Uplynulý víkend sa tréningová hala Steel arény premenila na raj malých hokejistov. Tí dostali vďaka HC Košice  možnosť vyskúšať si hokej. Akcia bola pripravená pod záštitou Slovenského zväzu ľadového hokeja. Desiatky najmenších nadšencov tak pod taktovkou kvalifikovaných košických odborníkov získali prvé veľmi cenné hokejové skúsenosti.

Podujatie mal "pod palcom" vedúci hokejových prípraviek HC Košice Miroslav Kozárik, ktorý nám objasnil jeho motto: „Prakticky ide o pokračovanie náboru do hokejovej prípravky HC Košice, kde nás v tomto smere podporil Slovenský zväz ľadového hokeja, ktorý organizuje projekt „Deti na hokej!“.

Veľkým pozitívom pre rodičov i deti bol fakt, že košický klub zariadil všetko potrebné a akcia tak pre nich nebola finančne náročná. Deti si so sebou priniesli len športové oblečenie a dobrú náladu. O všetko ostatné sa už postarali mládežnícki tréneri klubu. „Snažíme sa, aby deti mali pohyb, aby získali prvú skúsenosť z ľadu a zo samotného hokeja. Z atmosféry sme príjemne prekvapení! Je tu dosť detí a predpokladám, že budú mať záujem aj hrať hokej. Keďže je to pre nich prvé stretnutie s týmto športom, všímame si predovšetkým ich chuť do hokeja a celkové ponímanie športu ako takého. To znamená, že tu nejde o žiadnu výkonnosť, ide o samotný šport a radosť z neho,“ pokračoval Miroslav Kozárik, ktorý bol počas celej akcie k dispozícii rodičom a odpovede im poskytol na všetko potrebné. „Máme nejakú polhodinku naviac, takže verím, že ich nebude problém stiahnuť z ľadu,“ pousmial sa na záver.

Vynikajúca atmosféra vládla počas celého sobotného popoludnia. Zatiaľ, čo si deti užívali svoj prvý kontakt s pukom a ľadom, rodičia sa s úsmevom na tvári spoza mantinelov prizerali, ako sa ich potomkom darí. „Túto akciu hodnotím veľmi kladne! Veľmi sa mi tu páči a na synovi vidím, že jemu taktiež. Myslím si, že mu to zatiaľ ide dobre. On ma do toho nejako netlačil, povedal by som, že to bola viac-menej moja iniciatíva dať ho na hokej, keďže môj vzťah k tomuto športu je pozitívny a pokiaľ môžem, rád navštevujem zápasy Áčka,“ opísal nám svoje dojmy o synovi Matejovi, jeho otec Marcel.

Niektoré deti sa k športu snažia dostať samé, čo nám potvrdil aj otecko Marek, ktorý sledoval svojho syna Matúša. „Akcia sa mi veľmi pozdáva. Treba, aby sa deti niekde zdokonalili a niečo sa naučili. Vonku už nemrzne tak, ako nám mrzlo niekedy, keď bol na každom rohu k dispozícii potok, takže sme mali trošku viac možností ako teraz. Chodí tu aj starší chlapec a ide mu to šikovne, tak uvidíme, či to vyjde aj teraz. Deti ma, pravdu povediac, samé tlačili do toho, že chcú robiť nejaký šport a my ako rodičia ich k tomu už len vedieme. Sme "permanentkári", takže náš vzťah aj k tomuto klubu je skvelý. Navštevujeme takmer každý zápas.“

Hokej je šport pre každého, o čom svedčí aj to, že niektorých nováčikov prišla podporiť aj staršia generácia. Takým príkladom bol aj dedko Milan, ktorý sa hrdo prizeral na svojho vnuka Samka a vnučku Viki, ktorá mimochodom nebola jedinou zástupkyňou nežnejšieho pohlavia. „Myslím, že dnešná akcia je veľmi vydarená, čo je vidno aj na záujme detí, rodičov alebo starých rodičov. Dnes začínajú, prvýkrát sú na ľade, aby si vyskúšali korčule, pretože zatiaľ nemali takú možnosť. Aj keď nie úplne pravidelne, sledujem aj zápasy A-tímu! Avšak veľmi rád spomínam na obdobie, keď ešte bola stará „Stodola“, vtedy som chodil pravidelne,“ zaspomínal si na staršie časy.

