Bartoš s Kvietkom otvárali kariérne účty, neskrývali nadšenie

Kiežby sme hrali s Trenčínom častejšie. Košickí hokejisti potvrdili, že im to v aktuálnej sezóne proti klasickému rivalovi spod Čákovho hrada ide a Duklu zdolali aj vo štvrtom vzájomnom zápase.
Stredajšie víťazstvo 3:1 sa rodilo pokojným tempom, pričom „oceliari“ strelili v každej z troch tretín po góle a sami inkasovali až v 58. minúte.
„Podali sme veľmi zodpovedný výkon. Nehrnuli sme sa do zbytočných výpadov a skôr sme si kontrolovali Trenčín a následne sme kontrovali. Pre mňa osobne to bol jeden z tých ľahších návratov. Náš útok hral totiž dobre a spravidla sme boli na puku,“ skonštatoval spokojnosť navrátilec po zranení chrbta Filip Krivošík. Spoločne s ním sa do zostavy vrátili aj Dominik Riečický, Jakub Ferenc a Eduard Šimun, zoznam maródov však stále obsahuje až desať mien. „Zbierame sily na play-off a nechceme uponáhľať návraty. Väčšina zranení bolo nečakaných a podstatné bude byť v plnej sile v rozhodujúcej fáze sezóny. Teší ma, že mladí chalani využívajú svoje šance a blahoželám Bartošovi i Kvietkovi k ich bodom.“
Spomínaný tandem mladíkov zo štvrtého útoku Jan Bartoš – Jakub Kvietok bude spomínať na zápas proti Dukle do konca života. Práve v spolupráci s Krivošíkom totiž zaznamenali dôležité kariérne míľniky. Svoje prvé striedanie v zápase ozdobil Bartoš gólom, pri ktorom si pripísal prvý extraligový bod debutant Kvietok.
„Boli sme stále oddýchnutí a keď sme išli na ľad, tak sme chceli šliapať a znepríjemniť život súperovi. Myslím si, že sa to podarilo. Ja idem do každého zápasu s tým, že chcem odovzdať maximum pre tím,“ rozhovoril sa 21-ročný J. Bartoš, ktorý prekonal v pätnástej minúte lotyšského brankára Gustava Grigalsa. „Dočkal som sa prvého gólu a hoci si ten moment veľmi nepamätám, viem, že som vzápätí kýval do hľadiska rodičom i priateľke. Teším sa aj za Kuba Kvietka, pretože získal svoj prvý bod v prvom extraligovom striedaní. Nemôže byť teda šťastnejší. Najkrajšie na tom je, že sme vyhrali a všetci sme si to veľmi užili.“
Syn legendárneho útočníka Petra Bartoša si po zápase užil vďaku fanklubu, ktorý si ho vyvolal späť na ľad.
„Fanúšikovia si mohli po čase opäť zakričať „Bartoš“. Keď ma fanklub po zápase vyvolal, tak to bolo špeciálne. Keď som bol malý, tak som to sledoval často v prípade otca. A teraz som si to užil i ja,“ netajil nadšenie mladý útočník. O rukolapnú spomienku na prvý gól sa postaral obranca Edo Šedivý, ktorý mu odniesol na striedačku pamätný puk. „Poputuje na poličku k zlatej medaile za juniorský titul s Třincom,“ prezradil J. Bartoš osud cenného artefaktu.
Nemenej šťastný bol po zápase i extraligový debutant Jakub Kvietok. V osemnástich rokoch dokázal zabodovať hneď vo svojom prvom striedaní na mužskej úrovni.
„Po utorkovom výbehu mi tréner juniorky povedal, že idem hrať za áčko. Bol som veľmi šťastný. Všetci ma podporovali a vraveli mi, aby som si to užil. A tak som si to užil. V prvom striedaní ma tam vypustili, „Krivo“ mi zakričal, aby som mu to hodil a on to načapoval krásne „Honzovi“. A prišla pípa, gól a oslava. Vždy som sníval o tom, že si raz zahrám pred pekne zaplnenou Steel arénou a vyšlo to. Som teda spokojný,“ usmieval sa od ucha k uchu mladý útočník, ktorý mal na tribúne osobný fanklub s podporným plagátom. „Mal som tam celú rodinu i priateľku. Prišli ma podporiť a som rád, že som ich takto potešil.“
To, že by mohol vo svojom prvom zápase aj zabodovať, si Kvietok doslova vysníval. „Po obede som si dal „šlofík“ a vizualizoval som si niečo podobné. Vyšlo to a som teda šťastný. Zafungoval zákon príťažlivosti a krajšie by bolo už len to, ak by som dal aj gól.“
Gól z dielne štvrtého útoku mohol byť aj víťazným. Túto nálepku mu vzal v 58. minúte hosťujúci Andrej Hatala, ktorý obral o čisté konto Dominika Riečického. 32-ročný brankár sa vrátil do bránky po vyše trojmesačnej pauze, keď musel v 17. minúte vystriedať zraneného Jaroslava Janusa.
„Bol som trochu prekvapený. Neviem čo sa tam vlastne udialo, ale brankár musí byť vždy pripravený. Dopadlo to dobre a som teda rád. Hokej mi už chýbal a to zranenie sa preťahovalo veľmi dlho. Teraz som už ale v poriadku. A verím, že v poriadku bude aj Jaro,“ vyslovil sa „Riči“, ktorý ocenil kvalitný tímový výkon. „Hrali sme dobre. Trenčín toho veľa nemal a ten jediný gól už veľa neznamenal. Teším sa teda z troch bodov.“
Apropos zranenie Jaroslava Janusa. Podľa trénera Dana Cemana by malo ísť o zranenie členka, ktoré by nemalo patriť do kategórie vážnych.