Ladislav Nagy: Späť na ľad ma to neláka, no rád spomínam na krásne hokejové časy
Jeden zo zápasov tohtoročnej základnej časti, proti Novým Zámkom, pútal pozornosť od začiatku o niečo viac ako iné. Čestné buly totiž vhodila dlhoročná klubová ikona, hráč kanadsko-americkej NHL a v neposlednom rade majster sveta z Göteborgu, bývalý útočník nášho klubu Ladislav Nagy. Ako priznal, išlo o jeho premiérové úvodné vhadzovanie, čo ho mimoriadne potešilo. Do košickej Steel arény však neprišiel naprázdno. So sebou si priniesol cennú trofej, z ktorej sa tešil celý uplynulý rok, keď sa radoval z celkového víťazstva v atraktívnej ankete ŠOK. Taktiež nezabudol ani na košických fanúšikov, ktorým sa počas prestávky po prvej tretine naskytla jedinečná príležitosť odfotiť sa a získať podpis od samotného Ladislava Nagya!
Košický rodák toho počas svojej bohatej hokejovej kariéry stihol bez pochýb naozaj veľa. Na ktorý moment spomína najradšej, čo naopak ľutuje, aké boli jeho prvé kroky po definitívnom konci kariéry, ktorému mužstvu fandí v tejto sezóne a ešte omnoho viac sa dozviete v našom rozhovore.
V zápase proti Novým Zámkom ste slávnostne vhodili úvodné buly zápasu. Nelákalo vás pri pohľade na zaplnené tribúny košickej Steel arény opäť si obuť korčule a vrátiť sa do zápasového diania?
„Úprimne ma to vôbec nelákalo, som rád, že som ukončil profesionálnu kariéru. Konečne sa môžem venovať mojej rodine, deťom. Môžeme si kedykoľvek kdekoľvek vyjsť, zalyžovať si s deťmi v Tatrách, pretože, keď som hral hokej, tak sa nedalo nič, stále boli zápasy a stále som bol unavený. Teraz ma už konečne nič nebolí.“
Minulý rok ste sa rozhodli definitívne zavesiť korčule na klinec aj napriek tomu, že ste stále podávali na ľade výkony na vysokej úrovni. Čo bolo pre vás tým rozhodujúcim impulzom?
„Moje telo. Mal som skoro 40 rokov a telo jednoducho neoklamete. Nie je sranda hrať v takom veku na vrcholovej úrovni. Človek musí viac rehabilitovať, viac sa starať o seba, potom má menej času na rodinu a deti. Minulý rok som mal veľmi často problém s chrbtom, keby nebolo pána doktora Hermela, ktorý ma dal do poriadku, tak neviem, či by som vôbec dohral minuloročnú sezónu.“
Na ktorý moment z vašej bohatej hokejovej kariéry spomínate najradšej?
„Momentov je určite viac, napríklad, keď sme získali titul majstra sveta v Göteborgu a rok na to sme boli tretí. Taktiež, keď som bol draftovaný, odohral prvý zápas v NHL, čo je sen každého hokejistu, dostať sa do najlepšej ligy sveta a zahrať si v nej aspoň jeden zápas. Môžem povedať, že sa mi splnil sen a som šťastný.“
Je niečo, čo by ste teraz urobili inak?
„So svojou kariérou som celkovo spokojný, určite tam sú niektoré veci, ktoré by som zmenil, napríklad, keď som mal možnosť podpísať trojročný kontrakt vo Phoenixe, ktorý som nepodpísal a nakoniec som bol vymenený do Dallasu, vtedy som počúval viac môjho agenta ako seba. Taktiež som odišiel z Ameriky do Ruska, čo som nemal robiť. Človek robí chyby v normálnom aj hokejovom živote, inak bolo všetko super.“
Aké boli vaše prvé kroky po konci profesionálnej hokejovej kariéry? Prezraďte, čomu sa momentálne venujete?
