Košický obranca Patrik Koch je jeden z mladíkov, ktorí zapadli do našej reprezentácie na tohtoročných domácich Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Rodák z Malaciek považuje svetový šampionát z hľadiska umiestnenia za neúspešný, no napriek tomu si ho užil.

„Je to veľká škoda, že sme to nedotiahli do víťazných koncov vtedy, keď sme to najviac potrebovali. Na druhej strane by som určite vyzdvihol výkony všetkých chalanov, myslím, že práve to ocenili aj fanúšikovia. Vždy sme sa dokázali namotivovať a od prvého zápasu sme boli pozitívne naladení. Určite má na tom veľkú zásluhu aj tréner Craig Ramsay.“

Ako hodnotíš svoje pôsobenie práve pod týmto kanadským trénerom a čo hovoríš na jeho rozhodnutie odísť z trénerskej pozície slovenskej reprezentácie? 
„Myslím si, že slovenskému hokeju veľmi pomohol, pretože sem priniesol úplne inú mentalitu a zámorský štýl hry. Pre mňa osobne je to jeden úžasný tréner, ktorý stále vedel pomôcť a poradiť, ale aj zakričať, ak bolo treba – málo, ale vedel (smiech). Som rád, že mi dal príležitosť byť na majstrovstvách. Naučil ma strašne veľa vecí, ktoré sa snažím dodržiavať. Môžem mu za všetko len poďakovať. Čo sa týka jeho rozhodnutia, ak by to bolo na mne, určite by som chcel, aby v slovenskom hokeji ostal, pretože mu má čo ponúknuť.“

Do prvotnej nominácie si sa nedostal. Bolo pre teba prekvapením, keď ťa zavolali do výberu? 
„Prvýkrát mi volal pán Šatan na moje narodeniny, ešte počas sezóny v decembri. Spýtal sa ma, či mám chuť reprezentovať. Potešilo ma to, pretože na začiatku sezóny by som vôbec nebol čakal, že sa môžem dostať na šampionát. Keď som išiel na prvý zraz, hralo sa mi super a cítil som sa dobre, vtedy som s malou dušičkou dúfal, že sa to možno vydarí a čím bližšie som bol k šampionátu, tým viac som dúfal, že tam zostanem. Som veľmi rád, že sa to nakoniec podarilo.“

Čím si si trúfal presvedčiť trénera? 
„Zodpovednosťou a hlavne tým, že som počúval jeho pokyny, ktoré som sa snažil do detailov plniť. Na žiadnom tréningu či zápase som nevypustil ani sekundu a makal som na sto percent.“

Ako sa ti hralo na domácom ľade? Stihol si si užiť aj atmosféru? 
„Hralo sa mi úplne super a strašne som si to užíval. Boli sme skvelá partia chalanov, ktorí sa navzájom podporovali. Spočiatku som bol aj nervózny, najmä pred prvým zápasom, no keď som vstúpil na ľad všetko zo mňa opadlo a hralo sa mi parádne. Fanúšikovia boli skvelí. Nič podobné som nikdy nezažil. Neskutočne nás to posúvalo vpred a veľmi nám to pomáhalo.“

Dvadsaťdvaročný mladík si spomenul aj na momenty, ktoré mu na ľade vhnali slzy do očí. „Prehry nás všetkých boleli. Chcelo sa mi plakať po nervydrásajúcom zápase s Kanadou, Fínskom, ale aj Nemeckom. Asi všetci vieme prečo - ten zápas s Nemcami nám rozhodol celý turnaj...,“ hovorí rozcitlivene Patrik, ktorý však s husou kožou na rukách spomína aj na svoj najkrajší zážitok: „Najlepšie sa mi hralo proti Amerike. Najviac som si to užil, bolo to niečo neopísateľné. Vtedy po zápase som mal takisto zimomriavky.“

Čo ste robili počas dní, keď ste nehrali? 
„Mali sme tréningy a meetingy. Po všetkých povinnostiach sme stihli aj relaxovať, niektorí chodili do mesta, ja som išiel väčšinou za frajerkou. Mali sme však k dispozícii aj wellness, či už v šatni alebo na hoteli, takže aj to sme často využívali. Bolo to potrebné na regeneráciu, keďže tých zápasov bolo veľa. Ja som každý večer chodil ešte do ľadovej vody.“

