Oceliarov sa znovu vydalo československou cestou. Domácich hráčov tak dopĺňa značná česká enkláva, ktorej sa doposiaľ darí. Jednou z predsezónnych akvizícii HC Košice bol aj obranca Marek Baránek. S jedným z najpríjemnejších prekvapení doterajšieho priebehu ligového ročníka sme sa už tradične pozhovárali.

DROBEC SA PREMENIL NA DEFENZÍVNU OPORU

Niekoho privedú k hokeju rodičia, iní chcú nasledovať svojich starších súrodencov. Typickým príkladom druhej možnosti je Marek Baránek. Ešte sa poriadne nespamätal z toho, ako sa naučil chodiť a už v rukách držal hokejku. „Keďže môj starší brat je hokejistom, s hokejkou sa so mnou hrával už od dvoch rokov, čím mi poskytol prvý kontakt s týmto športom. Spoločne s rodičmi ma neskôr začali vodiť na hokej. Keďže ho hral on, chcel som ísť v jeho šľapajach,“ rozrozprával sa o svojich začiatkoch v úvode rozhovoru rodák z Ústi nad Labem. Svoju športovú všestrannosť a nadanie prejavoval vo viacerých oblastiach. Okrem toho, čo ho dnes profesionálne živí sa venoval aj niečomu inému. „Okolo deviatich, desiatich rokov som skúšal futbal. Lámalo sa to však okolo pätnástky, kedy mi bolo povedané, že si musím vybrať, keďže som sa z dediny dostal do mestského Ústi nad Labem. Zvažovali sme to a napokon som sa viac priklonil k hokeju.“ A spravil dobre, veď už o pár rokov neskôr patril k tomu najlepšiemu, čo český mládežnícky hokej ponúkal. Marek sa pravidelne zúčastňoval reprezentačných zrazov a najcennejší dres juniorskej kategórie obliekal prakticky nepretržite, pokiaľ mu to vek dovolil. Nie všetko však bolo tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. „Keď som okolo šestnástich rokov prestúpil z Ústi do dorastu v Litvínove, bolo veľmi náročné dostať sa do reprezentácie. Na svoj vek som nebol vôbec vyspelý, bol som strašne malý a doma som to neustále riešil. Zatiaľ čo všetci u nás boli vyspelí, ja som bol drobný a nemal takú silu,“ vysvetľuje. Genetiku a fyzické predispozície si človek nevyberá, a tak sa musel s týmto problémom popasovať sám. Chuť hrať hokej a niečo dokázať bola obrovská, preto sa nevzdal a za krátky čas to prinieslo ovocie. Neustály tréning a napredovanie bolo odmenené. „Keď som sa dostal do juniorky, hneď prvý rok som takmer polovicu sezóny vôbec nehral. Chcel som sa vrátiť domov do Ústi a dokončiť si školu. Napokon šiel hlavný kouč trénovať do „áčka“ Mostu a jeho rolu prebral doterajší asistent, ktorý mi dal obrovskú šancu. To bolo zlomové, celé sa to zmenilo, v play-off som začal bodovať a ďalší rok ma už nominovali na všetky reprezentačné zrazy. Bodkou za týmto všetkým bola účasť na majstrovstvách,“ s radosťou spomína na reprezentačné obdobie svojej profesionálnej hokejovej kariéry.

RAZ SI DOLE, RAZ HORE

Doterajší priebeh kariéry je v prípade Mareka Baránka spojený s hokejom v Litvínove. Dres tohto mužstva obliekal najskôr v rámci mládežníckych kategórii a neskôr nechýbal ani pri senioroch. Svoj prvý extraligový zápas odohral práve za Vervu. „Keď som v A-tíme Litvínova začínal, prvé dva roky bolo všetko super. Bol som mladý a hrával som, takže mi nič nechýbalo. Neskôr ma poslali na jeden a pol ročné hosťovanie do Karlových Varov, kde som rovnako dostal šancu a vrátil sa opäť o niečo skúsenejší. Počas prvej sezóny sme hrali baráž. Nasadzovaný som bol do všetkých situácií, či už šlo o presilovky alebo oslabenia. Myslel som si, že už mám vybojovanú pozíciu,“ opisuje prvé roky po prechode z juniorského hokeja medzi elitu. Ani v tomto prípade nebolo všetko úplne tak, ako by si predstavoval a do cesty prišli ďalšie prekážky. Pre každého hráča je dôležité udržiavať sa, pravidelne hrávať a nestrácať krok. Presne to sa na istý čas vytratilo. Prišiel čas reagovať. „Mal som zmluvu na dva roky, avšak počas ďalšej sezóny som hral málo, nebolo to také, ako som si predstavoval. S agentom sme sa zhodli, že bude lepšie, ak odídem skúsiť šťastie niekam inam, keďže mi už aj končilo angažmán.“ Prioritou bola naďalej domovina, rodné Česko. O kvality dvadsaťpäť ročného beka sa okrem iných zaujímal terajší nováčik najvyššej českej súťaže. „Nehovorím, že som nechcel ostať v českej extralige, to by som nešiel na skúšku do Budějovíc. Za neúspech tam som síce sklamaný, no na druhej strane chápem, že chcú udržať tím, ktorý najvyššiu súťaž vybojoval. Prišla však ponuka z Košíc a po porade s Pavlom Klhůfkom a následnej komunikácii s pánom Šťastným, ktorí mi popísali, ako to tu všetko funguje,  som absolútne neváhal. Už teraz môžem povedať, že to je najlepšie rozhodnutie, aké som so svojim agentom v doterajšej kariére urobil,“ vyjadruje sa vysoko pozitívne smerom k svojmu terajšiemu zamestnávateľovi a šťastne zakončuje spomínanú kapitolu.