„Keď som skončil, tri mesiace som nerobil nič, len oddychoval a hral sa s deťmi. Potom som sa po troch mesiacoch začal venovať vlastným veciam. Mám nejaké nehnuteľnosti, o ktoré sa starám, takže sa vôbec nenudím.“
Život vrcholového športovca sa väčšinou točí okolo tréningov, cestovania na zápasy, samotných zápasov, regenerácie... Hráči sa spolu so svojimi rodinami musia prispôsobiť vo výraznej miere svoj život práve športu. Je niečo, čoho ste sa museli počas kariéry zriecť a teraz si to môžete s radosťou dopriať?
„Presne to sú také maličkosti, ktoré som počas kariéry nemohol, jednoducho sa to nedalo. Teraz, keď si s manželkou a deťmi povieme, že ideme na dovolenku, tak sa zbalíme a ideme na dovolenku. Keď som hral hokej, tak sa všetci museli obetovať len pre môj hokej.“
Nelákala vás do budúcna kariéra trénera?
„Kariéra trénera? Určite nie.“
Minulý rok v októbri ste zabehli polmaratón na MMM. Chystáte sa zúčastniť aj tento rok?
„Chcel som si to vyskúšať odkedy som prišiel hrať do Košíc, ale nikdy sa to nedalo. S prípravou som začal mesiac pred maratónom, trošku som potrénoval, ale musím povedať, že je to riadna ťažoba na nohy. Pri trati je perfektná atmosféra, ľudia povzbudzujú, len škoda, že nevyšlo počasie, pretože dosť fúkalo. Keďže sa chystám aj na tento ročník, dúfam, že počasie už vyjde a taktiež verím, že sa mi podarí zabehnúť lepší čas."
Spomínali ste, že sa chcete tento rok zlepšiť. Začali ste už teda s prípravou na nasledujúci ročník?
„Chcel by som už začať, ale ešte som sa k tomu nedostal.“ (smiech)
Venujete sa okrem behu aj iným športovým aktivitám?
„Sem tam si chodím zahrať tenis, golf, s kamarátmi futbal.“
Sledujete tohtoročné extraligové dianie pravidelne? Ako by ste zhodnotili doterajšie počínanie nášho tímu v základnej časti?
„Sledujem a držím chlapcom palce. Musím povedať, že mali vynikajúcu šnúru bez prehry, aj keď potom prišli zápasy, ktoré im nevyšli, ale to nevadí. Samozrejme, je fajn, že v tíme dávajú príležitosť aj mladým hráčom. Určite im budem držať palce, hoci to nebude ľahké. Som rodený Košičan, takže komu inému by som držal palce ak nie Košičanom.“
Zvyknete si zájsť na nejaké zápasy aj osobne alebo radšej fandíte v pohodlí domova?
„Na zápasy sa chodím pozrieť aj osobne, teraz som bol som na Slovan a Michalovce. Vždy keď mám čas, tak sa prídem rád pozrieť.“
Počas prestávky po prvej tretine ste zavítali do nášho Fotolab kútika, kde sa s vami fanúšikovia mohli odfotiť, prehodiť pár slov, či odniesť si cenný suvenír v podobe vášho podpisu. Ako hodnotíte takéto akcie s fanúšikmi?
„Takéto akcie sú vždy pekné. Snažil som odfotiť a popodpisovať čo najviac. Priznávam, že som vôbec nečakal, že príde až toľko ľudí. Je to fakt krásne.“
Na záver, čo by ste odkázali košickým hokejovým fanúšikom?
„Pripravte sa poriadne na play- off, poriadne povzbudzujte, čo najhlasnejšie. Ja budem tiež chodiť na zápasy a budem hlasito povzbudzovať, aby táto hala spadla.“ (smiech)
Ladislavovi Nagyovi ďakujeme, že nás poctil svojou návštevou a ochotne poskytol rozhovor pre náš web. V osobnom živote želáme len to najlepšie a tešíme sa na ďalšie stretnutia.
HC KE Media Team (zek)