Prvý mesiac v kalendárnom roku bol po hokejovej stránke mimoriadne bohatý.

Ako to už býva zvykom, ani tentokrát nebude chýbať hodnotenie posledných štyroch týždňov  očami športového riaditeľa a hlavného trénera Jana Šťastného.

Počas januára sme odohrali 11 zápasov, v ktorých sme dokopy získali  14 bodov. Na naše konto pribudli tri výhry, dve výhry po nájazdoch, jedna prehra po nájazdoch a, žiaľ, aj 5 prehier. Predpokladám, že s touto bilanciou nevládne spokojnosť.

„Spokojní určite nie sme. Myslím si, že dôležitým aspektom bolo, že nám zo zostavy vypadli dôležití hráči, ktorí nám chýbali v kľúčových zápasoch. Hlavne v tej sérii, počas ktorej sme zaznamenali štyri prehry. Samozrejme, problém nám robí aj to, že nie sme schopní držať koncentráciu celých 60 minút, čo nás stalo niekoľko bodov. Celková bilancia mesiaca január, teda 14 bodov, nie je to, čo sme si predstavovali. O to viac sa musíme teraz zamerať na ostatné zápasy do konca základnej časti, aby sme získali čo najviac bodov.“

Je aktuálna ôsma priečka reálnym obrazom herného prejavu tohto mužstva alebo máme na viac?

„Na začiatku sezóny som tvrdil, že naša predstava je mať štyri tímy pod sebou a akýmkoľvek spôsobom si zahrať v play-off. Na druhú stranu, začiatok sezóny sa nám pomerne podaril a pohybovali sme sa na horných priečkach do šiesteho miesta a tým pádom sme už v očiach vedenia klubu, sponzorov a  fanúšikov na seba vytvorili tlak. V túto chvíľu sa na ôsmom mieste pohybovať nechceme. Verím, že je pred nami ešte dosť zápasov, aby sme sa z tejto pozície dostali na vyššie priečky a zaistili si účasť v play-off.“

Sú zápasy, v ktorých dokážeme držať krok s favorizovaným súperom alebo ho dokonca zdolať. Potom však prídu stretnutia, v ktorých sa mužstvo herne trápi. Čím si vysvetľujete takúto nevyrovnanosť výkonov?

„Možno to je tou neskúsenosťou, neviem čomu to prisudzovať. Myslím, že všetci sme profesionáli, či už tréneri alebo hráči a mali by sme sa pripraviť na každý zápas rovnako. Sám neviem, prečo sa to stáva, pretože skutočne apelujeme na to, že každý zápas je pre nás na krv. Všetkých tých 38 zápasov, ktoré sme doteraz odohrali, tak sú o jeden gól, či už vyhráme alebo prehráme. Toto je vec, ktorá nás trápi a bojujeme s ňou celú sezónu. Má to dopad aj na umiestnenie v tabuľke, pretože v niektorých častiach zápasov sme zbytočne stratili body.“

V posledných zápasoch sa nám zranilo viacero hráčov zo základu. Ako veľmi sú tieto straty citeľné pre tím?

„Myslím, že je to vidieť úplne extrémne. My nemáme mužstvo vyskladané na 5 – 6 pätiek, aby sme mohli okamžite reagovať a hráčov nahradiť, keď sa niečo také stane. Keď vám vypadnú dvaja kľúčoví obrancovia a dvaja kľúčoví útočníci, tak je to veľmi citeľné.“

Už viackrát počas prebiehajúceho ročníka ste ukázali, že sa nebojíte dať priestor mladým hráčom, odchovancom košického hokeja. Máte aj momentálne vytipovaných hráčov, ktorí by mohli dostať ešte v tejto sezóne príležitosť predviesť sa v A-mužstve?

