Svoj prvý extraligový gól strelil už vo svojom druhom zápase v najvyššej súťaži a to rovno proti svojmu materskému klubu. Keď sa po necelých troch rokoch strávených vo Fínsku vracal sedemnásťročný Tobias Faith domov, nemohol o takomto scenári ani len snívať. Dôvody jeho návratu boli totiž pôvodne úplne iné.

„Dôležitým faktorom rozhodnutia vrátiť sa počas sezóny domov bola škola. Som už tretiak a o rok ma čakajú maturity. Školu vnímame v rámci rodiny ako prioritu a nechcel som v tomto nič zanedbať. Okrem toho mi v košickej juniorke avizovali rolu lídra a toto ma tiež lákalo,“ objasnil pozadie návratu študent košického gymnázia Trebišovská 12.

Svoj extraligový krst zažil v drese Humenného, no každé povolanie z klubu nováčika vníma iba ako príjemný bonus. Svoju hlavnú pozornosť totiž venuje košickej juniorke, v ktorej sa po návrate z krajiny tisícich jazier ujal postu kapitána.

„Ja som v prvom rade hráčom košickej juniorky a to je teda moja priorita. Extraliga sa však neodmieta a cením si, že som dostal v Humennom veľmi slušnú minutáž. Ak ma teda zavolajú opäť, určite nebudem proti. Podstatné je však pomôcť môjmu tímu posunúť sa v tabuľke nahor. V tabuľke totiž nie sme tam, kde by sme byť chceli,“ pokračoval Tobias Faith, ktorý prevzal céčko po tom, čo absolvoval doterajší kapitán Lukáš Priščák operáciu kolena.

Za košickú juniorku odohral zatiaľ šesť zápasov, v ktorých zaznamenal šesť bodov za gól a päť asistencií. Ani s jeho pomocou sa však mladí „oceliari“ nateraz neodlepili od predposlednej priečky tabuľky.

„Nehráme zlý hokej, ale chýba nám aj kúsok šťastia a body nám utekajú. Potrebujeme to už zlomiť, pretože v našej situácii potrebujeme víťaziť. Hráme vyrovnané zápasy a verím preto, že keď to prelomíme, tak to už pôjde,“ zaželal si Tobias, podľa ktorého sú nelichotivé výsledky aj následkom strateného sebavedomia. Košický tím odštartoval sezónu s veľmi mladým tímom a množstvo prehier zanechalo neblahé následky. „Chlapcom chýba sebavedomie, ale to je vzhľadom na výsledky pochopiteľné. Tréneri sa to snažia v rámci tréningov zmeniť a povzbudzujú nás. V tomto smere sa snažím byť užitočný i ja. Cením si, že ma vymenovali za kapitána a v tomto tíme sa cítim výborne. S výnimkou troch rokov vo Fínsku som tu odohral celú kariéru a s chlapcami sa teda poznáme dokonale.“

Pokračovateľ slávneho hokejového rodu Faithovcov sa v rámci svojej kariéry spolieha na rady od starého otca Jána i otca Juraja.

„Dedo už nekritizuje, ale otec mi svoje povie. Robí to však v dobrom. Hokej roky hrával a teraz ho vníma ako tréner. Vie ma teda upozorniť na dôležité veci a ja som za jeho rady vďačný,“ poznamenal talentovaný útočník, ktorého hra je výrazne ovplyvnená takmer trojročnými skúsenosťami s fínskym hokejom. Pôsobenie v dorasteneckom tíme Jokipojat vníma ako nesmierne osožné.

„Spoznal som tam úplne novú mentalitu a osamostatnil som sa po hokejovej i životnej stránke. Bol som odkázaný sám na seba a vo Fínsku sa s vami ako s cudzincom nemaznajú. Všetko si musíte vydrieť a to mi veľmi pomohlo,“ prezentuje svoje zahraničné skúsenosti Faith, podľa ktorého sa na severe Európy posunul dopredu aj po hokejovej stránke. „Všetci vravia, že Fíni neustále bránia, ale v mládežníckych ligách je to pravý opak. Veľa sa tam útočí a korčuľuje. Ja som predtým v korčuľovaní trochu zaostával a po tejto stránke to bola fantastická skúsenosť.“

Fínski fanúšikovia sa počas majstrovstiev sveta prezentujú ako mimoriadne milí a kreatívni. Kam prídu, tam je zábava.

„Áno, sú presne takí. Miestami som až nechápal, akí prestrelení boli. Fínski fanúšikovia sú veľmi zábavní, zanietení a hokejom doslova žijú,“ potvrdil mladý Košičan, ktorý pôsobil v menšom, približne 50-tisícovom meste. „Okrem hokeja tam nebolo takmer nič a ľudia tam teda žili svojim klubom. Veľkým pozitívom boli výborní ľudia, ktorí mi neustále pomáhali. Nebrali ma ako cudzinca, práve naopak. Býval som vo veľmi milej rodine, ktorá sa o mňa dokonale postarala. Varili mi, vytvorili mi dobré zázemie a doteraz sme v stálom kontakte.“

Zásluhou pobytu v miestnej rodine nebol nútený vyvárať, o to viac však spoznal fínsku kuchyňu. „Nie som fanúšikom rýb, ale zvykol som si na lososa a teraz mi ho už môžu robiť aj doma,“ pousmial sa Tobias, ktorý sa ako tak zasvätil aj do tajov náročného fínskeho jazyka. „Väčšine hokejových fráz rozumiem, ale hovoriť v ich jazyku som si nedovolil. Pre mňa to bola taká španielska, resp. fínska dedina.“

Návratu do Fínska sa z pohľadu budúcnosti nebráni. „Určite ma to láka, ale žijem v tomto momente a teraz sa sústredím len na to, aby sme postúpili do play-off,“ uzavrel kapitán košickej juniorky Tobias Faith.