Náš hokejový klub patrí na hokejovej mape už dlhé roky k slovenskej  špičke, čo sa týka  výchovy talentovaných mladých hráčov, o čom svedčí aj aktuálne pôsobenie Tomáša Jurča, Erika Černáka, Christiána Jaroša či Martina Marinčina v najlepšej hokejovej lige sveta. Zabudnúť nesmieme ani na legendy, akými sú Ladislav Nagy či Rastislav Staňa, ktoré sa už rozlúčili s profesionálnou kariérou. Všetkých týchto hokejistov spája jedna vec – sú odchovancami košického hokeja, odkiaľ to dotiahli medzi svetovú špičku. V ich šľapajach by bezpochyby chceli pokračovať aj ďalší. Zaradiť by sme medzi nich mohli aj perspektívneho mladíka, ktorým je Theo Kiss.

„Patrí medzi najväčšie talenty ročníka 2006 na Slovensku, vyniká svojím hokejovým IQ, citom pre hru a výborným pohybom. Jeho cit pre hru je spojený aj s jeho výbornou prihrávkou a kontrolou puku. V tejto sezóne, ako jeden z najmladších v kategórii kadetov hrával všetky dôležité situácie, či už v základnej časti alebo nadstavbe,“ aj týmito slovami opísal prednosti nádejného košického  útočníka šéftréner hokejových tried Alexander Valentín.  

Trinásťročný útočník Theo Kiss už od mala vedel, že chce hrať hokej. Vzorom mu bol jeho o päť rokov starší brat Andrej, ktorý taktiež hájil farby nášho klubu, v súčasnosti však  pôsobí v americkej juniorskej lige USPH - Premier, kde v tejto sezóne obliekal dres klubu Richmond Generals. Theo na ľad prvýkrát vykorčuľoval ako tri a pol ročný, do hokejového klubu ho rodičia prihlásili keď mal šesť. Na svoje hokejové začiatky si dnes Theo spomína úplne jasne. „Keď ma rodičia zobrali prvýkrát na ľad, oprel som sa o hokejku, a tak som sa posúval. Nikomu som nedovolil, aby ma dvíhal alebo mi radil. Tak ma nechali. Padal som, vstával a pomaly sa posúval. Máme to aj na kamere,“ zaspomínal na svoje prvé hokejové kroky košický útočník. O tom, že práve pozícia útočníka bude pre Thea tou najideálnejšiu sa rozhodlo už na úvodných tréningoch. „Na prvých tréningoch nám hodili puk a každý z nás chcel dať gól. Tréner ma potom zaradil na túto pozíciu, a tak to už aj ostalo.“ Skutočnosť, že mu pozícia útočníka skutočne sadla, potvrdzujú aj jeho tohtosezónne štatistiky medzi kadetmi. V dvadsiatich ôsmich odohraných zápasoch sa mu podarilo prekonať súperovho brankára dvadsať jedenkrát, z presnej prihrávky na gól sa tešil tridsať dvakrát. Pri celkovom hodnotení sezóny tak prevládala spokojnosť. „Určite sme boli dobrý tím, ale mali sme najmladšie mužstvo z celého Slovenska. Naše výkony boli kolísavé. Môj začiatok sezóny bol výborný, avšak po zranení som sa musel opäť dostať do tempa,“ zhodnotila predchádzajúcu sezónu nádej Oceliarov.

Okrem úspechov na domácich klziskách sa mladá nádej košického hokeja už teraz môže pochváliť viacerými významnými úspechmi, ako je konečné druhé miesto na prestížnom turnaji Pee-Wee v kanadskom Quebecu či druhé miesto na Majstrovstvách Slovenska starších žiakov. Práve úspešné účinkovanie na turnaji v kolíske svetového hokeja považuje Theo za svoj najväčší úspech v doterajšej kariére, ktorý mu podľa jeho slov ukázal, akým smerom sa chce ďalej uberať. „Zistil som, že musím na sebe pracovať ešte viac. Bol to veľký turnaj, na semifinálovom zápase bolo okolo 10 000 ľudí. Cítil som na ľade veľkú pokoru a zodpovednosť.“ Okrem cenných hokejových skúsenosti si z turnaja, ktorý trval takmer mesiac, priniesol aj veľa zážitkov a nových skúsenosti. „Vyskúšal som si byť skoro mesiac bez rodičov. Mám veľa zážitkov, nových skúseností, nových priateľov a zdokonalil som sa v angličtine.“