UKÁŽKOVÝ VLASTNÝ GÓL ČI PRESNÝ ZÁSAH Z POLOVICE KLZISKA

Najvyššia slovenská súťaž je s tou českou neustále porovnávaná. Odborníci tlačia do popredia našich západných susedov, kde kluby pravidelne zaznamenávajú úspechy na európskej scéne. Kde vidí najväčšie rozdiely Marek Baránek? „Nedávno som videl náš prvý zápas proti Nitre v televízii. Tempo mi príde strašne rýchle. Oproti českej extralige to nie je také presné, hrá sa tam taktiež o čosi rozumnejšie. Keď som sem šiel a riadil sa len tým, čo som počul od ostatných chalanov – že to tu nemá takú kvalitu, bol som ozaj zaskočený. Kto na Slovensku nehral, nemôže absolútne hodnotiť. Počas prvých piatich zápasov prípravy som vytriezvel, keďže som si myslel, že to tu bude „klídeček“. Bol to pre mňa akýsi šok. Každá liga má niečo do seba,“ prezrádza svoj pohľad na danú situáciu. V tamojšej extralige odohral šesť sezón, štyrikrát okúsil play-off, trikrát baráž a celkovo na svoje konto nazbieral vyše 200 duelov. „Ďakujem Litvínovu za šancu, ktorú som dostal už v devätnástich rokoch. Bol som pri historickom titule, ktorý sa tam podaril, a to je potešujúce. Po prechode do Karlových Varov som dostal väčšiu rolu, viac som si veril. Ako mladší som sa snažil hrať jednoduchšie, teraz som už mal čo to odohrané. Do Varov by som sa raz rozhodne veľmi rád vrátil. Je to výborná organizácia,“ hodnotí svoje pôsobenie u predchádzajúcich zamestnávateľov. Ak by však niečo mohol zmeniť, na rozdiel od väčšiny by tak neváhal spraviť. „Keď som v Energii dostal dvojročnú ponuku na predĺženie zmluvy po konci hosťovania, odmietol som ju a vrátil sa do Litvínova. Spätne by som to možno prehodnotil. Mohol som ostať a budovať si kariéru práve tam, pretože vo Verve som sa následne nemohol vôbec rozvíjať, nedostal žiadnu šancu.“ Minimálne na istý čas je Česko minulosťou a všetka koncentrácia a sústredenie spadá na pôsobenie v Košiciach. Spomienky však ostali. Vynára sa ich hneď niekoľko pozitívnych, aj menej potešujúcich. Za zmienku určite stojí napríklad ukážkový vlastný gól, ktorý sa len tak nevidí. „Spomínaný úsmevný moment z Olomouca... Jednoducho sa to stane,“ smeje sa sympatický český obranca. Médiá dávnejšie obletel aj skvelý presný zásah z polovice klziska do siete budějovického brankára. Najradšej však spomína na niečo úplne iné. „Najväčším zážitkom bol pre mňa vôbec prvý extraligový zápas za Litvínov. Podľa môjho názoru má tento tím jedných z najlepších fanúšikov. S husinou som si užíval už iba predzápasové rozkorčuľovanie. Samozrejme, mohol by som vypichnúť viac vecí, ale boli by sme tu veľmi dlho.“