Ako si vnímal skúsenejších kolegov v defenzíve? 
„Hralo sa mi super s „Fehym“, dúfam, že aj jemu so mnou (smiech). Ak bol na ľade niekto iný, nepociťoval som nijaký rozdiel. Všetci sme sa viac-menej snažili dodržiavať náš systém. Od tých starších som sa snažil niečo odpozerať, vždy sa snažím naučiť čo najviac. Snažil som sa z každej situácie vyťažiť maximum, tak dúfam, že sa mi to podarilo.“

Akí súperi tebe osobne vyhovovali herne najviac? 
„So všetkými sa hralo takisto. Stále som sa musel maximálne sústrediť. Aj keď sme neboli v role favorita, aj vtedy, keď sme boli papierovo silnejší. Každý jeden zápas bol ťažký, ale hovorím, snažil som sa hlavne si to užiť, plniť pokyny a potom sa mi aj lepšie hralo.“

Koľko hokejok si počas šampionátu zlomil? 
„Priamo na majstrovstvách iba jednu, no v príprave ich bolo trošku viac. Asi štyri či päť.“

S kým zo šatne si si najviac rozumel a kto bol s tebou na izbe?
„Na izbe som bol s Krištofom, ale tým, že sa najdlhšie poznám so Sukeľom, s ním som sa bavil asi najviac. To bol taký môj najväčší parťák. Viacerých chalanov som poznal už z minulosti, lebo s niektorými som hral v 20-tke, napríklad s Jarošom alebo Černákom, a takisto aj v olympijskom výbere sme sa stretli viacerí.“

Sledovali ste zápasy ostatných tímov? 
„Keď sme boli na hoteli, tak sme si to pustili v telke, ale na štadión sme nechodili. Aspoň ja osobne nie, možno len tí hráči, ktorí boli zranení, tak sa išli pozrieť.“

Čo hovorili na tvoje účinkovanie na majstrovstvách rodina, kamaráti, aké boli ohlasy v tvojom okolí? 
„Rodina bola, samozrejme, hrdá. Prišli sa pozrieť aj na zápasy, takže si to užívali spolu so mnou. Po každom zápase som dostal aj množstvo správ a telefonátov od kamarátov, ktorí boli spokojní a tešili sa.“

Čo ti majstrovstvá dali? Máš teraz vyššie ambície? 
„Samozrejme, tie ambície sú stále vysoké. Teraz sa ukazuje, že tá drina sa skutočne vypláca. Budem v tom naďalej pokračovať a dúfať, že raz príde možnosť zahrať si aj v NHL. Zatiaľ sa však budem sústrediť na to, aby som sa dostal na šampionát aj ďalší rok a spolu s tímom priniesol nejakú medailu. Ešte predtým ma však čaká nová klubová sezóna, kde chcem takisto pomôcť tímu urobiť nejaký pekný výsledok.“

Pamätáš si moment z roku 2002, keď slovenskí hokejisti vybojovali na svetovom šampionáte zlato? 
„Pamätám si to tak matne, keďže som mal vtedy len päť rokov, ale videl som video, ktoré mamina z toho dňa natočila. Doma sa oslavovalo a spievali sme Nech bože dá... Mal som takú píšťalku, na ktorej som pískal a všetci sme sa veľmi tešili.“

Stihol si si po majstrovstvách už aj oddýchnuť? 
„Bol som pár dní s frajerkou na výletoch, niečo málo sme pobehali, takže skôr to bol taký aktívny oddych. Na takú väčšiu dovolenku sa chystám až teraz počas prestávky v letnej príprave. To už snáď načerpám nové sily aj pred ďalšou sezónou.“

Patrikovi ďakujeme za skvelú reprezentáciu našej krajiny a takisto nášho hokejového klubu. Prajeme mu veľa úspechov a splnených snov v jeho hokejovej kariére a tešíme sa na jeho výkony v nasledujúcej sezóne v drese Oceliarov!

 

HC KE Media Team (hal)

Foto (saj, Peter Jesenský)