Jakub Köver – ďalší z radu mladých úspešných hokejistov. Po tom, čo odohral 20 zápasov v projekte HK Orange 20, sa s niektorými spoluhráčmi presunul do nášho juniorského tímu. So 71-tkou na chrbte hrá rodák z Košíc na pozícii centra. Momentálne má v košickom drese odohratých desať zápasov, v ktorých štyrikrát skóroval a na konto si pripísal aj šesť asistencií. Ako sa devätnásťročný mladík dostal k hokeju a čo by robil, ak by nebol hokejista, čítajte v dotazníku.

Jakub, kedy si sa začal venovať hokeju?

Hokej hrám od troch rokov.

Kto ťa k nemu priviedol?

Otec s mamkou, pretože sme raz išli do Trebišova na verejné korčuľovanie, a keď som bol na ľade, prišiel za nami nejaký tréner, či by som nechcel vyskúšať hrať hokej, tak rodičia na to prikývli. No a tak som pár rokov potom každé ráno chodil do Trebišova na tréningy, takže takto nejako to celé začalo.

Ako sa ďalej vyvíjala tvoja hokejová cesta?

Keď som mal päť rokov, začal som trénovať už v Košiciach, následne som išiel do Čiech, tam som tri roky pôsobil v Chomutove. Potom ma zavolali do Orange projektu, z ktorého som prišiel naspäť do Košíc, ale po dvoch zápasoch som na mesiac odišiel do Spišskej Novej Vsi, kde som hral 1. ligu.

Ktorý hokejový tím je tvoj obľúbený?

Ak sledujem hokej, tak je to jedine NHL aj to málokedy, takže nemám nejaký obľúbený tím.

Máš nejaký hokejový idol?

Nenazval by som to idolom, ale čo tak sledujem hráčov tak možno T.J. Oshie mi sedí ako hráč najviac. Je to šikovný pravák.

Aké je tvoje obľúbené jedlo a čo by si nikdy nezjedol?

Medzi topky patria určite cestoviny bolognese a čo nemám rád, hm asi tvaroh.

Aký žáner hudby počúvaš?

Nemám žiaden obľúbený žáner, počúvam všetky novinky a moderné veci.

Ktorý film a seriál patria medzi tvoj obľúbené?

Za seriály určite Dva a pol chlapa a obľúbený film asi John Wick.

Čo študuješ?

Študoval som na Športovom gymnáziu na Užhorodskej, teraz už len oddychujem. Nad výškou neuvažujem, do školy sa mi už nechce chodiť (smiech).

Ako vyzerá tvoj bežný deň?

Po raňajkách, ak máme tréning, tak idem naň. Ak mám doobeda voľno, tak oddychujem a trénujem až poobede. Ku večeru si občas robíme program s chlapcami alebo idem domov a pozriem si nejaký dobrý film.

Aké sú tvoje hokejové ciele?

Mojím prvým cieľom je dostať sa do nášho A-čka, to by bol taký splnený sen hrať za domáci klub. Ak sa už dostanem tam, tak dúfam, že budem mať viac možností.

S kým v kabíne najlepšie vychádzaš?

Je nás tu viac, ktorí sme spolu už čo to zažilo aj mimo juniorky – napríklad s Kubom Cibákom som bol v rovnakom čase v Čechách, s Matúšom Havrilom sme boli v projekte, ale je tu v pohode partia, rozumiem si aj s Patlevičom a Horváthom. Naozaj, vymenoval by som 95% chalanov.

Obľúbená farba?

Modrá alebo zelená.

Máš nejaké domáce zvieratko?

Áno, mám psa, volá sa Baky.

Čo by si robil, ak by si nehral hokej?

Fúha, to vôbec neviem, čo by som robil. Asi nič (smiech). Naozaj neviem, čo by som robil bez hokeja. Neviem si predstaviť, čo iné by som mohol robiť. Možno by som sa venoval nejakému trénerstvu, ale to by som musel ísť na vysokú školu (smiech).

Ak by si mohol zmeniť jednu vec v živote, ktorá by to bola?

Nič by som asi nemenil, neľutujem nič, čo som urobil.

Baví ťa okrem hokeja aj nejaký iný šport?

Bedminton, ping-pong, futbal, florbal, ale rád si zahrám všelijaký šport. Nie je žiadna športová oblasť, ktorá by ma nebavila.

Najkrajšie miesto, ktoré si navštívil?

Asi Chicago. Bol som tam na hokejovom turnaji pred štyrmi rokmi na neoficiálnych majstrovstvách sveta. Ale páčilo sa mi aj v Nemecku a vo Švajčiarsku, napríklad. Tiež som tam videl veľa pekných miest.

Máš nejakú vysnívanú dovolenku alebo miesto, kam by si sa chcel ísť pozrieť?

Veľmi sa mi páči Singapur, tam by som sa raz chcel určite pozrieť.

Aká vlastnosť ťa vystihuje?

Ja som ten typ človeka, ktorý veci „neodflakuje“ a snaží sa ísť na 100% do všetkého. Niekedy som možno trošku tvrdohlavý.

Aký je tvoj najkrajší hokejový zážitok?

Majstrovstvá sveta do 18 rokov, ktoré sa hrali pred dvomi rokmi na Slovensku. Atmosféra bola výborná, takže užil som si to naplno.

Ako najradšej tráviš svoj voľný čas?

Väčšinou s priateľkou, pretože žije v Čechách. Ale snažím sa relaxovať aktívne – chodím si občas zabehať, zahrať si s ocom amatérsky hokej a pod.

Čo ťa dokáže najviac nahnevať?

Najviac, keď sa mi nič nedarí a je „deň blbec“.

Čoho sa najviac bojíš?

Asi ničoho.

Akú superschopnosť by si chcel mať?

Tak to netuším vôbec (smiech). Nad takými vecami neuvažujem.

Si poverčivý?

Ako kedy. Ak spravím niečo pred zápasom a ten zápas vyjde, tak sa to snažím pred ďalším zápasom zopakovať. Niekedy tomu prikladám vážnosť, niekedy nie. Podľa situácie.

Sú nejaké zaužívané rituály, ktoré robíš vždy pred každým zápasom?

Rituály by sa podľa mňa nemali prezrádzať, pretože potom už nefunguje to ich čaro.

Prihrávka alebo gól?

Prihrávka. Ja nestrieľam skoro vôbec, väčšinou prihrávam. Aj to mi za to každý nadáva, takže asi to musím zmeniť (smiech).

Čo pre teba znamená číslo dresu?

Momentálne asi nič. Nemám svoje číslo, inak stále nosím 55, ak je možnosť výberu.

Koľko hokejok použiješ za sezónu?

Okolo 15 určite.

Ovládaš nejaký cudzí jazyk?

Trošku anglický.

 

HC KE Media Team (hal)