Počas prebiehajúcej sezóny posilnil ofenzívne rady oceliarov útočník Bruno Mráz. Dvadsaťsedemročný center začínal s hokejom v Slovane Bratislava, v ktorom strávil takmer celú mládežnícku kariéru. Hokejové cesty ho zaviedli aj do Kanady, odkiaľ sa po roku  v juniorke vrátil na Slovensko, kde si postupne obliekol dresy Martina, Skalice, reprezentačnej dvadsiatky (v tom čase účastníci najvyššej slovenskej súťaže) a Zvolena. Príležitosť dostal aj v KHL vo farbách materského klubu, dve sezóny odohral v českej Extralige.

Viac o dôležitých míľnikoch v kariére košickej #55 sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

PRVÉ KROKY NA ĽADE

„Začínal som v Slovane, keď som mal šesť rokov,“ spomína na svoj prvý kontakt s hokejom útočník Bruno Mráz. Všetko však mohlo byť inak. Nebyť kamaráta, ktorý ho k najrýchlejšiemu kolektívnemu športu priviedol, mohla dnes košická päťdesiat päťka zarezávať na futbalových štadiónoch. „K hokeju ma priviedol syn maminej kamarátky, ktorý v tom čase začal hrávať hokej, dovtedy som hral iba futbal. Povedal mi, nech to tiež vyskúšam a už som pri hokeji ostal.“ O tom, že náplňou jeho práce bude prekonávať súperových brankárov bolo rozhodnuté už od prvých tréningov. „Na iných pozíciách som to ani neskúšal. Tréneri ma hneď od začiatku zaradili do útoku, asi preto, že som nebol extra vysoký, a tak mi to aj ostalo.“ Keďže Bruno vyrastal v ére zlatých chlapcov slovenského hokeja, nie je žiadnym prekvapením, kto boli jeho vzory, ku ktorým ako začínajúci hokejista vzhliadal. „Kto iný ako Peter Bondra, v tom čase dával veľa gólov a dal aj zlatý gól na MS v Göteborgu.“

KANADSKÁ SKÚŠKA

Po dvanástich rokoch strávených v štruktúrach klubu z hlavného mesta nastal v rozvíjajúcej kariére mladého útočníka značný posun, a to nielen po hokejovej stránke. Z rodnej krajiny si to totiž namieril priamo do kolísky hokeja – Kanady, konkrétne do klubu Brandon Wheat Kings, ktorý účinkuje v jednej z troch hlavných  kanadských juniorských súťaží (WHL). „Pre mňa to bolo vtedy dosť náročné. Kultúra tam bola úplne odlišná a taktiež som nevedel nič po anglicky. Hokej bol tiež iný. Na každý zápas chodilo 4000 divákov, vždy bol plný kotol, a to som hral v juniorke. Oproti Slovensku to bola veľká zmena.“ Aj napriek tomu, že v krajine javorového listu pobudol len rok, s odstupom času vníma túto skúsenosť kladne. Okrem hokejových zručností si vycibril aj tie jazykové, navariť obed alebo večeru zvládne ľavou-zadnou. „Môžem povedať, že som sa úplne osamostatnil, jazykovo mi to tiež dosť pomohlo, čo sa mi vždy zíde.“

NEVYDARENÉ RUSKO, ANGAŽMÁN V ČESKU

Okrem pôsobenia v kanadskej juniorke si dvadsaťsedemročný útočník môže do svojho životopisu pridať aj skúsenosti zo seniorských zahraničných líg. Po bodovo najúspešnejšej sezóne 2016/2017 si to v lete namieril zo Zvolena do ruského Metallurg Novokuzneck, ktorý v nasledujúcom ročníku pôsobil v ruskej Vyššej hokejovej lige (VHL). Tento angažmán mu však nevyšiel podľa predstáv a s klubom sa po vzájomnej dohode rozlúčil po dvoch mesiacoch. „Toto pôsobenie bolo pre mňa veľmi ťažké, prežil som si tam náročnú prípravu, náročné prípravné stretnutia.“ Vešať hlavu aj napriek neúspechu nemusel, záujem o jeho služby prejavil účastník českej najvyššej súťaže HC Olomouc. „Skončil som v Metallurgu a hneď som dostal ponuku do českej extraligy. Možno to pre mňa dopadlo aj lepšie, ako keby som tam ostal.“ U našich západných susedov nakoniec pobudol dve sezóny. Porovnať slovenskú a českú najvyššiu súťaž mu tak nerobí problém. „V českej lige sú veľmi kvalitní hráči, majú rýchlejšie reakcie a hlavne sa tam drží systém. Hrá sa defenzívnejší hokej, padá málo gólov. Tie väčšinou padajú v presilovkách, takže pokiaľ nehráte v prvých dvoch päťkách, bodujete menej. Keď príde chyba, väčšinou to končí gólom.“

