Meno Peter Bartoš pozná azda každý Košičan a nezáleží na tom, či vôbec sleduje hokej. Rodák z Martina pôsobil ako hráč v našej organizácii celkovo 11 sezón, počas ktorých nám dopomohol k zisku piatich titulov a za ten čas sa stal aj najproduktívnejším hokejistom v histórii metropolitného klubu. Legenda Oceliarov miluje najdynamickejší šport na svete, hneď po skončení profesionálnej hráčskej kariéry sa rozhodol, že o svoje dlhoročné skúsenosti sa chce podeliť s mladšími generáciami, a preto sa vydal na trénerskú dráhu. My sme sa s ním pozhovárali nielen na túto tému, no viac sa už dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Po roku na lavičke Michaloviec ste sa rozhodli pre návrat do štruktúr nášho klubu. Aké boli okolnosti vášho príchodu?

„V Michalovciach mi po sezóne končila zmluva. Síce som s nimi bol predbežne dohodnutý na jej predĺžení, avšak v tom prišlo obdobie pandémie a zrazu som sa dozvedel, že už s mojou pomocou nepočítajú. Košice mi následne ponúkli možnosť vrátiť sa a pokračovať v mojej trénerskej kariére tu, za čo som veľmi rád.“

Momentálne zastávate funkciu asistenta trénera pri junioroch. Ako funguje vaša spolupráca s hlavným koučom Petrom Holazom?

„Naša kooperácia je na veľmi dobrej úrovni, sadli sme si a vzájomne sa dopĺňame. Pre mňa je to ďalší krok vpred v mojej kariére. Tréner Holaza má množstvo skúseností nielen zo Slovenska, ale taktiež pôsobil aj v zahraničí. Pre mňa to je veľká škola, každý jeden kouč mi niečo dáva, ja sa snažím pochytiť toho čo najviac a vnímať situácie už nie z hráčskeho hľadiska, ale z toho trénerského. Teší ma, že s ním môžem spolupracovať a opäť sa naučiť niečo nové.“

Za súčasných opatrení sa nemôže trénovať už ani v malých skupinkách. Ako v týchto časoch prebieha tréningový proces vášho mužstva?

„Veľmi nám je ľúto tejto situácie, mali sme to dobre rozbehnuté. Teraz naša príprava prebieha väčšinou online formou a tiež aj individuálne. Chlapci majú svoje tréningové plány, aby sa udržiavali vo forme. Najvážnejší problém je ten, že nám chýba pobyt na ľade a predovšetkým zápasy. V tejto vekovej kategórii sú nesmierne dôležité. Je to škoda, ale veríme, že sa podmienky zlepšia a stihneme do konca ročníka nastúpiť ešte na zopár stretnutí.“

Pred pár dňami skončili Majstrovstvá sveta juniorov v Kanade, na ktorých sa zúčastnil aj náš súčasný hráč Juraj Eliáš. Ako by ste ohodnotili jeho výkony?

„Juraj je robustný útočník. V mužstve mal svoje úlohy, najmä v oslabeniach, kde bol veľmi často nasadzovaný. Myslím, že to, čo od neho vedenie národného tímu očakávalo, splnil na 100 % a ukázal svoje prednosti.“

Sezóna 2016/2017 bola z pozície hráča vašou poslednou v košickom drese. Už v nasledujúcom ročníku ste sa však dostali na pozíciu asistenta trénera pri A-mužstve. Bolo pre vás náročné aklimatizovať sa na takúto výraznú zmenu?

„Na začiatku toho ročníka som zastával funkciu kouča pri tretiakoch a štvrtákoch. V decembri 2016 však došlo k zmene v realizačnom tíme A-mužstva a bolo mi povedané, že budem asistentom Marcela Šimurdu. Vtedy som sa cítil ešte viac-menej ako hráč, takže som bol skôr takým spojujúcim prvkom medzi hlavným trénerom a kabínou. Pre mňa to bola skvelá skúsenosť, najmä mi to ukázalo, aký veľký rozdiel je medzi trénovaním detí a seniorov.“

Po konci hráčskej kariéry u Oceliarov ste okrem trénovania ešte stále nastupovali aj na zápasy v tretej najvyššej slovenskej hokejovej súťaži, dokonca ešte minulý rok ste svojimi výkonmi tešili fanúšikov Bardejova. Plánujete ešte naďalej hrávať alebo to boli vaše posledné súťažne vystúpenia?

„Chcem ešte stále hrať, pretože mám jeden sen, ktorý som už v minulosti viackrát spomínal. Moji synovia už majú 17 rokov a pôsobia tu v juniorke a veľmi rád by som s nimi odohral jeden oficiálny zápas. Síce už asi len v tej najnižšej mužskej súťaži, avšak pre mňa by to bolo veľmi pekné, nastúpiť spolu za jeden tím na tých 60 minút.“

HC KE media (Sch)