Ľad bol počas akcie rozdelený na viacero častí, pričom každá priniesla pre deti inú „minihru“. Zostreľovanie kužeľov, rôzne základné cvičenia korčuľovania, či vyhradená časť pre deti, ktoré stáli na korčuliach úplne po prvý raz v živote. Každý si jednoducho prišiel na svoje a my sme sa s mikrofónom rozhodli zavítať aj medzi tých, ktorí sú v tomto nábore zainteresovaní najviac – samotné deti. „Je tu vynikajúca atmosféra, dá sa tu dýchať!,“ pobavil nás hneď v úvode Mirko. „Je tu skvele, dá sa tu korčuľovať, môžeme hrať hokej!,“ dal mu za pravdu Jurgen, na ktorého drese sme našli jeho vlastnú menovku. „Najlepšie je tu preto, lebo môžeme trénovať.“ doplnil ich do tretice Dominik. Ten nám následne prezradil aj to, kto je jeho hokejovým vzorom. „Mojím vzorom je Laci Nagy.“ Sebastián nám naopak nevedel povedať meno čo i len jedného hokejistu, v ktorého šľapajách by chcel ísť. Ako správny profesionál sa však vynašiel a na odpoveď sme dlho nemuseli čakať. „Pre mňa sú hokejovým vzorom HC Košice.“

Mládežníckymi kategóriami HC Košice už prešiel nejeden kvalitný hokejista, ktorý sa neskôr stal hráčom svetového formátu. Aj na posledných majstrovstvách sveta sa z košickej liahne v defenzíve predstavili beci ako Erik Černák, Christián Jaroš, či Martin Marinčin. Práve posledne spomenutého doviedol k hokeju jeho otec a zároveň stále aktuálny mládežnícky tréner HC Košice. „Samozrejme, aj pre mňa je to taká nostalgia. Aj môj syn presne takto, ako tieto deti, začínal s hokejom. Taktiež len tak „šľapkal“ po ľade, snažil sa robiť prvé krôčiky,“ zaspomínal si s úsmevom na tvári Vladimír Marinčin starší. „Myslím si, že táto akcia je skvelá! Potrebujeme prilákať deti, keďže niekedy sme ich mali strašne veľa, no teraz ich už je pomenej. Je väčšia konkurencia a preto potrebujeme pre HC Košice vychovať nových hráčov. Prekvapila ma atmosféra aj počet detí. Na to, že máme Sviatok všetkých svätých prišlo kopec detí a ja verím tomu, že to padne na úrodnú pôdu. Je to pre nich dnes prvýkrát, takže si všímame len takú chuť do hokeja, nadšenosť. Vidno tú radosť v očkách, ako sa snažia a proste chcú niečo ukázať,“ dodal pár slov na záver.

 Spoza mantinelu sledoval nádeje a možno budúce hviezdy nielen košického, ale aj slovenského hokeja, majster sveta z roku 2002 a ďalší Košičan, bývalý brankár s bohatou kariérou Rastislav Staňa. „Trvá to už niekoľko rokov a je to super, deti treba nejako prilákať na hokej, a aj toto je jeden zo spôsobov. Je dobré, že sa to koná formou hier, lebo dieťa je potrebné na prvom tréningu zaujať. Myslím, že je to dobrá myšlienka a takýchto akcií by mohlo byť možno ešte viac,“ vyslovil sa v úvode krátkeho rozhovoru. Aj on mal v tom čase na ľade svojho syna, ktorý veríme, že spoločne s ostatnými deťmi dostal potrebný prvý impulz. Veď odrazový mostík je pre každého rovnaký. „Boli tu aj maskoti - deti sú maličké a ich tak zaujmú aj takéto prvky, preto aj oni sú určite vhodní. Tréneri rovnako musia nájsť nejaký vzťah k deťom.“ Čo sa však týka brankárov, tých by ste na ľade hľadali márne. Nebolo to teda úspešnému brankárovi trochu ľúto? „V tejto kategórii, keď ešte deti len začínajú cupitať po ľade, je to ešte skoro. Aj keď viem, že práve brániť ich láka najviac, určite by to viacerých zaujalo,“ pousmial sa. „Viem to, pretože som tu na ľade mal aj syna a jeho kamaráti chcú byť brankári a minimálne si to chcú vyskúšať. Avšak myslím, že je nevhodné, aby sa deti v takom veku tlačili do bránky. Na začiatok je potrebné, aby čo najlepšie korčuľovali. Byť gólmanom si vyskúšajú vo vyšších kategóriách,“ zakončil.

 HC KE Media Team (bob, luk, tty)