Dnes na naše otázky odpovedal odchovanec košického klubu Dominik Riečický, ktorý uspel na letnom try-oute a prebojoval sa tak do kádra Oceliarov. O jeho hokejových začiatkoch, ale aj o tom, ako hodnotí doterajšie pôsobenie v tejto sezóne, sa dočítate v našom rozhovore.

Ako si spomínate na Vaše hokejové začiatky?

Hokej som začal hrať keď som mal štyri roky. Rodičia ma prihlásili do prípravky a odvtedy sa mu nepretržite venujem.

Hneď od prvého tréningu ste pravdepodobne brankárom neboli. Kedy teda nastal čas, keď ste si uvedomili, že vašou doménou bude priestor medzi troma žrďami? Stať sa brankárom bola Vaša vlastná iniciatíva?

Presne si na to nespomínam. Mal som 6 alebo 7 rokov a z vlastnej iniciatívy som sa pýtal do bránky. Od začiatku som vedel, že chcem byť brankárom a ostalo mi to až do seniorských čias.

Majú to podľa Vás začínajúci brankári s hokejom náročnejšie, než klasickí hráči?

Myslím, si že teraz už nie. Väčšina klubov má brankárskych trénerov a tí sa im venujú od mladého veku. Základy ako napríklad celkový pohyb v bránkovisku vedia natrénovať už od mladého veku. V tíme je to určite špecifická rola. Brankári to majú náročnejšie ako hráči.

S Košicami sú späté Vaše hokejové začiatky a rovnako aj väčšina kariéry. Je pre Vás domovina neustále voľbou číslo jeden?

Určite áno. Môžem povedať, že prakticky som hral iba v Košiciach a v okolitých kluboch. Som rád, že tento rok môžem byť v kabíne Oceliarov.

Minulú sezónu ste prekvapivo strávili v druholigovom Humennom. Do tejto súťaže ste nazreli vôbec po prvýkrát vo svojej kariére. Ako k tomu došlo? Bola to jediná voľba? Ako by ste zhodnotili spomínanú sezónu?

Som rád, že sa mi z Humenného ozvali. Pred pôsobením na Hornom Zemplíne som mal v hlave zmiešané pocity. Síce to nebola veľmi vydarená sezóna ale boli sme tam veľmi dobrá partia. Poznal som tam chalanov z Košíc a Michaloviec, v kabíne vládla stále výborná atmosféra. Celkové pôsobenie hodnotím na jednotku.

Pred začiatkom aktuálneho ročníka ste sa rozhodli zúčastniť hromadného košického try-outu, ktorý bol pre Vás úspešný. Aká bola  prvá reakcia, keď ste sa dozvedeli, že niečo také sa bude v Košiciach konať?

Myslím, že to bolo prvýkrát čo sa v Košiciach uskutočnil try-out. Prihlásilo sa tam veľa košických hráčov. Situácia v klube nebola vtedy najlepšia, takže sa museli hľadať nejaké riešenia. Prihlásil som sa tam tak ako ostatní chlapci. Každý chcel zabojovať o miesto v tíme.

Okrem Vás chcel o brankársky post A-mužstva zabojovať aj Tomáš Halász. Zrejme ste sa osobne poznali už aj predtým. Bola medzi vami nejaká zdravá konkurencia, bojovnosť, prípadne podpichovačky?

Áno, poznáme sa. Hrávali sme spolu v mládežníckych kategóriach aj v A-tíme. Nepodpichovali sme sa. Do mužstva sa mohol prebojovať iba jeden z nás.

Po konci try-outu ste boli trénermi úspešne vybraný. Aké boli Vaše pocity po konci „kempu“?

Bol som veľmi spokojný. Išiel som do toho naplno, s tým, že nemám čo stratiť a som rád, že voľba padla práve na mňa.

Káder tímu sa oproti predchádzajúcim ročníkom, kedy ste tu pôsobili, výrazne obmenil. Poznali ste chalanov alebo bolo pre Vás v klube veľa neznámych tvárí?

Pár chlapcov pôsobilo v Košiciach aj v minulých ročníkoch. Väčšinu kádra som poznal aj vďaka tomu, že sme proti sebe nastupovali.

Farby košickej organizácie ste hájili celkovo štyri sezóny. Ak by ste mali vypichnúť jeden moment, prípadne obdobie, čo alebo ktoré by to bolo?

Ťažko sa mi o tom hovorí, neviem. Asi Liga Majstrov.  To, že  sme dokázali postúpiť zo skupiny bolo úžasné. Rád spomínam aj na  majstrovskú sezónu, ktorú dochytal Rasťo Staňa.

Do pozície brankárskej jednotky bol od úvodu pasovaný Váš  kolega Jakub Sedláček. S akými osobnými ambíciami ste vstupovali do sezóny?

Od začiatku som vedel, že jednotka bude Jakub. Mojou osobnou ambíciu je vždy podať čo najlepší výkon.

Ako zatiaľ hodnotíte spoluprácu s Jakubom? Aká je atmosféra v kabíne a s kým trávite najviac času mimo ľadu?

S Jakubom a Rasťom Eliašom máme dobrý vzťah. Bavíme sa o rôznych veciach, nielen hokejových, takže hodnotím to veľmi pozitívne. Atmosféra v kabíne je výborná. Káder má tímový duch.

Doposiaľ ste sa do bránky dostali v siedmich stretnutiach a zaznamenávate naozaj úctyhodné čísla. Košickí fanúšikovia si Vás po týchto výkonoch ešte viac obľúbili. Cítite sa v bránkovisku pohodlne?

Chytá sa mi dobre a som rád, že to zatiaľ takto prebieha. Konečne prišli aj moje prvé víťazstvá. Každý dobrý zápas dokáže zodvihnúť sebavedomie. Ide o dobrý pocit, že som mohol pre tím odovzdať maximum.

Ako by ste zhodnotili doterajší priebeh ročníka z tímového hľadiska?

Ideme do každého zápasu s bojovnosťou a tímovým duchom. Takýmto štýlom musíme zvládať všetky stretnutia.

Chceli by ste niečo odkázať fanúšikom Košíc, ktorí momentálne nemajú možnosť klub povzbudzovať priamo z tribún?

Ďakujeme, že nám fandíte aj takto na diaľku. Dúfam, že sa čoskoro budete môcť vrátiť na tribúny.

Touto cestou by sme sa radi poďakovali Dominikovi Riečickému za rozhovor a popriali mu veľa úspechov v jeho hráčskej kariére.