„Určite máme vytipovaných nejakých hráčov. Moja predstava bola v tejto sezóne zapájať mladých hráčov a odchovancov. Na druhú stranu žijeme v Košiciach a vieme, aké sú tu ambície. Z mojej strany cítim, že je trošku tlak aj na výsledky a, bohužiaľ, to nám nedáva taký patričný pokoj tých hráčov zapájať. V situácii, v ktorej sa nachádzame, hráme skutočne o výsledok a tým pádom je aj nižšia šanca na zapájanie mladších hráčov. V tejto chvíli určite nie je možné hrať s mladými hráčmi, vychovávať mladých hráčov a s rozpočtom, aký máme, atakovať najlepšie tímy v lige. My si musíme vybrať, buď chceme niečo budovať alebo chceme niečo hrať. Pokiaľ chceme zjednotiť obe veci naraz, tak musíme byť viac trpezliví.“

Počas januára pribudli do ofenzívy dve posily. Do košickej kabíny sa vrátil Adam Lapšanský, pomôcť prelomiť strelecké trápenie má aj Kanaďan Émile Poirier. Ako ste zatiaľ spokojný s ich prínosom pre mužstvo?

„Tým, že odišiel Martin Pospíšil, tak sme hľadali variant, ako ho nahradiť. Jednou možnosťou bol Chris Langkow, bohužiaľ, tento variant nedopadol dobre zo zdravotných dôvodov a myslím si, že už dobre ani nedopadne. To znamená, že my už nechceme čakať a ani vyčkávať, ba naopak, chceme si otvoriť ďalšie možností, eventuálne ešte získať ďalšieho hráča.

Keďže Émile nehral súťažný zápas 10 mesiacov, je na ňom vidieť obrovský hendikep. Určite v ňom je potenciál, čo dokazujú aj body, ktoré získal v štyroch odohraných zápasoch. Okrem neho sme riešili aj nejakú ďalšiu možnosť a objavila sa šanca získať Adama Lapšanského, ktorý košické prostredie veľmi dobre pozná. Zavolali sme si spolu, aj on riešil svoju budúcnosť na základe toho, že mu budúci rok ide syn do školy. Som rád, že sa nám ho podarilo získať do našej košickej rodiny.  Myslíme si, že práve on je hráč, ktorý góly vie dať a práve takýto hráč nám chýbal.“

Adam Lapšanský je pre slovenských fanúšikov známym menom, Kanaďan Poirier však môže byť väčšou neznámou. Aké sú podľa Vás jeho najväčšie prednosti? Ako by ste ho charakterizovali ako hráča?

„Na túto otázku odpoviem trošičku ako z pozície NHL. Pokiaľ niekto draftuje hráča v prvom kole, vezme si ho organizácia ako je Calgary, tak asi vie, prečo to robí. Aj keď Émile hrá v posledných rokoch druhú najvyššiu zámorskú súťaž, vieme, že aj tá má obrovské kvality. Myslím, že každý, kto hokej aspoň trošku sleduje, tak vie, že tá kanadská nátura niečo znamená. Hráči majú v sebe niečo, čo nám Európanom chýba. On má obrovský cit pre hru, vie riešiť situácie pod tlakom a má veľmi slušné zakončenie. Jeho kvality sú na slovenskú extraligu obrovské. Ako vravím, jeho najväčším hendikepom je momentálne to, že 10 mesiacov poriadne netrénoval a  nehral, takže chvíľočku potrvá, kým sa do toho dostane. Pokiaľ mu dáme ešte trocha času, tak bude pre tím obrovským prínosom.“

Do tímu sa podarilo získať aj maďarského brankára Ádáma Vaya. Ako sa zrodila táto dohoda? Prečo ste siahli práve po ňom? Čo si od neho sľubujete?