ZO ZÁPADNIARA VÝCHODNIAR ZA PÁR HODÍN

Pred začiatkom aktuálnej sezóny sa Bruno upísal materskému Slovanu, za ktorý napokon nastúpil len v štyroch ligových stretnutiach, čo viedlo k ukončeniu spolupráce. Záujem o jeho služby prejavilo práve vedenie nášho klubu, a tak sa z večera do rána stal z Bratislavčana Košičan. A to doslova. „Prestup sa zomlel veľmi narýchlo. Do Košíc som prišiel o jedenástej večer deň pred zápasom, ráno som sa zoznámil s chalanmi a už som išiel na to,“ priblížil okolnosti svojho príchodu do metropoly východu momentálne tretí najproduktívnejší oceliar, ktorý si svoju premiéru v novom drese odkrútil práve proti Slovanu. „Nejako som na to ani nemyslel, že hrám proti Slovanu. Akurát to bolo zvláštne, že som išiel do vedľajšej šatne.“

O tom, že vzájomne duely spomínaných celkov sú už dlhé roky vždy veľkým lákadlom aj pre nezaujatých fanúšikov nemôže byť pochýb. Ako aj samotný Bruno priznáva, derby atmosféru je v stretnutiach cítiť. On sám sa však snaží neprikladať tomu zvýšenú pozornosť. „Proti Slovanu sa chce väčšina klubov vytiahnuť. Vždy to má náboj, aj keď hrám za Košice. Je to derby a tie majú vždy niečo viac do seba, ale určite tam z mojej strany nie je nejaká premotivovanosť.“

Dres oranžovo-čiernych oblieka skúsený center od novembra. V zápasoch nastupuje pravidelne v prvej alebo druhej formácii, na ľade trávi slušný počet minút, čo sa prejavuje aj v individuálnych  štatistikách. V doterajších 31 stretnutiach si na svoje konto pripísal 25 bodov za 12 gólov a 13 asistencií. Aj preto svoje rozhodnutie posilniť náš klub vníma s odstupom času ako dobrú voľbu. „Myslím, že to bol pre mňa správny krok. Košice sú veľmi dobrý tím. Dúfam, že to potvrdíme a dostaneme sa do play-off.“

REPREZENTÁCIA

Vykorčuľovať na ľad v drese s dvojkrížom na hrudi a reprezentovať tak svoju krajinu je pre väčšinu hráčov jeden z kariérnych cieľov, ale aj akousi odmenou za predvedené výkony vo farbách svojho klubu. Cennými skúsenosťami, prevažne z mládežníckych šampionátov, sa môže pochváliť aj Bruno. Ten má na svojom konte dva štarty na majstrovstvách sveta hráčov do 18 rokov (Minsk 2010 a Crimmitschau 2011) a jeden štart na svetovom šampionáte hráčov do dvadsať rokov (Ufa, 2013). „Pre každého hráča je to vždy hrdosť, keď si oblečie reprezentačný dres, počujete hymnu a všetko okolo. Na MS do 20 rokov sú vždy veľmi kvalitní hráči, veľa z nich hrá aj v NHL. Tam už je vidieť ten rozdiel. Spomienky na tieto svetové šampionáty mám dobré, len tie umiestenia boli horšie,“ zaspomínal si na svoju mládežnícku reprezentačnú kariéru útočník, ktorému sa počas vydarenej klubovej sezóny 2016/2017 podarilo pridať aj štarty v seniorskej reprezentácii. Pod vedením Zdena Cígera odohral tri zápasy na Deutschland Cupe a dva zápasy pridal aj na Turnaji štyroch krajín vo Švajčiarsku. Nad možnosťou obliecť si reprezentačný dres v blízkej  budúcnosti momentálne nepremýšľa. „V súčasnosti si skôr prajem, aby som hral dobre za Košice a dal sa zdravotne čo najskôr dokopy a pomohol tak tímu. Teraz sa sústredím na Košice a čo bude, to bude.“

Odkaz fanúšikom: „Keďže viem, že Košice majú veľmi dobrých fanúšikov, určite nám chýbajú. Snáď sa dá situácia čo najskôr dokopy a my ich potešíme našou hrou. Nech sú s nami aspoň pri televíznych obrazovkách.“

HC Ke Media Team (Zekuciová)