Nečakanú premiéru zvládol na jednotku, z ľadu však odchádzal sklamaný. Dvadsaťročný košický odchovanec Rastislav Eliaš využil možnosť krátkodobého návratu do materského klubu a po príchode z fínskych Helsínk predviedol v súboji 32. kola na popradskom ľade 26 úspešných zákrokov.

„Ja som si svoj debut v extralige naozaj užil a bol to pekný krst ohňom,“ vyznal sa z pocitov po svojom prvom zápase v drese A-tímu HC Košice Eliaš. „Nevedel som, čo môžem čakať, pretože som išiel do zápasu po vyše mesačnej pauze a v slovenskej lige som ešte nechytal. Mrzí ma, že sme nebodovali, ale myslím si, že s výkonom môžem byť spokojný. Hrali sme celkom dobre, ale nedokázali sme vyrovnať.“

Popradčania si vybudovali zásluhou Broadhursta a Cracknella dvojgólový náskok a hoci dokázal Teves v 53. minúte stretnutie zdramatizovať, záverečná snaha po vyrovnaní už nebola úspešná. Mladý brankár každopádne potvrdil, že v najvyššej fínskej súťaže nepôsobí náhodou a počas zápasu viackrát pocítil aj priazeň košických fanúšikov, ktorí skandovali jeho meno.

„Bol to výborný pocit. Za podporu som vďačný, ale počas zápasu sa snažím sústrediť na svoj výkon a okolie príliš nevnímam. Celkovo ma však prekvapila famózna atmosféra. Vedel som, že popradský kotol je silný a nás prišlo povzbudiť veľmi veľa fanúšikov. Bolo to naozaj skvelé,“ ocenil atmosféru klasického derby Eliaš, ktorý ponúkol aj základné porovnanie hokeja v slovenskej a fínskej lige. „Je to úplne iné. Tu je to defenzívnejšie, vo Fínsku sa jazdí bez ohľadu na skóre. Tam je to taký rozlietaný a útočnejší hokej.“

Medzisviatočný návrat domov prekvapil i jeho samého.

„Celé sa to upieklo na cudzom nešťastí. Zranil sa Dominik Riečický a v IFK sa mi snažili z pozície tretieho brankára nájsť nejaký tím do konca prestupového obdobia. Boli tam nejaké ponuky z nižšej Mestis ligy, ale aj v Helsinkách uznali, že Košice budú lepšou alternatívou. Naša najvyššia liga má totiž väčšiu úroveň ako Mestis,“ okomentoval návrat domov Rasťo, ktorý si tak stihol vychutnať ešte aj domácu vianočnú kapustnicu. „A dokonca i babkine krémeše,“ pousmial sa. „Za to som veľmi rád, pretože pôvodne som mal byť doma iba pár dní. Teraz si to predĺžim a teším sa aj na Silvester s priateľkou.“

Eliaš sa mal na popradskom ľade predstaviť už pred pár týždňami. Meno dvadsaťročného brankára totiž figurovalo v pôvodnej nominácii na Vianočný Kaufland Cup.

„Bohužiaľ som vtedy musel odrieknuť a veľmi ma to mrzelo,“ povzdychol si. „V IFK sa však vtedy zranil brankár a v klube sa ma korektne opýtali, či by mi neprekážalo, ak by som ostal. V podstate som však veľmi na výber nemal a z pohľadu budúcnosti v klube som musel oželieť Kaufland Cup.“

Na končiaci sa rok 2024 bude napriek tomu spomínať iba v dobrom. V bránke IFK Helsinki odchytal prvých šesť zápasov vo fínskej najvyššej súťaži, svoj reprezentačný debut proti Rakúsku v rámci Nemeckého pohára vyšperkoval čistým kontom a napokon stihol ešte aj extraligovú premiéru vo farbách materského klubu.

„Vyzerá to tak, že je to môj prelomový rok a jeho vrcholom bola určite tá reprezentačná nula. Samotná sezóna je však ešte dlhá a uvidíme, čo mi ešte prinesie. Nateraz platí, že som v Košiciach do konca prestupového obdobia, alebo do návratu Riečického,“ poznamenal Eliaš, ktorý si po návrate domov vybral číslo 50. To je na Slovensku známe predovšetkým ako číslo vicemajstra sveta Jána Laca. „V mojom prípade je to tak, že som si ho v podstate nevybral. Dostal som ho vlani v IFK a keďže som pri debute vychytal čisté konto, tak som si ho už nechal,“ uzavrel 20-ročný brankár.