KOŠICE NA OBROVSKEJ ÚROVNI

Po začatí skladby kádra na nový ligový ročník bol Marek jednou z prvých volieb hlavného trénera Jana Šťastného. Ako košický lodivod prezradil, bol veľmi prekvapený, keď sa dozvedel, že po bývalom juniorskom reprezentantovi ešte nikto nesiahol. Ani sekundu preto neváhal a spravil tak on. Okamžite po konci skúšky v Budějoviciach sa už hlásil na východe Slovenska. „Aklimatizácia bola rýchla. Vďaka Pavlovi som síce vedel, do čoho približne idem, netušil som však, ako super to až bude,“ zaklopkal. „Čo sa týka komfortu, ako sa tu hráč cíti a vecí okolo toho... Ešte som to nikdy nezažil. Fungovanie klubu je na vysokej úrovni. Porovnať by som to mohol iba s hŕstkou českých klubov. Zatiaľ som neskutočne spokojný,“ pokračuje vo veľmi pozitívnom zmysle slova a na našu organizáciu nachádza iba slová chvály. Pred príchodom poznal pochopiteľne najviac Pavla Klhůfka, ktorý taktiež zohral dôležitú rolu pri jeho príchode. Práve útočník, pre ktorého je aktuálna sezóna už druhou v metropole východu sa ujal aj akejsi pozície sprievodcu mestom. „Keď sme sem na začiatku prišli, kým som si nenašiel byt, prespával som pár dní u neho. Vzal ma na Hlavnú ulicu, ktorá je krásna. Práve na nej som cez leto trávil množstvo času, keď som si šiel niekam sadnúť alebo sa len tak prejsť. Rád zájdem na obed do Napoli, to je celkom takým mojim obľúbeným podnikom. Okolie som ešte prezrieť nestihol. Kvôli nariadeniam a programu sa nedalo, respektíve nebolo veľa voľného času. Keď však budeme mať dlhšie voľno, určite niekam budem chcieť zájsť,“ reagoval na otázku ohľadom toho, ako na neho pôsobí mesto a kde rád trávi svoj voľný, mimo hokejový čas. V kabíne mu boli povedomé aj ďalšie tváre, s ktorými sa už skôr stretol. „Poznal som ešte Pavla Jenyša, ktorý bol so mnou pred majstrovstvami na zraze. Trošku som registroval aj Jana Havla, ktorý tu už nie je. Niekoľko zápasov sme proti sebe odohrali ešte v mládežníckych kategóriách. Mimo nich som osobne nepoznal nikoho.“

Z NEZNÁMEHO MENA PRODUKTÍVNY BEK

Povinnou karanténou si už prešli všetky extraligové mužstvá. Najvyššia súťaž je v plnom prúde a zápasový kolotoč nám pravidelne ponúka dávku kvalitného hokeja. Po prvých dvanástich zápasoch majú Oceliari na svojom konte 18 bodov. „Chýba nám už iba, aby to tam začalo padať. V posledných zápasoch sme síce nedali až toľko gólov, no dobre sme bránili a výborne zachytal Kuba. Predošlé zápasy sme možno nedotiahli do víťazného konca, ale úprimne som nečakal, že budeme hrať takto dobre. Chýbali iba góly. To sa časom zlomí a šťastena sa prikloní na našu stranu,“ hodnotí doterajší priebeh ročníka a vyjadruje spokojnosť s predvádzanou hrou. Počas pôsobenia v Česku bol Marek Baránek typický prevažne svojou tvrdou fyzickou hrou. Teraz má po dvanástich zápasoch na svojom konte už osem kanadských bodov a ročník má rozbehnutý viac, než sľubne. Javí sa ako skvelý všestranný obranca, ktorého tréneri využívajú pri všetkých herných situáciách. Čomu pripisuje vydarený štart do sezóny? „Na šancu, akú som tu dostal som čakal po návrate do Litvínova. Avšak márne, nedostal som ju. Poskytnutý priestor zo strany pána Šťastného a Šimurdu si nesmierne cením a budem sa usilovať vrátiť im to späť. Zabúdať nechcem ani na fyzickú hru, ktorú mám dosť zažitú. Po prechode medzi seniorov som sa pretransformoval na ofenzívneho beka, ktorý dokáže pritvrdiť hru. To by ma malo zdobiť. Počas celej sezóny musím podávať vyrovnané výkony. Takáto rola mi vyhovuje omnoho viac, než tá čisto defenzívna.“ Načrtli sme, samozrejme, aj tému fanúšikov, ktorí na zimných štadiónoch aktuálne absentujú, čo je veľmi citeľné. „Spočiatku som sa toho trochu bál. Človek si však zvykne. Hokej hráme kvôli divákom a nám chýbajú. Je to šiesty hráč, ktorý nás ženie vpred. Verím, že od nového roka sa podarí, aby ich pustili na zimák,“ vysiela želanie smerom k ďalšej fáze sezóny. Do tej vstúpia naši Oceliari už zajtra, zápasom na Slovane. Aké si teda kladie Marek Baránek ambície smerom k ďalšiemu priebehu? „Osobne si nerád kladiem dlhodobé ciele. Snažím sa ísť deň po dni. Pokiaľ budeme predvádzať také výkony, ako teraz, na konci ročníka si môžeme „placnúť“, že bola úspešná. Verím, že to tak bude!,“ zakončuje košická 63-ka.