Zatiaľ čo proti Trenčínu sme v tejto sezóne nestratili ani bod, proti Žiline sa naopak nedarí. Zo šiestich vzájomných zápasov proti nováčikovi spod Dubňa sme vyhrali jediný. V piatkovom domácom súboji 47. kola nebolo k druhej výhre ďaleko, no sedem sérií trvajúca nájazdová lotéria dopriala bodík navyše Vlkom.

Košičania vykorčuľovali na ľad v retro dresoch zo 60-tych rokov, pričom trénerovi Danovi Cemanovi chýbalo – už tradične – desať hráčov základnej zostavy. Situáciu domácim skomplikoval rýchly gól Jakuba Koleniča z 80-tej sekundy, no po nevýraznej prvej tretine dokázal v úvode druhej časti vyrovnať Mislav Rosandič a zápasové grády potom zvýšili viaceré šarvátky. Po góle Tomáša Mikúša zo 45. minúty to vyzeralo pre lídra tabuľky veľmi nádejne, krehký náskok však neudržali a gól Miguela Tourignyho zo 49. minúty poslal zápas do predĺženia. V ňom sa neujali viaceré veľké šance na oboch stranách a o bodovej deľbe tak rozhodla až séria nájazdov. V nej napokon domácim nestačili ani dva góly Dávida Kohúta a jeden Bretta Pollocka. Hostia spod Dubňa totiž prekonali Dominika Riečického až štyrikrát, pričom ako víťazný sa do štatistík zapísal gól Sebastiána Šmídu zo siedmej série.

„V prvej tretine sme podľa mňa nehrali dobre. Strácali sme puky okolo modrých čiar a oni sa dostávali do šancí. Po prestávke sa to vyrovnalo a podarilo sa nám otočiť skóre. Celkovo to však nebol až tak zodpovedný výkon, ako proti Trenčínu. Myslím si, že môžeme hrať ešte lepšie,“ zamyslel sa strelec druhého gólu HC Mislav Rosandič.

„Je treba byť skromný a pokorný. Po tomto priebehu mohli vyhrať obe strany a beriem aj bod,“ nadviazal Tomáš Mikúš. Skutočnosť, že Košičania podľahli Žiline už piatykrát sezóny, vníma aj ako súhru okolností. „Niekedy to tak vychádza, ale my hráme už dlhší čas v ťažkom zdravotnom rozpoložení. Chýba nám veľa hráčov, ale hrali sme dobre a nedá sa povedať, že by sme boli horším tímom. Tie nájazdy sú lotériou a v nej mali viac šťastia oni.“

Ani podľa Rosandiča sa nedá povedať, že by boli Vlci nejakým postrachom Košíc. „Nájazdy sú lotériou a nebral by som to teda tak, že nám to proti nim opäť nevyšlo. Musíme byť pokorní a vážiť si každý bodík.“

„Bol to výborný zápas s parametrami play-off,“ rozhovoril sa tréner Dan Ceman. „Boli tam nasadenie i fyzická hra a opäť sme čelili výborne hrajúcemu súperovi. Osobne Žilinu nevnímam ako nováčika, pretože ide o kvalitný tím s kvalitným trénerom. Sú veľmi nebezpeční a hrá sa proti nim ťažko. Chceli sme hrať opatrne a podobne zodpovedne ako v predošlom zápase. Opäť nám totiž chýbalo veľa hráčov. V prvej tretine to nebolo ideálne, ale od druhej časti sme zachytávali ich zakladanie útokov lepšie a podarilo sa nám streliť góly. Celkovo to bolo veľmi vyrovnané a rozhodovali nájazdy. V nich je to aj o šťastí a jeden tím musí vyhrať. Vzhľadom na všetky okolnosti som však spokojný s inteligentnou hrou tímu, cenným bodom a ideme ďalej.“

Paradoxom piatkovej prehry je, že napokon navýšila náskok na čele Tipos extraligy. Druhí Spišiaci totiž podľahli Popradu na jeho ľade 0:4 a ich strata na našich „oceliarov“ tak narástla na štyri body. Najbližší zápas odohráme opäť v domácej Steel aréne, v ktorej privítame už v nedeľu klasického východniarskeho rivala – HK Poprad.