Nedeľňajší zápas v Nových Zámkoch nepriniesol iba suverénne víťazstvo „oceliarov“ 7:1, päť asistencií a pokorenie hranice 700 bodov Michala Chovana, ale aj moment, na ktorý určite nikdy nezabudne Oleksii Dachnovskyi. Dvadsaťročný ukrajinský útočník strelil do siete víťaza Stanleyho pohára Christophera Gibsona svoj prvý extraligový gól.

„Je to skvelý pocit. Som šťastný, že som strelil svoj prvý gól v extraligovej kariére práve za taký slávny klub. Prihrával mi naň navyše Mišo Chovan, ktorý v tomto zápase oslávil úžasné jubileum. To je niečo výnimočné,“ vyznal sa z pocitov Dachnovskyi, ktorého presná strela pomohla košickému kapitánovi k 699. extraligovému bodu. Puk po dôležitom kariérnom momente mladého obrancu odniesol na striedačku Edo Šedivý a do „opatery“ si ho určite vezme aj ďalší člen obranných radov Radek Deyl. „Vyhnúť sa poplatku za prvý gól sa asi nedá. Rado vidí všetko a určite mu neuniknem,“ pousmial sa Oleksii.

Radosť z premiérového gólu zvyšuje hladké víťazstvo tímu, ktoré potvrdilo košickú pozíciu na čele tabuľky. „Po nepríjemnom zápase v Spišskej Novej Vsi sme si povedali, že nám musí byť jedno, v akej zostave nastúpia Nové Zámky. Chceli sme podať dobrý výkon a išli sme si jednoznačne za víťazstvom. Podarilo sa nám streliť pár gólov a potom to už išlo ľahšie. Hrali sme si svoju hru a nedali sme im šancu.“

Dvadsaťročný obranca sa objavoval v zostave „oceliarov“ už počas série letných prípravných zápasov. Po štarte ostrej sezóny sa presunul do prvoligových Topoľčian, kde mal v 27 zápasoch bilanciu 7+10.

„Každý extraligový zápas je pre mňa veľkou skúsenosťou. Tešil som sa už zo zápasov za Topoľčany v SHL, ale hrať za Košice je samozrejme niečo úplne iné. Snažím sa plniť pokyny trénerov a robiť to, čo sa odo mňa očakáva. Gól ma samozrejme potešil, ale náš útok má hlavne pomôcť odbremeniť ostatné formácie. Na mojom prístupe sa nič nemení a určite teraz nebudem vykrikovať, že som nejaký veľký hráč. Podstatné je pomáhať výsledkom tímu,“ uvedomuje si svoju pozíciu v košickej zostave Dachnovskyi. Za veľkú výhodu považuje práve skúsenosti z leta. „Bolo by náročné prísť sem prvýkrát a naskočiť na rozbehnutý vlak. Zásluhou leta som bol pripravený na herný systém a poznám spoluhráčov. V tomto smere je to oveľa ľahšie.“

To, že sa v úvode sezóny nezmestil do zostavy A-tímu HC Košice, bral ako odraz reality. „Vedel som, že v tejto konkurencii bude zotrvanie v základnej zostave veľmi náročné. Obzvlášť, keď som import a kvóta pre zahraničných hráčov bola plná. S pokorou som išiel do prvej ligy a snažil som sa tam zlepšovať. Zbieral som zápasové skúsenosti a tie mi teraz pomáhajú.“

Aktuálna rozsiahla maródka a sa dotkla i legionárov Danicka Martela a Joonu Jääskelainena. Pre Dachnovského to vytvára ďalšie možnosti extraligových štartov. Ako sám zdôraznil, tie sú pre neho o to cennejšie, že ich môže zbierať práve v košickom drese. Metropola východu bola totiž jeho domovom od začiatku nestabilnej situácie na Ukrajine.

„Týždeň po vypuknutí vojny som začal premýšľať o tom, čo bude ďalej,“ popisuje pozadie svojho príchodu do juniorského tímu HC Košice v roku 2023. „V tom čase som mal 17 rokov a hľadal som možnosti pokračovania hokejovej kariéry. Príchod do Košíc nebol plánovaný, ale asi to bol osud. Objavila sa taká možnosť a tak som ju skúsil. Pred odchodom z Ukrajiny som si napísal kariérny životopis, predstavil som sa tu a našťastie som narazil na dobrých ľudí, ktorí mi pomohli. Dostal som šancu zlepšovať sa a to si cením.“

Rodák z Kyjeva má v hlavnom meste Ukrajiny rodinu i priateľov. Situáciu vo svojej vlasti tak pochopiteľne sleduje s permanentnými obavami.

„V Kyjeve je to teraz pokojnejšie, ale zo začiatku to bolo hrozné. Rusi postupovali k hlavnému mestu veľmi rýchlo a samozrejme sa ho snažili zničiť. Poznám veľa ľudí, ktorí bojovali a niektorí bohužiaľ položili za vlasť aj to najcennejšie. Pre nás sú to hrdinovia,“ vyznal sa z ťažkých pocitov Oleksii, ktorý si v minulosti prešiel všetkými mládežníckymi reprezentáciami Ukrajiny a momentálne už hráva pod žlto-modrou vlajkou za seniorský A-tím. „Ukrajinu reprezentujem s hrdosťou a keď sme vlani postúpili do vyššej divízie, tak som bol nesmierne šťastný. Reprezentační tréneri ma pozorne sledujú a aj tento rok som už bol na jednom zraze národného tímu. Ďalší je naplánovaný na úvod februára. Odkedy vypukla vojna, tak si každý z nás oblieka ukrajinský dres s ešte väčšou hrdosťou a reprezentácia krajiny má pre nás hlbší význam. Ukazujeme tým, že ešte stále existujeme a stále sme pripravení bojovať. Chceme zvíťaziť a dokázať, že život ide ďalej.“

Veľkým cieľom ukrajinskej reprezentácie je postup do A-kategórie. O ten zabojujú na prelome apríla a mája v konkurencii Veľkej Británie, Talianska, Japonska, Poľska a Rumunska.

„Čaká nás skupina v Rumunsku a myslím si, že nie sme bez šance. Zlepšujeme sa a ukrajinský hokej postupne napreduje. Vojna to samozrejme pribrzdila, ale snažíme sa zlepšovať,“ poznamenal Dachnovskyi. Spomínané pribrzdenie rozvoja hokeja vo vojnou zmietanej krajine sa prejavuje predovšetkým na domácej úrovni. „Zo začiatku pokračovala liga bez divákov, teraz už povolili aj účasť fanúšikov na tribúnach. V súťaži ostalo len šesť klubov, pretože niektoré ostali na okupovaných územiach, alebo majú zničené štadióny. Viaceré zbombardovali tak, že sa tam už nedá fungovať. Viaceré kluby teraz zdieľajú štadióny, ktoré ostali,“ popísal na záver nášho rozhovoru hokejové podmienky na Ukrajine 20-ročný obranca, ktorý sa popri hokeju venuje aj osobnému vzdelávaniu v rámci špecializovaných kurzov.