Po víťazstvách na Slovane a nad Nitrou zavládla v košickej šatni výrazne lepšia nálada. Naši „oceliari“ uspeli z posledných deviatich zápasov až v siedmich a v tabuľke už atakujú prvú šestku.

„Táto sezóna je ako húsenková dráha. Najprv sme boli dole, ale teraz sa našťastie dostávame hore,“ rozhovoril sa útočník Colin Campbell. „Posledné dva výkony boli ozaj dobré a v týchto zápasoch sa ukázala poctivá práca z tréningov. Určite nás to povzbudilo a takto musíme pokračovať. Musíme ostať nohami na zemi a nepoľavovať. Pred nami sú teraz zápasy v Prešove a proti Zvolenu. Potrebujeme ich zvládnuť tak, aby sme strávili reprezentačnú pauzu v dobrej nálade. Ideálne by bolo, ak by sme sa po nej vrátili z Crow arény do Steelky.“

Tridsaťjedenročný rodák z kanadského Pickeringu má po odohraní úvodných trinástich duelov v košickom drese bilanciu 6+6 a je najlepším strelcom HC.

„Je to istý dôvod na spokojnosť, pretože v novom klube a v novej lige chcete odštartovať dobre. Šancí však bolo oveľa viac a aj gólov teda mohlo byť viac. To však platí o celom našom tíme. Je tu veľký ofenzívny potenciál a pracujeme na tom, aby sme strieľali ešte viac gólov,“ upozorni Campbell, pre ktorého predstavujú Košice tretiu európsku zastávku. Pred príchodom na východ Slovenska si vyskúšal rakúsku i nemeckú najvyššiu súťaž. „Slovenská extraliga je porovnateľná s rakúskou ligou. S tým, že tu je to trochu fyzickejšie a rýchlejšie. V Nemecku to bolo trochu technickejšie, ale slovenskí hráči sú veľmi pracovití a nie je tu ľahký zápas. Akonáhle nepodáte ideálny výkon, tak je z toho prehra. To sa mi však páči a zatiaľ mám z extraligy dobrý pocit.“

Podobne je na tom aj z pohľadu vzťahu k samotným Košiciam. „Je to nádherné mesto a ja som si to tu rýchlo obľúbil.“

Predovšetkým centrum mesta už pozná veľmi dobre. „Najviac som si obľúbil reštauráciu Nico, kam chodievam na raňajky. V centre je však veľa dobrých a príjemných podnikov. Možností je veľa a páči sa mi pestrosť výberu. Mám rád taliansku kuchyňu, ale tu som si zamiloval pečené bravčové koleno. Vraveli mi, že je to slovenská špecialita a ja som jej prišiel na chuť.  Veľmi rád si však varím aj sám. Je to také moje hobby,“ prezradil kanadský útočník. Svoje kulinárske schopnosti predviedol aj počas aktuálnych sviatkov. „Na Slovensku nie je Halloween taký populárny sviatok ako v zámorí a nič spoločné sme preto nechystali. Pripravil som však nejaké koláčiky a doniesol som ich trénerom do šatne.“

Sladkými dobrotami mohol v kabíne pohostiť aj útočníka Tomáša Jurča, ktorý využil možnosť trénovať s A-tímom Košíc.

„Keď sa objavil v šatni, tak ma to príjemne prekvapilo. Viem, že čaká na kontrakt a uvidíme, ako dlho tu ešte zotrvá. Košičania by si ho určite najradšej užili v drese materského klubu a pre náš tím by bol posilou. Všetkým je nám však jasné, že jeho prioritou je zahraničie a držím mu palce, aby si našiel nejaký dobrý klub,“ pousmial sa Colin, ktorého spája s Tomášom jedna príjemná vec – obaja získali Calder Cup a obaja si zahrali v drese Grand Rapids Griffins. Zatiaľ čo Jurčo získal prvenstvo v AHL v roku 2019 s Charlotte, Campbellovi  sa to podarilo dva roky predtým.

„Najradšej spomínam na oslavy v centre mesta. Zišlo sa tam desať či pätnásť tisíc fanúšikov a ulice zažili veľkú párty. S pohárom sme sa previezli v otvorenom autobuse a potom sme mali parádnu grilovačku u nášho trénera. Následne sme sa s viacerými spoluhráčmi vydali na dovolenku do Mexika a spomínam na to veľmi rád,“ oživil príjemné spomienky 31-ročný Kanaďan.

V rámci zlatého tímu Griffins si zahral aj s viacerými neskoršími hráčmi NHL. Dres Grand Rapids vtedy obliekali Jevgenij Svečnikov, Tyler Bertuzzi či Tomáš Nosek a Martin Frk.

„To všetko sú veľké mená, ale základom nášho úspechu bolo, že každý hráč prijal svoju rolu v tíme. Strelci vedeli, že musia pomôcť gólmi, hráči tretieho a štvrtého útoku urobili všetko preto, aby dobre bránili, pomohli v oslabových hrách a znepríjemnili život najlepším útokom súperov. Každý mal svoju úlohu a robil si ju veľmi zodpovedne. To je tajomstvo tímového úspechu. K poháru nás doviedlo priateľstvo a schopnosť potiahnuť za jeden koniec povrazu,“ zamyslel sa Campbell.

Brankárskou jednotkou úspešného tímu bol vtedy muž, s ktorým sa teraz po rokoch stretol v rámci súperenia v Tipos extralige – Jared Coreau.

„S Jaredom sme boli spoluhráčmi štyri roky. Je to skvelý chlap a stále máme výborný vzťah. Aj preto som sa tešil na zápas na Slovane. Zároveň som však chlapcov upozorňoval na to, že je to skvelý brankár. Potvrdzuje to i jeho súčasná forma. Túžil som pre jeho prekonaní. Tentoraz to nevyšlo, ale nabudúce mu už gól strelím.“

Spomienky na spoločné časy v Grand Rapids v Colinovi oživili aj slastné pocity, ktoré patria iba víťazom. Zažiť by ich chcel aj v našom klube.

„Každý chce získavať majstrovské tituly a s tým som prišiel aj do Košíc. Pocit víťaza som zažil v Grand Rapids a môžem povedať, že sa tomu nič nevyrovná. Od augusta driete, stretávate sa v hale každý deň a keď potom zodvihnete na konci sezóny nad hlavu pohár, tak je to ten najlepší pocit. Momentálne sa nachádzame na dlhej ceste, ale verím, že na jej konci bude odmena,“ uzavrel útočník Colin Campbell.