Mladá, sympatická, talentovaná. Štrnásťročná Nina mala iba päť rokov, keď začala s partiou chlapcov v košickej hokejovej prípravke. „Začala som ihneď hrávať hokej, nechodila som na krasokorčuľovanie, aby som sa naučila korčuľovať. V podstate to všetko odštartoval môj starší brat Filip, ktorý momentálne pôsobí na farme Košíc v Humennom. Ako malá som sa na neho chodila pozerať na štadión a zapáčilo sa mi to natoľko, že som to tiež chcela vyskúšať.“

Medzi samými chlapcami sa Nina pohybuje už takmer desať rokov. Vždy bola v tíme jediným dievčaťom a tak nás zaujímalo, ako sa k nej spoluhráči správajú a či ju berú ako rovnocennú. „Zo začiatku sme si, samozrejme, museli na seba zvyknúť, ale teraz je to už v pohode. Keďže som v šatni jediné dievča, máme aj nepísané pravidlá. Ako v kabíne spoločne fungovať, kedy sa prezliekať. Aby bolo všetko s “kostolným poriadkom“. Mám svoj priestor, keď sú chlapci už na rozcvičke, alebo ak je ich v šatni menej. Má to svoje špecifiká, ale vieme sa zladiť.“

Mladá košická krv hráva hokej v kategórii kadetov s chlapcami, no hosťuje aj v popradskom tíme žien v seniorskej 1. lige. Tréningom sa venuje doma v Košiciach a do Popradu chodí na zápasy. „Darí sa mi tam celkom dobre. Patrím medzi mladšie dievčatá, takže aj robím všetko to, čo v tíme robievajú mladší, ale celkovo spolu vychádzame fajn. Herne je to v poriadku, strieľam góly a to je podstatné. Aj keď je pravda, že stále radšej prihrávam,“ hovorí s úsmevom Nina. Niekomu by sa možno mohlo zdať, že je ťažké skĺbiť to a prispôsobiť sa obom typom hokeja, predsa len, chlapčenský a dievčenský hokej majú svoje rozdiely a špecifiká, mladá Košičanka s tým však problém nemá. „Hrám stále rovnako, či je to za ženy alebo za mužov. Rozdiel je len v tom, že mužský hokej sa hrá viac do tela. U žien sa dá napríklad pritlačiť na mantinel, no tvrdšie zákroky sú už pískané ako faul.“ Berú teda súperi na Ninu ohľad, ak hrá v chlapčenskom tíme? „Ako ktorí, ale väčšinou nie. Vedia rozoznať, že som dievča, pretože mám ružové rukavice a aj vlasy v cope, takže je to evidentné, no nepovedala by som, že berú na mňa ohľad. Chcú vyhrať takisto ako ja, preto musia hrať tak, ako sú zvyknutí.“

Nina priznala, že viac inklinuje práve k mužskému hokeju. „Hokej bol, je a aj vždy pre mňa bude mužský šport. Keďže od malička som bola medzi chlapcami, tu sa cítim ako doma. Rada si zahrám aj so ženami, no aj keď sú medzi nimi moje rovesníčky, pri chlapcoch sa cítim lepšie.“ Našťastie má Nina okolo seba ľudí, ktorí neriešia, či je vhodné, aby dievča hralo tvrdý hokej. Neriešia to spoluhráči, tréneri ani rodina.

Popri všetkých tréningoch, zápasoch a iných povinnostiach stačí mladá Košičanka pracovať aj na svojom vzdelaní - a to dokonca na výbornú! „Myslím, že sa mi v škole darí celkom dobre. Momentálne budem mať na vysvedčení iba jednu dvojku z matematiky, inak to budú samé jednotky, takže sa veľmi teším,“ pochvaľuje si Nina.

A kto je pre ňu najväčším hokejovým vzorom? „Pre mňa je to jednoznačne pán tréner Vladimír Svitek, ktorý to so mnou ťahá už pár rokov, so všetkým mi pomáha, podporuje ma a venuje sa mi najviac ako môže. Ak by som však mala povedať nejakého zahraničného hráča, ktorého obdivujem, tak poviem Alexander Ovečkin.“

Šampiónka z Košíc

Nina sa ako jediná Košičanka dostala do slovenského výberu hokejistiek v kategórii do 18 rokov. Mladé Slovenky reprezentovali našu krajinu začiatkom tohto roka v rakúskom Radentheine a postarali sa o postup do elitnej kategórie majstrovstiev sveta. „Chodila som na výcvikové tábory s 18-tkou a odtiaľ sa vyberali hráčky na majstrovstvá. Mňa vybrali ako náhradníčku. Mohla som ísť teda na dvojzápas so 16-tkou, ktorý sme hrali proti Rakúsku. Lenže v reprezentácii do 18 rokov sa niektorá spoluhráčka zranila, preto len čo som odohrala jeden zápas za 16-tku, už som nastúpila na majstrovstvá sveta žien do 18 rokov.“ O tom, že dievčatá postúpili do najvyššej divízie majstrovstiev sveta rozhodlo suverénne víťazstvo 5:1 proti Nemecku. A aj keď si Nina proti tomuto súperovi nezahrala, bola vďačná za príležitosť zúčastniť sa takéhoto podujatia. „Som veľmi rada, že som na tie majstrovstvá mohla ísť pretože som si zahrala proti takým súperom ako Dánsko, Taliansko, Maďarsko alebo Rakúsko. Gólovo som sa síce nepresadila, ale bola som súčasťou tímu, ktorý vyhral „majstrák“ a postúpil, čo viac si môže človek priať. Pre mňa to bola úžasná skúsenosť do budúcej kariéry“, uzavrela talentovaná hokejistka.

Filip Hudák (brat): „Obidvaja sme mali odmalička vzťah k športu. Náš otec hrával takisto hokej, nie síce na tej najvyššej úrovni, ale stále sme sa v rodine točili okolo hokeja. Ninu sme trošku museli postrčiť, aby sa tomu začala naplno venovať, ale videli sme, že sa jej to veľmi páči, takže sme to skúsili a ja osobne som rád, že pri tom ostala, pretože sa jej darí. Teším sa zo všetkých jej úspechov. Keď prišla domov z Rakúska ako majsterka sveta bol som šťastný aj za ňu, vedel som si predstaviť aké pocity asi prežíva. Som na ňu hrdý a ako starší brat som jej dal aj nejaké mini rady.“

Juraj Faith (tréner kadetov): „Nina vyrastá s chlapcami v podstate od nultého ročníka, prechádza s nimi všetkými kategóriami a je vo výhode, pretože teraz je medzi svojimi a kategóriu kadetov môže hrať aj o šesť rokov. V každom zápase, v ktorom má možnosť ukázať sa, pôsobí sebavedomo a hrá hlavou, takže tvrdosť vie vykompenzovať myslením. Puku sa nezbavuje prirýchlo, vníma hokej technickejšie a má všetky predpoklady na to, aby hokej hrala. Je vidieť, že ho má rada a medzi chalanmi funguje úplne v pohode. Oni ju v podstate berú ako chlapca a jej to tak aj vyhovuje, pretože je vnímaná ako súčasť mužstva.“

My prajeme Nine všetko len to najlepšie do jej ďalšej kariéry. Nech svojou hrou v najbližších rokoch teší seba aj všetkých svojich priaznivcov!

(hal, tty)
Foto Michal Dubai