Našu pravidelnú rubriku dnes venujeme Miroslavovi Marcinkovi, federálnemu majstrovi a prvému kapitánovi SR, ktorý dlhodobo pracuje s mládežou a momentálne pôsobí ako hlavný tréner v kategórii Kadeti. Ako skúsený tréner si už prešiel viacerými vekovými kategóriami, 2 roky pôsobil pri A-tíme a taktiež sa môže pochváliť reprezentačnými skúsenosťami z juniorských MS, kde pôsobil ako asistent trénera. V článku sa dočítate o tých najzaujímavejších hráčskych okamihoch, trénerskej kariére, ale aj o tom ako ovplyvnila pandémia tréningový proces mládeže.

Košice sú pre mňa všetko

Miroslav Marcinko vyrastal v Poprade a do Košíc prestúpil v časoch, keď vtedajšie VSŽ začalo so skladbou nového mužstva: „Od roku 1983 pôsobím trvalo v Košiciach, výnimkou je len vojenská služba v Trenčíne a zahraničné angažmány. Som s týmto klubom trvalo spätý a Košice sú pre mňa všetko.“ Vo federálnej lige dosiahol výrazné úspechy. Najväčší zaznamenal v roku 1988, keď dokázal vybojovať v náročnej sérii proti Sparte Praha pre naše mužstvo  druhý federálny titul: „Zápasy federálnej ligy mi ostávajú v pamäti. Súťaž mala veľkú kvalitu. Pražáci sa po víťazstve v Košiciach videli ako majstri, potom sme vyhrali na Sparte a zobrali sme pohár do Košíc. Pre mňa to bol najkrajší okamih z federálnej ligy.“ Po rozdelení štátov si vyskúšal aj zahraničné angažmány vo Fínsku, Francúzsku a Nemecku.

Vznikom Slovenskej republiky prišla aj nová výzva. Vtedajší tréner Július Šupler dostal so svojim asistentom Františkom Hossom za úlohu vyskladať prvý slovenský reprezentačný tím na olympiádu v Lilehameri. Na šampionát sa dostal aj Miroslav Marcinko a to dokonca v pozícii prvého kapitána reprezentácie: „Chlapci si ma zvolili za kapitána a absolvoval som ho s „Céčkom“ celý prvý ročník. Vtedy som si ešte neuvedomoval aká je to pocta.“ Po rozdelení štátov sme začínali v C skupine MS a našou úlohou bolo sa čo najskôr prebojovať naspäť medzi elitu. Zápasy sa odohrávali v Poprade a Spišskej Novej Vsi: „Čo bolo najdôležitejšie bol čo najrýchlejší postup z C kategórie. Boli to veľmi ťažké zápasy, keďže sme nastupovali napríklad proti Bielorusku, Lotyšsku a Ukrajine. V mestách bola úžasná atmosféra, vypredané štadióny a to, čo sa dialo po postupe môžem prirovnať k oslavám zlata z Geteborgu.“ Po postupe do B kategórie sa mužstvo doplnilo o pár mien a v Bratislave sme tak splnili svoju 2 ročnú misiu, čo najrýchlejšie postúpiť do A-skupiny. V mužstve sa ocitol aj Peter Šťastný, ktorý pomohol k postupu a Miroslav mu prenechal pozíciu kapitána: „Bol na nás vyvíjaný veľký tlak, na štadióne bolo cítiť neskutočnú prajnosť a srdečnosť. Bol som poctený, že môžem „Céčko“ prenechať P. Šťastnému, sú to veľmi pekné spomienky na túto časť hokejovej kariéry.“

