Košická Steel aréna zažije po ôsmich rokoch finálové boje o majstrovskú trofej Vladimíra Dzurillu! Oceliari využili v rozhodujúcom siedmom zápase dramatickej semifinálovej série proti Michalovciam podporu vypredaných tribún a po víťazstve 3:1 mohli vypuknúť oslavy.

„Fantastická atmosféra, fantastickí diváci. Takto má vyzerať hokej. Sú to krásne emócie a pre takéto chvíle sa robí šport,“ tešil sa kapitán Michal Chovan, ktorý si postupovú ďakovačku vychutnal spoločne so synom Ryanom. „Chvíľu si to užijeme, ale naša cesta sa ešte nekončí. Všetko je to o výbornej partii a každý z nás dal do toho srdce. Tak tomu bude aj vo finále.“

Samotný siedmy duel potvrdil vyrovnanosť celej série. Úvodný gól kľúčového zápasu strelil v desiatej minúte útočník Marek Slovák.

„Emočne to bol veľmi ťažký zápas. V takýchto dueloch rozhodujú maličkosti. Začali sme dobre a viedli sme. Michalovce sa však vrátili do zápasu a bolo dôležité, že sme na ich gól odpovedali rýchlym gólom. Tretiu tretinu sme odohrali umne a do veľkých šancí sme ich nepustili,“ odfúkol si 34-ročný nitriansky odchovanec.

„Bol to typický siedmy zápas,“ nadviazal tréner Dan Ceman. „Hrali sme pod tlakom a doma sme zažili niečo podobné, ako oni v šiestom súboji. Bolo tam pár zvláštnych vylúčení, ale my sme sa hlavne potrebovali striasť nervozity. Dôležité bolo, že sme sa dostali do vedenia a aj na ich vyrovnanie sme odpovedali pomerne rýchlo. Pri tom inkasovanom góle sme urobili veľkú chybu, keď sa obaja obrancovia pustili do zbytočného útočného rizika. To by sa nemalo stávať, ale veľmi sa mi páčila tretia tretina. Lídri mali v šatni dobrý príhovor, niečo som povedal aj ja a potom sme už kontrolovali svoje emócie veľmi dobre. Vedenie sme si udržali rozumne a vytvárali sme si aj šance. Chlapci blokovali strely a nechali tam všetko. Skvelý bol samozrejme Riči. Opäť ukázal veľký pokoj a pozitívne tak pôsobil aj na spoluhráčov. Bolo to napínavejšie ako som si želal, ale na konci sa tešíme a to je podstatné.“

Kanadský tréner ocenil výkony svojich zverencov, ale rešpekt vyslovil aj strane súpera.

„V prvom rade gratulujem Petrovi a celému michalovskému klubu k parádnej play-off jazde. Vyradili Trenčín, Slovan a s nami to dotiahli až do siedmeho zápasu. Všetci hrali za tím a hráči ako Mihalik, Buc či Suja ukázali líderstvo. Táto séria ma stála dva roky života. Ich výkony boli naozaj pôsobivé a o to cennejší je náš postup,“ zložil kompliment zemplínskemu protivníkovi Ceman. Z pohľadu semifinálovej série označil za hlavné mínus neschopnosť pomôcť si presilovými hrami. V početnej výhode totiž neskórovali proti Michalovciam ani raz. „Poviem úprimne, ešte som nezažil, aby mužstvo s najlepšími presilovkami v základnej časti nestrelilo v početnej výhode v siedmich zápasoch série ani jeden gól. Šancí sme mali veľa, ale jednoducho nám to nepadlo. Treba priznať, že Michalovce to bránili veľmi dobre, ale smerom do finále to musíme určite zlepšiť.“

Michalovčania „oceliarom“ skomplikovali tak veľmi, ako sa to len dalo. Až do gólu Mareka Bartánusa počas záverečnej hry bez brankára živili šancu na prekvapenie a víťaza základnej časti tak držali v napätí do poslednej chvíle.

„Išlo o súpera, ktorý bol po vyradení Slovana v eufórii. Nemali čo stratiť a sériu odohrali obdivuhodne. Ukázali sa však kvalita a skúsenosti na našej strane. Z postupu máme naozaj obrovskú radosť,“ vyznal sa z pocitov autor gólovej bodky semifinálovej série. „Sme veľmi radi, že sme to dokázali. Bola to nesmierne náročná séria a vygradovalo to týmto posledným zápasom. Pôsobil na nás veľký tlak a trochu sme s tým bojovali. Mali sme tam veľa zbytočných faulov, ale Riči nás podržať a zvládli sme to.“

Spomínaný brankár Dominik Riečický ukázal, že má nervy zo železa a vo dvoch zápasoch s nožom na krku inkasoval po jedinom góle.

„Neviem či to bolo o mne. Michalovské zápasy nám jednoducho nevyšli a súper získal momentum. Dôležité bolo, že sme nezložili zbrane. Vyhrali sme šiesty zápas a doma sme to museli ukončiť. Chlapci mi pomáhali a boli to teda tímové víťazstvá,“ zdôraznil „Riči“. Z postupu do finále mal pochopiteľne veľkú radosť, no tú chladnokrvný brankár navonok príliš neukazuje. „Ešte nie je čas na nejaké prehnané emócie. Sme však pochopiteľne šťastní a tešíme sa z víťazstva i postupu. Bola to ťažká séria. Síce sme viedli 2-0, ale potom sme trikrát prehrali a nebolo ľahké otočiť to. Veľmi ťažko sme strieľali góly. Bojovali sme so Škorvánkom a ich systémom. Vládali celú sériu a nevypustili ani jedno striedanie.“