V lige kadetov sa našim chlapcom podaril skvelý úspech, keď si uchmatli v súboji s Nitrou bronzovú medailu. Zverenci trénera Juraja Faitha zavŕšili týmto kovom vynikajúcu sezónu.

„Celosezónne pôsobenie na ľade by som rozdelil do dvoch blokov – do nového roku a po novom roku. Predovšetkým preto, že prvé mesiace sme hrali regionálnu súťaž a až v tej druhej časti sme hrali medzi štrnástimi najlepšími mužstvami Slovenska. Vrcholom sezóny bol pre nás do konca roka augustový turnaj vo Vítkoviciach, kde sme porazili slovenské a české kluby a nakoniec sme ho vyhrali. Výsledky v regionálnej súťaži boli pre nás, z hľadiska kvality, jednoznačné, čo dokazuje aj dvanásť výhier a ani jedna prehra. Toto skóre nás nútilo nepoľaviť v tréningovom procese a pripravovať sa s plnou vážnosťou na celoslovenskú súťaž. Tam sa hral už úplne iný hokej, či už kvalitou alebo nasadením. Preto sme vsadili na náročnejší systém hry, ktorý nás nútil celých šesťdesiat minút byť v pohybe. Myslím, že to chlapci s prehľadom zvládli,“ začína rozhovor tréner kadetov.

Podľa slov hlavného kouča však mladíci bojovali do posledného dychu nielen o bronz, ale aj o najcennejší kov. „Samozrejme, je to pekné umiestnenie, no tretie miesto nás aj trošku mrzí, pretože v domácom zápase so Slovanom nás len štyri minúty delili od titulu. Nakoniec sme sa o druhé miesto delili s Nitrou, a tam sa u nás prejavilo horšie skóre. Dúfali sme, že by možno mohol Slovan ešte v ďalších zápasoch zakopnúť, no nestalo sa tak. Preto sme sa už na vývoj pozerali triezvo, nebolo to v našich rukách. Vedeli sme, že sa nám titul vzďaľuje. Celá prvá trojka bola maximálne vyrovnaná, nás od prvého miesta delil len jediný bod. Jasné, že aj bronz je úspech, no mohlo byť naše snaženie zavŕšené slovenským titulom,“ hodnotí Juraj Faith.

Od januára tak mladí Oceliari bojovali v takzvanej časti O majstra, ktorá sa hrala na 26 kôl, kde si museli poradiť s trinástimi súpermi doma i vonku. „Táto druhá polovica sezóny bola náročná najmä v tom, že nás nútila byť vo forme celé tri mesiace. Nešlo totiž o vyraďovaciu súťaž, ale o to, že každý tím musel odohrať 26 zápasov. Prví štyria súperi v tabuľke – Slovan, Nitra, Trenčín a my – boli herne veľmi vyrovnaní. Dodnes nás tie štyri nešťastné minútky z posledného domáceho zápasu mátajú, no aj tak musím chlapcov len pochváliť,“ hovorí tréner Faith a pridáva „ďakovačku“ za celú sezónu. „Patrí im moja obrovská vďaka, za to, s akým tempom a nasadením nastupovali do každého jedného zápasu. Chcel by som sa zároveň poďakovať aj vedúcemu mužstva Robovi Vinclérovi, kolegovi Miroslavovi Marcinkovi za výbornú spoluprácu a taktiež aj všetkým trénerom, ktorí chlapcov doteraz viedli. Aj oni majú na tomto úspechu veľkú zásluhu.“

Kadeti teda mohli pomýšľať na oveľa vyššie priečky, čo dokazuje aj posezónna bilancia 34 výhier z 38 zápasov. Ktoré momenty však boli v sezóne rozhodujúce? „Pre nás bola veľkou motiváciou medaila. No v dlhodobej súťaži rozhodujú detaily, a to bol aj náš prípad. Najdôležitejšie však pre nás bolo, aby sa chlapci posúvali. Všetci mali chuť do tréningu, mali chuť pracovať a to sa odzrkadlilo potom aj v hre. Ak nepoľavia, určite v nich vidím veľkú hokejovú budúcnosť,“ hovorí hlavný kouč, ktorý na chlapcoch pozoroval najmä odhodlanie a živelnosť. Aké sú teda špecifická pri práci s touto vekovou kategóriu? „Hlavne je tento vek pubertálny. 15-roční chalani sú uletení a živí, preto sme si hneď na prvom tréningu stanovili pravidlá, ktoré všetci museli akceptovať. Tak to vidím celkovo aj v športe – je jedno či ide o žiacku, dorasteneckú alebo seniorskú kategóriu – ak si ideme za svojím cieľom a chceme dosiahnuť nejaký výsledok, bez disciplíny to nikam nevedie. Preto sme to aj my takto nastavili, samozrejme, boli aj nejaké úlety, ale tie sme okamžite zmietli zo stola. Čo sa však týka celej sezóny, musím povedať, že sme si všetci išli za spoločným cieľom a dopredu nás hnala túžba po úspechu.“

Bronzová medaila dostáva svoj význam postupom času a úspech našich mladíkov bol už aj patrične oslávený. „Po zápase sme si boli s realizačným tímom sadnúť, no s chlapcami vzhľadom na ich vek, by bolo asi príliš skoro oslavovať. Ale, samozrejme, aj oni si niekam vyšli a úspech si užili svojím spôsobom.“

Trénera Faitha sme sa po vydarenej sezóne opýtali aj na to, ako vníma svoju trénerskú kariéru a či je preňho pozícia trénera náročnejšia ako tá hráčska. „Mňa trénerská práca veľmi napĺňa. Samozrejme, hráč je v deji, môže doň zasiahnuť, môže ho zmeniť a tréner môže dávať len pokyny, nemôže byť na ľade fyzicky prítomný. Preto, čo sa týka nervozity či napätia, je pre mňa náročnejšie byť trénerom. Hráč si to vie vybiť, no tréner musí byť aj trošku psychológom. Preto som intenzívnejšie prežíval všetky zápasy, ktoré sme posledné týždne odohrali. Avšak je to moja práca, robím ju s radosťou a robím ju rád,“ uzavrel tréner kadetov Juraj Faith.

V drese HC Košice nás reprezentovali:
brankári: Rastislav Eliáš, Patrik Jurčák, Adam Rusňák
obrancovia: Marko Vinclér, Antonín Bartoš, Jakub Hudec, Marián Štec, Filip Mester, Michal Štefanisko, Marek Ivanecky, Viliam Jozef Kmec, Samuel Galický, Leo Eperješi
útočníci: Matúš Gedeon, Filip Janočko, Timon Jadrníček, Martin Tvrdoň, Aurel Vrašták, Jan Bartoš, Oliver Sivák, Peter Repčík, Oliver Orosz, Jakub Jadrný, Alex Novota, Nina Hudáková, Radoslav Karajoš, Marko Kočkár, Zoltán Novák, Jakub Demek

Realizačný tím: Juraj Faith, Miroslav Marcinko – tréneri mužstva, Róbert Vinclér – vedúci mužstva

Všetkým zúčastneným ďakujeme za príkladnú reprezentáciu, srdečne blahoželáme a želáme veľa zdaru v ďalšom napredovaní!

HC KE Media Team (hal)
Foto Michal Dubai