Chcem byť psychológ, tréner, ale aj kamarát

Svoje hráčske skúsenosti si preniesol aj do trénerskej kariéry. Postupne si prešiel všetkými mládežníckymi kategóriami. Mladým hráčom vždy dáva rady, ktoré im môžu pomôcť v ich osobnom aj hokejovom živote: „Dodnes sa snažím vplývať na mladšie ročníky, aby som bol psychológ tréner, ale aj kamarát. Treba chlapcov niekam smerovať, pripraviť ich po športovej stránke, ale aj celkovo do života. Aby vedeli, že nejaké princípy a zásady, ktoré fungujú v športe, budú fungovať aj v osobnom živote. Na to kladiem dôraz, dôležitá je pokora, zodpovednosť, 100% prístup a veľká snaha.“

Momentálne je to už tretia sezóna, počas ktorej pracuje v našej akadémii ako hlavný tréner Kadetov: „Veľmi som s nimi zžitý, veľmi rád im pomáham. Chlapci sú radi, keď im porozprávam niektoré zážitky zo života. Pristupujú k povinnostiam zodpovedne, je radosť na nich pozerať. Nič nie je krajšie, ako keď vidím vysmiateho chlapca, ktorý zvládne  náročný tréning,  ide na doraz, ale po tréningu má radosť. Je to dobrá spätná väzba pre trénera, že ide za svojím cieľom a chce napredovať.“  Čo sa týka úspechov nemôžeme zabudnúť ani na majstrovský titul s  našou košickou juniorkou: „ Mužstvo bolo vyskladné perektne, išlo z neho chcenie, ctižiadostivosť a súťaživosť.“

Na prelome rokov nás čakajú Majstrovstvá sveta do 20 rokov. Miroslav Marcinko ako asistent trénera pôsobil pri juniorskej reprezentácii 3 roky. Vo svojom prvom roku na trénerskej lavičke siahal s mužstvom na medailu, no nakoniec z toho bolo krásne štvrté miesto. Verí, že tento rok sa mužstvo zohrá a bude to príprava na budúcoročné majstrovstvá: „Teraz majú výhodu, že na chlapcov, nebude vyvíjaný tlak. Sú tam aj mladšie ročníky, čo je pozitívum do budúcna. Je to príprava na budúcoročné majstrovstvá, bude dobre, ak mužstvo dosiahne dobrý výsledok, ukáže sa ako je na tom slovenský hokej, a taktiež je to pre chlapcov odrazový mostík do budúcnosti. Môžeme postúpiť do štvrťfinále a potom je to už o šťastí.“

Chlapcom zápasy veľmi chýbajú

Vzhľadom na pandemickú situáciu, ktorá negatívne ovplyvňuje aj mládežnícke kategórie  sa bolo potrebné vysporiadať s faktom, že po dlhej letnej príprave nemohli chalani nastúpiť do majstrovských zápasov. Kadeti však stihli pred sezónou odohrať jeden úspešný turnaj: „V auguste sme v Aréne Sršňov odohrali 5 kvalitných zápasov a postúpili sme do finálne, kde sme prehrali s Trenčínom. Turnaj mal kvalitné obsadenie. Potom sme odohrali ešte jeden zápas proti Popradu, na ktorý boli chlapci nabudení. Bolo vidno veľkú iskru, veľké nadšenie a chuť. Bol to kvalitný zápas, ktorý sme vyhrali 9:2. Ukázali v ňom svoje prednosti a kvalitu zápas. Chlapcom teraz zápasy veľmi chýbajú.“

Počas týchto dní môžu chalani trénovať iba v obmedzenom režime a po skupinkách, čo sťažuje prípravu. Dôležitý je v tomto momente individuálny prístup a práca: „Aj napriek tomu, aká je situácia v dnešnej dobe, myslím si, že chlapci to zvládajú dobre. A vďaka tomu, že máme tréningový proces 4x do týždňa a suché tréningy, stále zostávajú aktívni. V neposlednom rade som s nimi v kontakte online. Po víkende sa s nimi rozprávam, čo zažili, čo robili ako sa majú, či sú zdravotne v poriadku. Čo chalanom najviac chýba, je súťaživosť.“

Touto cestou by sme sa radi poďakovali Miroslavovi Marcinkovi za rozhovor a popriali mu veľa úspechov v jeho trénerskej kariére.