 Rovnako, ako všetci športovci, aj Theo má svoje hokejové sny, ku ktorým sa snaží každým jedným tréningom či odohraným zápasom približovať. „Túžim sa stať profesionálnym hokejistom a reprezentovať Slovensko. Mojím obľúbeným tímom je Edmonton Oilers, tam by som si ,samozrejme, aj rád zahral.“ Keďže je Theo fanúšikom „olejárov“ asi nikoho neprekvapí, od ktorého hráča sa snaží priučiť hokejovým zručnostiam. „Connor McDavid. Sledujem jeho štýl hry, snažím sa od neho učiť. Páči sa mi jeho rýchlosť a cit pre hru.“  

Aj keď pandémia vírusu Covid-19 ukončila túto sezónu predčasne, mladý útočník sa už teraz v rámci možností pripravuje na nasledujúci ročník. „Na budúcu sezónu sa pripravujem už teraz. Vylepšujem kondičku a fyzickú silu. Robím všetko, čo mi momentálna situácia dovolí. Rád by som zabojoval o možnosť ukázať sa v doraste,“ načrtol svoje ciele.

O tom, že je Theo typ hráča, ktorý chce za každých okolnosti vyhrávať a pomýšľa len na tie najvyššie méty, svedčí aj vtipná príhoda, ktorú nám vyrozprával tréner Alexander Valentín. „Theo neznáša prehry a dodnes si pamätám, ako na jednom zo skills tréningov prehral vo finále turnaja troch na troch. Jeho krik Kuzyyy Kuzyyy Kuzyyy mám v pamäti dodnes (Martin Kuzár je jeho spoluhráč s prezývkou Kuzy). Ak by sa dalo tak svoj košík na prilbe v tom momente rozkuše. Theo je proste víťazný typ. Mimo ľadu je Theo veľmi spoločenský, kamarátsky a stále, ak môže tak pomôže,“ opísal svojho zverenca Valentín.

Aj mladí hráči si už dnes plne uvedomujú, že v hokeji nie je nikdy nič isté, a preto spolu s rodičmi kladú dôraz aj na kvalitné vzdelanie. Výnimkou nie je ani Theo, ktorý momentálne študuje na osemročnom gymnáziu v Košiciach, kde sa mu podľa jeho slov výborne darí a pedagógovia sa mu snažia vychádzať v ústrety. „Už tretí rok navštevujem osemročné gymnázium. Som tam veľmi spokojný. Vážim si, že mi vychádzajú v ústrety, keď mám tréning alebo zápas. Snažím sa mať čo najlepšie výsledky. Zatiaľ sa mi to darí. U nás doma je taká dohoda, že keď chcem hrať hokej, musia byť výsledky v škole.“

Ako to už aj samotný Theo priznal, jeho prioritami sú v súčasnosti hokej a škola, a tak mu pri dennodenných tréningoch a štúdiu veľa voľného času neostáva. „Cez týždeň sa mi striedajú tréning, škola, tréning, učenie. Cez víkend máme zápasy.“ Ak sa však už nejaký ten čas nájde, Theo ho trávi ako inak – športovo.   „Rád si s chlapcami zahrám futbal, florbal, bicyklujem, niekedy si zabehám, zaplávam alebo si obujem kolieskové korčule, lyžujem.“ Hokej je však už odmalička jasnou voľbou číslo jedna. Hokej je rýchly, výbušný, kontaktný a kolektívny. Všetky srdcia na ľade bijú ako jedno. To sa mi na ňom páčilo odmalička,“ priblížil nádejný útočník.

A v čom okrem hokeja ešte mladý útočník vyniká? „Theo miluje rozprávať príhody a historky. S jeho starším bratom Ajom si robíme srandu, že týmto je predurčený raz po hokejovej kariére na svoj vlastný podcast v štýle amerického Spittin Chiclets,“ ukončil s úsmevom  na záver Alexander Valentín.

 

Na záver by sme sa chceli Theovi veľmi pekne poďakovať za jeho ochotu zúčastniť sa tohto krátkeho rozhovoru. Sme veľmi radi, že nám a fanúšikom košického hokeja o seba prezradil viac. V ďalšom hokejovom napredovaní, ale aj osobnom živote mu prajeme veľa zdravia a zdaru!

 

HC KE Media Team (zek)