Ak by nebol počas sezóny vymenený z Nitry do Košíc, zvádzal by teraz finálové boje o pohár Vladimíra Dzurillu. Návrat do dejiska vlaňajšieho majstrovského úspechu však Marek Slovák rozhodne neľutuje. Zatiaľ čo v drese „corgoňov“ zažíval v úvode aktuálneho ročníka herné trápenie, po návrate do Steel arény herne pookrial a na jeho tvár sa vrátil úsmev.

„Mne osobne návrat do Košíc veľmi pomohol. Hokej mi opäť chutil a za posledné roky som sa cítil asi najlepšie za posledné roky. Fyzicky i psychicky. Škoda len, že sme to nevyužili ešte viac a nedostali sme sa do vytúženého finále,“ hovorí 35-ročný nitriansky odchovanec, ktorý však dohral sezónu v Košiciach iba v rámci hosťovania. Jeho ďalší osud je preto nateraz otvorený. „Sám neviem. V Nitre mám ešte ročnú zmluvu plus opciu. Sadneme si k tomu a padne nejaká dohoda.“

Ku svojmu materskému klubu mal Marek vždy vrúcny vzťah a je teda pochopiteľné, že v aktuálnej finálovej sérii drží palce mužstvu spod Zobora.

„Titul prajem samozrejme Nitre. Mám tam priateľov a držím im palce už len kvôli Braňovi Mezeiovi. Škoda, že tam nie sme aj my, pretože by to bolo ešte zaujímavejšie. Na druhej strane, všetko je asi tak, ako má byť,“ podotkol s povzdychom skúsený útočník, podľa ktorého košický tím na finále jednoznačne mal. Gradácia formy mala totiž správnu trajektóriu. „Dovolím si povedať, že v posledných dvoch zápasoch sezóny sme hrali náš najlepší hokej. Chcelo to ešte lepšiu efektivitu premieňania šancí.“

S odstupom času mrzia predovšetkým dve prehry na Spiši, ktorým predchádzala strata dvojgólového vedenia. Rovnako tak i samotný siedmy duel.

„Asi nám to nebolo súdené, ale vypadnutie stále mrzí. Hlavne kvôli tomu, že v tom siedmom zápase v Spišskej sme boli lepší a štyridsať minút sme ich tlačili. Aj keď sme už vyrovnali, vyšla im trénerská výzva. Takýto koniec bol trpký, pretože sme mali naozaj dobré mužstvo a silný kolektív. Skončili sme pred bránami finále a hoci je nám to ľúto, je to život. Uvidíme, čo prinesie ďalšia sezóna,“ uzavrel Marek Slovák.