V tejto špecifickej sezóne došlo oproti minulým rokom k výraznej zmene vo filozofii nášho klubu, a preto sa mladým košickým odchovancom snažíme dávať čoraz viac možností preraziť v A-tíme. Bežný fanúšik síce vidí len tých, ktorí sa ocitnú na ľade počas súťažného zápasu, avšak už len skúsenosť trénovať s mužmi je pre týchto chlapcov veľmi cenná. V prebiehajúcom ročníku sa takáto príležitosť naskytla viacerým našim mladíkom a jedným z nich je ešte stále iba 16-ročný talentovaný brankár Patrik Jurčák, ktorého sme sa tento týždeň rozhodli v krátkosti vyspovedať.

Nie je to tak dávno, čo Patrik s hokejom ešte iba začínal a na to ako sa jeho púť v najdynamickejšom športe na svete začala si spomína nasledovne. „Už od útleho detstva som v televízii sledoval hokej, nesmierne ma to bavilo. Keď som bol prvák, otec ma jedného dňa zobral na tréning, ihneď sa mi to zapáčilo, rozhodol som sa pokračovať a zatiaľ sa to javí ako správny krok.“ Pochopiteľne, brankárov je vždy menej v porovnaní s útočníkmi a obrancami, preto väčšina detí chce hrávať práve na týchto pozíciách, no nájdu sa aj výnimky. „Ja som chcel byť vždy gólmanom. V období ešte pred štartom mojej športovej kariéry u nás chytal Július Hudáček a jeho výkony ma ohúrili natoľko, že prakticky som sa už od prvého momentu na ľade tlačil do brány,“ konštatuje ohľadom toho, čo ho priviedlo k tomu stať sa „strážcom svätyne“. Takmer každý človek má niekoho ku komu vzhliada a snaží sa mu v čo najväčšej možnej miere priblížiť. Jednoducho, všetci máme nejaký svoj vzor. „Mojim idolom je legendárny Švéd Henrik Lundqvist, pretože prvá hokejová prilba, ktorú som dostal, bola vo farbách New Yorku Rangers, kde vtedy pôsobil. Odvtedy som ho celkovo začal viac sledovať, obľúbil som si jeho hru a stal sa z neho môj vzor,“ odpovedá na tému, komu sa chce štýlom chytania najviac podobať.

Keď nejaký junior trénuje so seniormi, môžeme povedať, že sa jedná o talentovaného hráča, no s mužmi trénuje aj Patrik, ktorý je vekom ešte stále iba dorastenec. „Za túto príležitosť som nesmierne vďačný, obzvlášť v tejto neľahkej situácii“ vraví, čo pre neho znamená takáto úžasná skúsenosť a ku svojim kolegom dodáva, „mať pri sebe Dominika (Riečického) a Jakuba (Sedláčka) je pre mňa veľká pomoc, stále mi dávajú nejaké užitočné rady, ktoré sa snažím využiť v praxi. Hlavne si však užívam možnosť zdokonaľovať sa v prostredí takých profesionálov, akých máme práve v HC Košice.“  Bez čo i len najmenších pochybností môžeme povedať, že 182-centimetrový nádejný gólman má pred sebou celú hokejovú kariéru, počas ktorej môže dosiahnuť veľa úspechov. Na margo jeho snov a ambícii do budúcna sa vyjadril takto. „Nejaké konkrétnejšie ciele nemám, ale rozhodne sa chcem živiť hokejom, hrať ho čo na najvyššej úrovni, neustále sa zlepšovať a v neposlednom rade sa ním neustále baviť.“

Media team (Sch), Foto: Jakub Homoľa/SZĽH