Gólman Kristián Adamko pôsobí v drese košickej juniorky od minulej sezóny. Hokej mu učaroval, keď mal štyri roky a odvtedy sa mu aktívne venuje. Na chrbte s 51-kou odchytal osemnásťročný Košičan 26 zápasov a drží si úspešnosť rovných 90 %. Kto ho k hokeju priviedol a ktorý hokejový zážitok považuje za svoj najkrajší, čítajte v dotazníku.

Kristián, prečo si sa začal venovať práve hokeju? 

Keď som bol malý, v bránke chytal aj syn môjho krstného otca, takže to asi bolo v rodine. Rodičia vyskúšali, či sa mi to bude páčiť a tak som ostal na ľade až doteraz a dúfam, že ešte dlho ostanem.

Čo študuješ?

Študujem na Strednej odbornej škole Ostrovského v programe technické lýceum a budúci rok budem maturovať.

Čo by si robil, ak by si nehral hokej?

Nikdy som nad tým nerozmýšľal, hokej ma baví a nemenil by som ho asi za nič.

Bavia ťa okrem hokeja aj nejaké iné športy?

Rád si zahrám florbal, či už v škole, alebo s nejakou dobrou partiou.

S kým si v tíme najviac rozumieš?

Všetci sme dobrý kolektív, ale najviac asi s Adamom Markušom, Paťom Fričom aj Matúšom Horváthom.

Obľúbená farba?

Oranžová.

Aké je tvoje obľúbené jedlo?

Cestoviny s mäsom.

Aký štýl hudby počúvaš?

Slovenský a český rap mám rád, ten si vypočujem kedykoľvek a kdekoľvek.

Čoho sa v živote najviac bojíš?

Bojím sa výšok.

Aký je tvoj obľúbený film alebo seriál?

Pozriem si hocičo od Marvel. Veľmi ma bavia super hrdinovia, takže preto.

A akú super schopnosť by si chcel mať, ak by bola taká možnosť?

Chcel by som vedieť lietať, aj napriek tomu, že sa bojím výšok.

Ktorá vlastnosť ťa vystihuje?

Lenivosť. Nie som na to hrdý, ale neviem ako to odstrániť (smiech).

Ako najradšej tráviš svoj voľný čas?

Väčšinou hrám počítačové hry.

Aké najkrajšie miesto si navštívil?

Pre mňa to bol jednoznačne Londýn. Boli sme tam na výlete ešte zo základnej školy a celkovo mi to mesto učarovalo. Veľmi sa mi tam páčilo, boli sme tam týždeň, takže sme toho dosť stihli popozerať.

Máš nejakú vysnívanú dovolenku alebo miesto, ktoré by si chcel navštíviť?

Určite by som sa chcel pozrieť do Ameriky, na Floridu alebo do Los Angeles.

Ako vidíš svoju budúcnosť? Chcel by si sa naďalej venovať hokeju?

Určite by som chcel v hokeji pokračovať. Nemám ešte jasnú predstavu o tom kde, ale chcel by som si vyskúšať hrať v zahraničí, tak snáď sa mi to podarí.

Akému hokejovému tímu najviac fandíš?

Najviac New Yorku Rangers.

Máš aj nejaký hokejový idol?

Keďže dosť pozorne sledujem ten New York, tak to bude asi Henrik Lundqvist.

Aký je doteraz tvoj najkrajší hokejový zážitok?

Nedávno som prvýkrát chytal za farmu nášho A-čka v Humennom. Síce to boli len dve tretiny, ale bol som šťastný, že som dostal takú príležitosť, pretože viacerí spoluhráči z juniorky tam hrajú pravidelne. Naozaj to bol pre mňa silný moment a skvelá škola.

Keby si mohol zmeniť jednu vec v živote, ktorá by to bola?

Nemenil by som nič, páči sa mi život, aký mám.

Si poverčivý?

Nepovedal by som.

Máš nejaké predzápasové rituály?

Pred úvodným vhadzovaním nevojdem hneď do bránkoviska, ale snažím sa utriediť si myšlienky, povedať si v hlave nejaké základné veci, aby som sa vedel sústrediť na hru.

Čo ťa dokáže najviac nahnevať?

Nič, ja som príliš flegmatický človek (smiech).

Podľa čoho si si vybral číslo dresu?

Nevybral som si ho, taký som dostal. Ak by som si mohol vybrať, tak 29-ku. To číslo som dostal ako prvé, ešte v treťom ročníku, keď som hral za Genicu.

Prihrávka alebo gól?

Jednoznačné gól (smiech). Skúšal som to raz cez celé ihrisko, ale nepodarilo sa.

Koľko hokejok použiješ za sezónu?

Nepočítam ich, ale na to, že som brankár, tak je ich veľmi veľa (smiech).

Aké cudzie jazyky ovládaš?

Dorozumiem sa po anglicky.

 

HC KE Media Team (hal)