„Tu by som sa rád vrátil na začiatok k príchodu Jakuba Sedláčka. Keď sme sa rozhodli, že do tohto ročníka vôbec pôjdeme, bolo pred nami obrovské rozhodnutie. Keďže sa nám minuloročné mužstvo skoro úplne rozpadlo, museli sme si určiť, ako bude nový tím vyzerať. Chýbali nám brankári, nemali sme vyskladaný tím. Keď sme pomaly začali skladať tím z try-outu doplnený o hráčov, ktorí ešte vydržali čakať a verili, že sa to tu rozbehne, tak sme, samozrejme, riešili brankára. Vedeli sme, že ak chceme byť konkurencieschopní a neurobiť  s v sezóne hanbu, tak musíme získať kvalitného, skúseného brankára. V tú chvíľu už všetci takíto brankári mali podpísané zmluvy a jediný, kto bol voľný, bol Jakub Sedláček. Jakub mal jasnú prioritu čakať na angažmán v ICE Hockey League, veľmi sa mu do slovenskej extraligy nechcelo. Nakoniec však rozhodli nejaké moje priateľské väzby s jeho spoluhráčmi, ktorí mi pomohli zlákať ho. Jakub sa rozhodol k nám prísť s tým, že sme mali ústnu dohodu, že pokiaľ sa počas sezóny naskytne nejaká zaujímavá ponuka a budeme mať za neho nejakú adekvátnu náhradu, tak ho uvoľníme. Prvý kontakt prišiel po Vianociach, keď ma kontaktoval jeho agent. O Jakuba sa vtedy zaujímala lotyšská Riga. Túto ponuku sme okamžite zamietli, pretože sme za Kuba nemali adekvátnu náhradu. Po niekoľkých týždňoch prišla možnosť získať Ádáma Vaya, ktorý bol bez angažmánu, keďže skončil v Banskej Bystrici. Tak sme začali sondovať. Určite nás zaujalo, že ide o brankára, ktorý má skvelé parametre, čo si myslím, že dnes je nielen pre gólmana,  ale celkovo pre hokej dôležité. Sondovali sme, kontaktovali sme Glena Hanlona a hráčov, ktorí s ním fungovali. Dostali sme na neho výborné referencie. Samozrejme sme riešili aj nejaké veci okolo jeho zdravotného stavu, keďže bol po operácii kolena, ktorú absolvoval v lete. Keď sme mali overené, že je absolútne v pohode,  tak sme ho oslovili a on prišiel. Potom to vyzeralo tak, že Jakub Sedláček prestúpi do českej extraligy. Jeden z popredných tímov ašpirujúci na titul mal o neho záujem, ale bolo to podmienené tým, že bude musieť nastúpiť na farmu, čo on, samozrejme, veľmi nechcel. Potom sa objavila  možnosť ísť do ICE Hockey League.  Jakub za nami prišiel, že sa mu opäť naskytla príležitosť, a tým, že tu je Ádám, tak či by sme to nejako neprehodnotili. Na základe komunikácie s trénermi brankárov sme sa rozhodli umožniť Jakubovi tento prestup. Tým, že tu máme Ádáma, sme sa rozhodli, že urobíme výmenu. Kuba pustíme do Villlachu a na jeho post si vezmeme Ádáma Vaya.“

Ako je už známe, príchod Chrisa Langkowa do Košíc zastavilo zranenie. Definitívne s ním už teda nerátate, alebo ešte existuje možnosť, že sa ukáže v košickom drese?

„Ja si myslím, že sa to už nestane. Chris sa bude chcieť túto sezónu doliečiť a nepríde už len z dôvodu, že vie, aká je táto súťaž extrémne náročná a nie je jednoduché do nej naskočiť. Aj my musíme byť v situácii, keď sa nám blíži koniec prestupového termínu a je možnosť eventuálne získať niekoho na trhu, koho by sme radi mali aj fyzicky, nech sa deje čokoľvek. Chris ostane na našej súpiske, ma potvrdený transfer, ale myslím si, že túto sezónu za Košice hrať nebude.“

Plánujete teda ešte pred koncom prestupového obdobia  nejaké zmeny v kádri?

„Radi by sme priviedli ešte jedného skúsenejšieho obrancu, pretože práve to, čo sa nám stalo teraz, že sa nám zranili dvaja kľúčoví beci ukázalo, že je veľmi ťažké ich nahradiť. Aj keď mladší hráči hrajú skutočne na hranici svojich možností, je vidieť, že proti skutočne silným súperom to ešte nie je na to, aby sa im výkonnostne vyrovnali. Cieľom je, že ak bude na trhu ešte nejaký skúsenejší obranca, tak by sme ho radi získali, to isté platí aj o útoku. Ak by sa nám podarilo získať ešte jedno meno, boli by sme spokojní.“

HC KE Media Team (Zekuciová)