HC Košice a Dukla Trenčín predstavujú tradičných rivalov a súperenie týchto dvoch klubov predstavuje klasiku hlavne od štyroch vzájomných finálových sérií z deväťdesiatych rokov. Prvé štyri majstrovské tituly v samostatnej extralige získali práve „železiari“ a „vojaci“, pričom v rokoch 1994 až 1997 si zlaté medaily spravodlivo podelili.

V aktuálnej sezóne sú na tom jednoznačne lepšie naši hráči. Po suverénnych triumfoch 7:0 a 7:1 uspeli zverenci Dana Cemana aj do tretice, keď vyhrali v súboji 25. kola pod Čákovým hradom 3:2. Potvrdili tak fakt, že v tomto ročníku ešte neprehrali ani raz dva zápasy v rade.

„Chvalabohu, zatiaľ sa darí reagovať na každú prehru víťazstvom,“ rozhovoril sa útočník Eduard Šimun. „V Trenčíne to však nebolo ľahké. Od 25. minúty sme dohrávali na tri útoky a aj vzhľadom na našu maródku to bolo fyzicky náročné. Možno to nebol najkrajší hokej, ale hrali sme vysoko takticky a išli sme za víťazstvom. V tých prvých dvoch zápasoch boli Trenčania trochu odovzdaní, ale teraz hrýzli a boli veľmi nepríjemní.“

V prípade 29-ročného centra išlo o druhý tohtosezónny duel proti Trenčínu a v oboch prípadoch dokázal streliť gól. V októbrovom domácom stretnutí s Duklou zvyšoval na 7:0, tentoraz zmenil smer strely Maxa Gildona v 32. minúte za nerozhodného stavu 1:1.

„Klamal by som, ak by som tvrdil, že to bol nejaký úmyselný teč. Jednoducho som stál na správnom mieste v správnom čase a Max ma trafil do holene. Predtým som nepremenil oveľa čistejšie šance, ale počíta sa každý gól,“ pousmial sa Šimun, pre ktorého išlo o štvrtý presný zásah sezóny. Na brankárov súperov pritom vyslal dohromady iba šestnásť striel a v sieti tak končí každý jeho štvrtý pokus. „Nestrieľam veľa, pretože moje úlohy v tíme sú trochu iné. Nehrávam presilovky a nedostávam sa do streleckých pozícií. Aj preto som rád za každý gól a mužstvu sa snažím pomôcť svojou hrou.“

Zápas v Trenčíne bol pre Eda druhým po návrate z listiny maródov. Na tej sa ocitol po otrase mozgu, ktorý utrpel 3. novembra vo Zvolene. Pozorní fanúšikovia si určite všimli, že po novom nastupuje s tmavým plexisklom na prilbe.

„Nie je to módny výstrelok a tmavé plexi by som určite nemal, ak by to bol môj prvý otras mozgu. Počas kariéry som ich už mal bohužiaľ viac a teraz sa u mňa objavila svetloplachosť. Akonáhle sa dostávam do vyšších tepov a pozriem sa nahor do svetla, tak ma začína bolieť hlava. Dostával som z toho migrény a tmavé plexi má v tomto smere pomôcť,“ vysvetlil zmenu imidžu Šimun.

Otrasy mozgu predstavujú veľmi citlivú vec a známe sú viaceré prípady hráčov, ktorí prezentovali trvalé následky. Dvadsaťdeväťročný odchovanec topoľčianskeho hokeja preto svoju situáciu nepodceňuje.

„Uvedomujem si, že je to vážna vec. Ak by som povedal, že nemám obavy, tak by som bol bláznom. Za sebou však nemám takú kariéru, že by som teraz mohol skončiť s hokejom. Svoju rolu hrá aj finančná situácia a musím bojovať. Hlava zatiaľ drží a snažím sa nepomýšľať na to, čo sa môže stať. Chcem hrať svoju hru a ak sa niečo stane, tak je to už vôľa božia,“ odfúkol si fyzicky urastený útočník, ktorý oblieka košický dres druhú sezónu.

V poradí tretí duel po návrate do zostavy odohrá v piatok na ľade Žiliny. Nováčikovi máme čo vracať, veď v úvodnom vzájomnom stretnutí vyhrali „vlci“ v Steel aréne 3:2.

„Žilina je korčuliarsky veľmi vyspelé mužstvo a ukázali to aj v prvom zápase u nás. Vysoko napádajú a musíme sa na to pripraviť. Stále hovorím, že v lige už nie je slabý súper a hoci ide o nováčika, kvalita je tam veľká. Nemožno teda nič podceniť. Musíme hrať našu hru a potom môžeme byť úspešní,“ uzavrel Eduard Šimun.